Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, právne zastúpeného Jakubčák, advokátskou kanceláriou, s. r. o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1./ C.. I. J., O.. C., L.. XX. X.XXXX, J. D. L. E., D. XXXX/XX, 2./ G. C., L.. XX. X. XXXX, J. D. L. E., P. XXX/XX, o zaplatenie 615,34 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 407,48 eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,48 eur od 22. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 207,86 eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 207,86 eur od 3. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v pomere 66,66 % a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v pomere 33,33 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 4. 2. 2016 domáhal od pôvodne označenej žalovanej C. C., nar. X. XX. XXXX náhrady škody vo výške 615,34 eur s prísl. titulom neoprávneného odberu zemného plynu dodaného na odberné miesto na ul. P. XXX/XX v D. L. E..

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného aj distribúcia plynu.

3. Po ukončení zmluvného vzťahu s Máriou Mašlokovou - právnou predchodkyňou žalovaných bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby a priestoru vo vlastníctve žalovanej dňa 26. 7. 2013 zaznamenaný stav 4493 m3. Pri kontrole dňa 7. 3. 2014 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 6072 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi tak vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú vyčíslil dňa 10. 10. 2014 na 615,35 eur. Následne žalobca vystavil pôvodnej žalovanej faktúru - daňový doklad pod č. XXXXXXX na sumu 615,35 eur, ktorú táto v čase splatnosti nezaplatila.

4. S poukazom na , §, a hlavne až 4 v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku škody (ďalej už len „Zákona o energetike“) sa žalobca z vyššie uvedených dôvodov domáha od pôvodnej žalovanej zaplatenia dlžnej sumy v skrátenom konaní, a to vydaním platobného rozkazu, alternatívne rozsudkom pre zmeškanie.

5. K žalobe žalobca predložil dôkazné listiny, o ktoré popis skutkového stavu opiera, a to daňový doklad - faktúru pod č. XXXXXXX, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu - doklad doručený ako výzva žalovanej zo dňa 10. 10. 2014, výpis z LV č. XXXX v kat. území D. L. E..

6. Súd vo veci vydal dňa 19. 4. 2016 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť, nakoľko táto dňa 6. 3. 2016 zomrela. Z obsahu dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , súd zistil, že po nebohej C. C. titulom dedičského osvedčenia nadobudli dedičstvo jej dcéra C.. I. J., rod. C.Š. a syn G. C.. Zákonná dedička - dcéra poručiteľky C. C., nar. XX. X. XXXX sa svojich spoluvlastníckych podielov vzdala v prospech spoludedičky C.. I. J., teda nenadobudla žiadne aktíva, ani pasíva po poručiteľke. V zmysle ustanovení súd uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po nebohej C. C. - C.. I. J. a G. C.. Nakoľko dcéra poručiteľky C. C. sa dedičstva po nebohej poručiteľke vzdala, nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Menovaná v konaní zastupovala na základe splnomocnenia sestru C.. I. J..

7. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, výpoveďami strán sporu, súd zistil tento skutkový stav:

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. území D. L. E. výlučnou vlastníčkou tam zapísanej nehnuteľnosti

- rodinného domu, súp. č. XXX na parc. XXXX/X, X (dom, garáž) a parc. č. XXXX/X/X a XXXX - zastavané plochy a nádvoria a záhrady, v čase podania žaloby bola C. C., nar. X. XX. XXXX, ktorá po podaní žaloby dňa X. X. XXXX zomrela. Podľa vyššie citovaného dedičského osvedčenia predmetné nehnuteľnosti nadobudla dcéra poručiteľky C.. I. J., ktorá zdedila 2/3-inový spoluvlastnícky podiel a syn G. C., ktorý nadobudol 1/3-inový spoluvlastnícky podiel z predmetných nehnuteľností. C.. I.. J. okrem podielu v rodinnom dome nadobudla na základe dohody dedičov do výlučného podielového vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území Y. patriace do urbariátu Pozemkového spoločenstva v Y..

9. V čase podania žaloby nebohá C. C. mala trvalý pobyt v rodinnom dome, ktorý bol odberným miestom zemného plynu s adresou P. XXX/XX, D. L. E..

10. Z výpovedí povereného zástupcu žalobcu na pojednávaniach súd zistil, že ku škode došlo tým, že toho času už nebohá C. C. nemala uzavretú zmluvu v období od 26. 7. 2013 do 7. 3. 2014 ani s jedným z existujúcich dodávateľov zemného plynu na území SR. Vysvetlil, že na území Slovenska je takýchto dodávateľov viac ako 10, čo je možné zistiť prostredníctvom elektronického systému SAP, z ktorého je možné kedykoľvek zistiť, s ktorým dodávateľom má ten-ktorý odberateľ zemného plynu uzavretú zmluvu. Doplňujúco predložil súdu ďalšie písomné dôkazy, a to zápisy vykonané zamestnancami distribúcie SPP zo dňa 25. 7. 2013 a montážny list meradla zo dňa 7. 3. 2014, ktorými listinami žalobca preukázal, že pôvodne označená žalovaná neumožnila demontáž meradla na jej odbernom mieste a z toho dôvodu bol aj napriek tomu, že nemala uzavretú zmluvu so žiadnym z dodávateľov zemného plynu, jej dodávaný zemný plyn. Vysvetlil, že jediná možnosť, ako prerušiť dodávku plynu, je použitie veľkej techniky, kedy sa vykope jama pod hranicou pozemku, čo sa však v praxi nerealizuje. V závere uviedol, že žalovaná aj napriek tomu, že plyn jej bol naďalej dodávaný, za jeho odber nezaplatila žiadnu sumu, ani napriek výzve, ktorá jej bola dodaná spolu s faktúrou na sumu vo výške 615,34 eur zo dňa 10. 10. 2014, s dátumom splatnosti ku dňu 24. 10. 2014.

11. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2016 bol prítomný G. C., ktorý v účastníckej výpovedi uviedol, že k predmetnému dlhu sa vôbec nevie vyjadriť, nemá o ňom žiadne poznatky, nakoľko záležitosti spojené s užívaním domu má na starosti jeho sestra C.Á. C., ktorá toho času v dome aj s ním býva. Dodal, že on so sestrou vôbec nekomunikuje a nemá vedomosť, prečo sa jeho sestra zriekla dedičstva po nebohej matke. Menovaný žalovaný sa zúčastnil ešte ďalšieho pojednávania dňa 19. 12. 2016, kedy k meritu veci už neuviedol žiadne nové skutočnosti a nenavrhoval žiadne dôkazy.

12. Žalovaná v 1. rade - C.. I.. J. sa pojednávaní osobne nezúčastňovala, v konaní bola zastúpená sestrou C. C.. Táto navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že neexistuje žiadna dlžoba zo strany ich nebohej matky voči žalobcovi. Uviedla, že žalobca nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že na odbernom mieste ich nebohej matky dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Poukázala na tú skutočnosť, že na tunajšom súde je vedené aj ďalšie konanie voči ich nebohej matke ohľadom neoprávneného odberu zemného plynu, ktoré je vedené už takmer 4 roky, za ktoré obdobie žalobca nepreukázal, žeby k neoprávnenému odberu malo dôjsť. Predložila súdu výpisy z účtu C.. I.. J., ktorý má menovaná vedený v Slovenskej sporiteľni s názvom I. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX - prehľad platieb, ktoré boli odvádzané na základe príkazu menovanej na účet príjemcu - SPP, a. s. BRATISLAVA - preddavková platba za opakované dodávky zemného plynu na meno C. C., P. XXX/XX, D. L. E., ktoré platby boli odvádzané dňa 30. 7. 2013 vo výške 90,- eur, 28. 8. 2013 vo výške 90,- eur, 30. 9. 2013 vo výške 90,- eur, 30. 10. 2013 vo výške 88,- eur, 31. 10. 2013 vo výške 2,- eur, 28. 11. 2013 vo výške 90,- eur, 29. 1. 2014 vo výške 90,- eur, a dňa 28. 2. 2014 vo výške 90,- eur.

13. Ďalej predložila faktúru pod č. XXXXXXXXX vystavenú dodávateľom RWE Gas Slovensko, s. r. o. (Modrý plyn) adresátovi C. C. na adrese P. XX, D. L. E., ako odberateľovi, za fakturačné obdobie od 7. 3. 2014 do 8. 12. 2014 s názvom položky - Vyúčtovanie platieb, kde je uvedené, že spotrebovaný zemný plyn bol celkom s DPH za vyúčtované obdobie za 468,68 eur, preddavkovo bolo zaplatených 720,- eur, odberateľovi teda vznikol preplatok vo výške 251,32 eur k vráteniu.

14. Ďalším dôkazom predloženým žalovanou v 1. rade bola Zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie Domácnosti uzavretá medzi spoločnosťou RWE Gas Slovensko ako dodávateľom a C. C., nar. X. XX. XXXX, s adresou trvalého pobytu P. XX E. D. L. E., ktorá adresa je odberným miestom menovaného odberateľa. Zmluva bola uzavretá dňa 4. 3. 2014. Dňa 20. 3. 2014 spoločnosť RWE Gas Slovensko podľa dôkazu predloženého žalovanou v 1. rade poďakovalo C. C. za výber dodávateľa zemného plynu, v ktorom zároveň oznamuje, že spoločnosť od 1. 3. 2014 je ich dodávateľom zemného plynu na odbernom mieste P.Y. XX, D. L. E. s rozpisom preddavkových platieb za obdobie od 30. 4. 2014 do 30. 11. 2014 mesačne po 90,- eur. Poukazujúc na vyššie uvedené dôkazy žalovaná v 1. rade v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou tvrdila, že ona predmetnými prevodmi na účet SPP uhradila žalobcom nezákonne žalovanú sumu za odber zemného plynu na odbernom mieste P. XX, D. L. E. na meno C. C. za obdobie od júl 2013 až november 2013 a január a február 2014, teda za 7 mesiacov po 90,- eur, čo činí spolu sumu 630,- eur. S poukazom na predložené dôkazy navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

15. Na návrh žalobcu súd vyžiadal od Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava 26 správu, v ktorej by tento konkrétny dodávateľ zemného plynu poskytol súdu informácie týkajúce sa odberného miesta na adrese P. XX E. D. L. E., v súvislosti s vyjadrením žalovanej, ktorá uvádza, že za obdobie od júna 2013 do marca 2014 C.. I.. J. zaplatila za odber zemného plynu konkrétnemu dodávateľovi.

16. SPP, a. s. v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 10. 2016 (čl. 156 spisu) uviedol, že na predmetnom odbernom mieste evidovali len odberateľa C. C., a to v období od 15. 7. 1990 do 10. 6. 2012. Dodávku zemného plynu zabezpečovali na základe prihlášky pani C. k odberu, pričom predmetná prihláška sa v archíve ich spoločnosti už nenachádza. Dodávku zemného plynu pre odberateľa C. C. do vyššie uvedeného odberného miesta ukončili dňa 10. 6. 2012, kedy došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy zo strany pani C., ktorá nedodržiavala zmluvne dohodnuté platobné podmienky. Odstúpením (ukončením) od zmluvy zároveň požiadali prevádzkovateľa distribučnej siete, a to spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., o demontáž meradla. Akákoľvek spotreba zemného plynu, ktorá na odbernom mieste na adrese P.É. XX, D. L. E. (POD D.) je neoprávneným odberom bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu a je škodou vzniknutou spoločnosti SPP - distribúcia, a. s. Po dátume 10. 6. 2012 uvedená spoločnosť, ako dodávateľ zemného plynu, na odbernom mieste P. XX, D. L. E., neuzavrela žiadnu zmluvu o dodávke zemného plynu, a to ani s C. C., ani s inou osobou.

17. Súd predložil uvedenému dodávateľovi zemného plynu aj kópie platobných príkazov z bankového účtu C.. I.. J. za obdobie od 30. 7. 2013 do 28. 2. 2014, k čomu uvedená spoločnosť uviedla, že suma 630,- eur, ktorá bola platená C.. I.. J. z jej účtu, sa týka úhrad vyúčtovania spotreby zemného plynu a poplatku za vystavenie upomienky počas zmluvného vzťahu ich spoločnosti SPP s pani C. C., a teda

nejedná sa o platby, ktoré by oni zúčtovali za dodávku plynu za obdobie od 26. 7. 2013 do 7. 3. 2014 (v tom období C.. C. nemala uzavretú zmluvu so spoločnosťou SPP, a. s. - poznámka súdu).

18. SPP, a. s. k vyššie uvedenému vyjadreniu predložila súdu písomný prehľad vyúčtovania spotreby zemného plynu za obdobie od 19. 10. 2010 do 10. 6. 2012, kde je v jednotlivých kolónkach tabuľky uvedený rozpis platieb, ktoré boli uhrádzané v prospech účtu SPP od 31. 7. 2013 mesačne po 90,- eur a ktoré platby boli zúčtovávané v zmysle faktúr splatných k 31. 1. 2012, 28. 3. 2012 a 21. 9. 2012.

19. SPP predložila súdu ďalší dôkaz, a to vyúčtovaciu faktúru za fakturačné obdobie od 19. 12. 2010 do 18. 12. 2011, kedy bola fakturovaná suma za uvedené obdobie vo výške 1.320,83 eur za odber zemného plynu, prijaté preddavkové platby boli vo výške 626,- eur, nedoplatok vo výške 694,83 eur. Odberateľke C. C. bol spolu s vyúčtovacou faktúrou dodávateľom zaslaný nový rozpis 11 preddavkových platieb na nasledujúce fakturačné obdobie (teda na rok 2012 - poznámka súdu). Ďalší dôkaz - vyúčtovacia faktúra bola za obdobie od 19. 12. 2011 do 10. 6. 2012, kde bola fakturovaná suma za odber zemného plynu 884,65 eur, prijaté preddavkované platby vo výške 712,- eur, čiže ku dňu 10. 6. 2012 mala C. C. nedoplatok vo výške 172,65 eur.

20. Napriek vyššie uvedeným dôkazom žalovaná v 1. rade prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne trvala na tvrdení, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko platby za dlžné obdobie za odber zemného plynu boli ňou zaplatené.

21. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 15. 1. 2018 v spojení s doplňujúcim a opravným rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania a zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi 407,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22. 11. 2016 až do zaplatenia a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,86 eur s 5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 3. 11. 2016 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

22. Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že žalobca relevantnými dôkazmi preukázal, že pôvodný dodávateľ plynu SPP, a. s. Bratislava na odbernom mieste zemného plynu na adrese P. XXX/XX E. D. L. E. (odberateľkou plynu bola C. C., nar. X. XX. XXXX, zomr. X. X. XXXX, pôvodne označená ako žalovaná) dňa 10. 6. 2012 jednostranne odstúpil od zmluvy o dodávke plynu. V období od 10. 6. 2012 do 1. 3. 2014 došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Žalovaní v 1. a 2. rade v konaní nedisponovali žiadnymi dôkazmi, ktorými by preukázali, že v tomto období bola uzavretá zmluva s niektorým s ďalších dodávateľov zemného plynu na území SR. Platby, ktoré uhrádzala C.. I.. J. z jej účtu na účet SPP, a. s. v období od 30. 7. 2013 do 27. 2. 2014 boli pôvodným dodávateľom SPP, a. s. Bratislava zúčtované za predošlé dlžné obdobia, a teda neboli to platby, ktorými bola uhradená žalobcom požadovaná dlžná suma titulom zaplatenia škody vo výške 615,34 eur s prísl. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vo veci rozhodol tak, ako bolo vyššie uvedené.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie, v odôvodnení ktorého neuvádzali žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhovali nové dôkazy. Odôvodnenie odvolania obsahovalo doslovné znenie až h/ , s poukazom na ktoré žalovaní navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a prejednanie.

24. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31. 5. 2019 bol rozsudok súdu prvej inštancie spolu s doplňujúcim rozsudkom a opravným uznesením, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pristúpil k oprave priznaného úroku z omeškania z 5,05 % ročne na 5 % ročne, nakoľko bol viazaný rozsudkom v znení, ako ho vyhlásil a neboli teda splnené podmienky na vydanie opravného uznesenia. Pri vypracovaní doplňujúceho rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, bol namietaný procesný postup z dôvodu, že tento nebol vyhlásený verejne, čo nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní. Čo sa týka samotného merita veci, k tomu odvolací súd uviedol, že rozsudok je čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyhodnotené dôkazy predložené žalovanou v 1. rade, ktorými preukazovala úhradu zálohových platieb za odber plynu žalobcovi v období od 30. 7. 2013 do 28. 2. 2014 vzhľadom na tam uvedený účel platby pre príjemcu.

Odvolaciemu súdu teda nebolo zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťou, že uvedené zálohové platby žalobca započítal na dlh právnej predchodkyne žalovaných za predchádzajúce obdobie, t. j. na iný účel, než bol uvedený v správe pre prijímateľa, a či veriteľ bol oprávnený zúčtovať tieto platby na nedoplatky. Zároveň má súd skúmať, či započítané zálohové platby uskutočnené žalovanou v 1. rade neboli predmetom iného konania.

25. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie. Vyzval žalobcu, aby sa k predmetnému započítaniu písomne vyjadril a následne vo veci nariadil pojednávanie.

26. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 7. 2019 naďalej zotrvával na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu.

27. Uviedol, že pravdepodobne pretrváva nepochopenie vo vzťahu k postaveniu žalobcu na trhu s plynom. Poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 13.12.2016 (teda ešte pred vyhlásením rozsudku súdu I. inštancie), kde uvádzal nasledujúce skutočnosti:

28. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach o energetike a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti eustream, a.s.) a žalobca (SPP - distribúcia , a.s.). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry (pozn. plynovodov a s nimi súvisiacich plynárenských zariadení) tak bolo oddelené od činností spojených s predajom komodity (zemného plynu). Na trhu s plynom sa okrem odberateľov môžeme prioritne stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to a) prevádzkovateľom prepravnej siete, b) prevádzkovateľom/prevádzkovateľmi distribučnej siete/sietí a c) dodávateľmi zemného plynu (ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s plynom, napríklad výrobca plynu, resp. prevádzkovateľ zásobníka sú z pohľadu problematiky neoprávnených odberov plynu irelevantné, s poukazom na čo sa ich postaveniu v tomto návrhu žalobca nevenuje). Spoločnosť eustream, a.s. je prevádzkovateľom prepravnej siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky a to z východu na západ, resp. naopak. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Postavenie každého z vyššie uvedených subjektov na trhu s plynom upravovali resp. upravujú najmä ustanovenia zákonov o energetike (pozn. a - ďalej ako zákon o energetike), s nimi súvisiace predpisy nižšej právnej sily (napr. , resp. vyhláška URSO, ktorou sa stanovujú pravidlá trhu s plynom č. ), ako aj o regulácii v sieťových odvetviach. Právne postavenie žalobcu je dané, tak ako bolo uvedené vyššie, normami zakotvenými vo vyššie citovaných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu - prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako „Prevádzkový poriadok“). Aktuálne znenie prevádzkového poriadku žalobcu je zverejnené na stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (www.urso.gov.sk), ako aj na webovom sídle žalobcu. Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu“ z miesta, kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný bod sa pre účely tohto vyjadrenie považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu. Ak teda napríklad ktorýkoľvek z dodávateľov zemného plynu nakúpi zemný plyn povedzme na území Ruskej federácie, uzavrie zmluvy s prevádzkovateľmi prepravnej siete v Rusku, na Ukrajine a na Slovensku, na základe ktorých sa plyn nakúpený na území Ruskej federácie dostane až na územie Slovenskej republiky a to do jedného zo vstupných bodov do distribučnej siete. Na základe osobitných zmlúv uzavretých medzi

žalobcom a konkrétnym dodávateľom zemného plynu (pozn. zmluva o prístupe do distribučnej siete a zmluva o distribúcii zemného plynu) následne zodpovednosť za zemný plyn dodávateľa prevezme žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“ jednotlivým odberateľom na území Slovenskej republiky. Za týmto účelom prevádzkovateľ distribučnej siete v nepravidelných intervaloch nakupuje zemný plyn, ktorý do siete dodáva práve v súvislosti s potrebou zabezpečenia jej vyvažovania a krytia strát. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete (Žalobca prevádzkuje cca 35.000 km siete. Len v jej vysokotlakovej časti predstavujúcej cca 6.500 km je akumulovaných približne 24 - 27 miliónov metrov kubických zemného plynu patriacich prevádzkovateľovi siete).

29. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu.

30. V zmysle , bod 5. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“) sa „na účely tohto zákona rozumie v plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona“. V zmysle , bod 6. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa „na účely tohto zákona rozumie v plynárenstve dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu“.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca neuzatvára a nikdy neuzatváral zmluvy o dodávke zemného plynu, nakoľko tieto sú uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom zemného plynu. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že nemožno zamieňať prevádzkovateľa distribučnej siete a dodávateľa zemného plynu, nakoľko ide o dva nezávislé a samostatné subjekty.“ Žalobca ďalej uviedol že má za to, že v rámci vykonaného dokazovania náležite opísal skutkový a právny stav, ktorým odôvodňuje nárok uplatnený v tomto konaní, uviedol jeho postavenie na trhu s plynom vyplývajúce z právnych predpisov; poukázal na ostatné subjekty, ktoré sa na trhu s plynom vyskytujú; uviedol skutočnosti odôvodňujúce a preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu pri uplatňovaní nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike; a rovnako poukázal na skutočnosť že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že pokiaľ pre odberné miesto spotreby plynu nie je uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so žiadnym z dodávateľov zemného plynu, dochádza k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu. Opakovane uviedol, že má za to, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pri posúdení sporu dochádza k zamieňaniu jednotlivých subjektov pôsobiacich na trhu s plynom, a to žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete (SPP - distribúcia, a.s.) a dodávateľa zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.).

Tomu svedčí i odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, kde sa uvádza, že „V tejto súvislosti bude dôležité, aby žalobca preukázal, že nedoplatok za obdobie od 19.10.2010 do 18.12.2011 a 19.12.2011 do 10.6.2012 - na úhradu ktorého žalobca započítal zálohové platby uskutočnené žalovanou v 1. rade,nie je predmetom iného konania.“ Žalobca opätovne zdôraznil, že dodávateľom zemného plynu je osoba, ktorá má povolenie na dodávku plyn a že prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dodávateľ (dodávatelia zemného plynu) a prevádzkovateľ distribučnej siete (žalobca) sú odlišné subjekty.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobcovi (SPP - distribúcia, a.s.) zo strany žalovaných (resp. právnej predchodkyne žalovaných) neboli realizované žiadne zálohové platby nakoľko tieto boli realizované v prospech dodávateľa zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Tomuto svedčí aj fakt, že jednotlivé platby, na ktoré poukazuje žalovaná v 1. rade, boli realizované v prospech účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je bankovým účtom dodávateľa zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Osobitne v tejto súvislosti žalobca poukázal i na už súdom vykonané dokazovanie na návrh žalobcu, a to dopytom na poskytnutie relevantných informácií od dodávateľa zemného plynu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Z vyššie uvedeného dokazovania (pozn. vyžiadaním informácií od dodávateľa zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) v spore vyplynulo, že: 1. došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy o dodávke zemného plynu uzatvorenej s právnou predchodkyňou žalovaných, a to z dôvodu nedodržiavania zmluvne dohodnutých platobných podmienok, 2. akákoľvek následná spotreba zemného plynu (bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu) je neoprávneným odberom zemného plynu a škodou vzniknutou spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. (pozn. žalobcovi), 3. platby žalovanej v 1. rade sa týkajú úhrad vyúčtovania spotreby zemného plynu a poplatku za vystavenie upomienky počas zmluvného vzťahu medzi dodávateľom zemného plynu a C. C. (právna predchodkyňa žalovaných), pričom sa nejedná o platby ktoré by sa zaúčtovali na obdobie od 26.7.2013 do 7.3.2014 (pozn. obdobie neoprávneného odberu zemného plynu). V tejto súvislosti poukázal aj na body 15. až 17. odôvodnenia súdu I. inštancie, uvedené v rozsudku zo dňa 15.1.2018 kde konajúci súd správne uviedol skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. V závere uviedol, že zo strany žalovaných žalobca neevidujeme platbu, ktorá by súvisela s uplatneným nárokom, na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu a požadoval priznať plnú náhradu trov konania.

33. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k písomnému vyjadreniu žalobcu písomne, ani iným spôsobom nevyjadrili, aj napriek tomu, že predmetné vyjadrenie bolo doručené nielen splnomocnenej zástupkyni žalovanej v 1. rade ale aj priamo žalovanej C.. I. J. a žalovanému v 2. rade. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 20. 11. 2019 a následne na deň 16. 3. 2020, ktorého sa žalovaní v 1. a 2. rade osobne nezúčastnili, svoju neúčasť písomne neospravedlnili, preto súd pojednával a vo veci rozhodol za ich neprítomnosti v zmysle ustanovení Pojednávania sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil a písomne zotrval na podanej žalobe s odkazom na písomné vyjadrenie.

34. Podľa o energetike na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.

35. Podľa , prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný i) zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom, j) zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami,

36. Podľa prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

37. Podľa odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.

38. Podľa odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

39. Podľa , , , , , neoprávneným odberom plynu je odber a/ bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

40. Podľa odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

41. Podľa Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

42. Podľa ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

43. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha od žalovaných zaplatenia sumy 615,34 eur s prísl. titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu pôvodne žalovanej C. C. (matky žalovaných v 1. a 2. rade), pričom žalovaní sú správne označení ako pasívne legitimované subjekty, nakoľko sú právnymi nástupcami a zákonnými dedičmi pôvodnej žalovanej, z čoho im vyplýva zákonná zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil súdu základný písomný dôkaz, a to faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 10. 10. 2014 na sumu 615,34 eur za škodu za nedoplatok odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste za obdobie od 26. 7. 2013 do 7. 3. 2014 so splatnosťou k 24. 10. 2014. Žalovaní v konaní nedisponovali žiadnymi dôkazmi, ktorými by preukazovali, že predmetná fakturovaná suma bola žalobcovi či už do dátumu splatnosti, alebo po ňom v celom rozsahu zaplatená. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že žalovaná suma bola vyplatená zálohovými platbami za odber plynu, ktoré táto realizovala v období od 30. 7. 2013 do 28. 2. 2014 z jej účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. s názvom: „I.“ (č. l. 109 až 119 spisu), pričom v správe od príjemcu je uvedený účel platby v prospech SPP, a. s. Bratislava za opakované dodávky zemného plynu na odbernom mieste - C., P. XXX/XX, D. L. E., bolo mylné a súd zavádzajúce.

Tak, ako správne vysvetľuje žalobca opakovane vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe, predmetné platby neboli odvádzané žalobcovi, ale inému subjektu, a to SPP, a. s. Bratislava, ktorý tieto platby zúčtoval ako úhradu za predošlé dlžné obdobia. Z vykonaného dokazovania teda jasne vyplynulo, že tieto žalovanou v 1. rade uhrádzané platby nemôžu byť tými platbami, ktorými si žalobca má v tomto konaní uspokojiť svoju pohľadávku titulom náhrady škody. Súd v tomto konaní sa zaoberal otázkou, či žalobca bol oprávnený zúčtovať predmetné nedoplatky, resp. ich započítať na predošlé dlhy právnej predchodkyne žalovaných, aj keď toto započítanie nevykonával žalobca, ale iný subjekt, tak, ako to správne žalobca vysvetľuje v bodoch 28. až 32. tohto rozsudku.

44. Súd sa zaoberal aj otázkou (v zmysle bodu 36. zrušujúceho uznesenia sp. zn. ), či predmetné zálohové platby uhrádzané v období od augusta 2013 do novembra 2013 a za január a február 2014 spolu vo výške 630,- eur (90,- eur x 7), ktoré boli SPP, a. s. Bratislava započítané (teda nie žalobcom, ako je uvádzané v odôvodnení predmetného rozsudku) na úhradu nedoplatkov za obdobie od 19. 10. 2010 do 18. 12. 2011 a od 19. 12. 2011 do 10. 6. 2012, neboli predmetom iného konania. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca EOS KSI Slovensko, s. r. o. (ako právny nástupca pôvodného veriteľa - Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) domáhal od žalovaných C.. I.. J. a G. C. zaplatenia dlžnej sumy 861,79 eur titulom nesplatených faktúr, ktoré boli vystavené za dodávku a predaj plynu za dlžné obdobie od 19. 12. 2009 do 21. 9. 2012. V tomto konaní po podaní žaloby žalobca zobral čiastočne žalobu späť z dôvodu započítania žalovanou v 1. rade uhradených súm po 90,- eur za mesiace jún, júl, august, október a november 2013 (5x 90,- eur, t. j. 450,- eur) a za mesiac január 2014 a marec 2014 (2x 90,- eur, t. j. 180,- eur). Z uvedených započítaných platieb okrem mesiaca jún 2013 a mesiaca marec 2014 sa v tomto konaní žalovaná v 1. rade domáha započítania tých istých platieb na úhradu žalovanej náhrady škody. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že nie je možné tieto platby započítať v tomto konaní, navyše, ako je už vyššie uvedené, predmetné platby neboli odvádzané žalobcovi, ale inému subjektu - SPP, a. s. Bratislava.

45. V ďalšom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , ako už bolo konštatované v odôvodnení pôvodného rozsudku tunajšieho súdu (pod bodom 32.) sa žalobca SPP - distribúcia, a. s. Bratislava domáha od pôvodne žalovanej C. C. zaplatenia škody vo výške 1.076,84 eur za nezákonný odber plynu na predmetnom odbernom mieste za dlžné obdobie od 11. 6. 2012 do 25. 7. 2013, teda za iné dlžné obdobie, akého sa domáha zaplatenia v tomto konaní. Predmetné konanie doposiaľ ukončené nebolo.

46. Na základe dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní, ako aj ďalšieho doplňujúceho dokazovania súd zistil a vzal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca relevantnými dôkazmi preukázal, a teda v konaní nebolo sporné, že odberateľ na odbernom mieste zemného plynu na adrese P. XXX/XX v D. L. E. (pôvodne označená žalovaná C. C., L.. X. XX. XXXX), dňa 10. 6. 2012 odstúpil od zmluvy o dodávke plynu, ktorá bola uzavretá s dodávateľom SPP, a. s. Bratislava. V období od 10. 6. 2012 do 1. 3. 2014 došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že v tomto období bola uzavretá zmluva s niektorým z desiatich ďalších dodávateľov zemného plynu na území SR. Z dôkaznej listiny - Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalobcom vystaveným dňa 9. 10. 2014, súd vzal za preukázané, že ku dňu 26. 7. 2013 bol stav na meradle 4449 m3 a k 7. 3. 2014 6072 m3. Za uvedené obdobie bol neoprávnene odobratých 1623 m3 zemného plynu, čo po prepočte činí 615,34 eur. Žalobca na uvedenú sumu vystavil faktúru so splatnosťou k 24. 10. 2014, ku ktorej úhrade pôvodná žalovaná, ani právni nástupcovia nepristúpili.

47. Z písomného vyjadrenia SPP, a. s. Bratislava súd vzal za preukázané, že platby, ktoré uhrádzala C.. I.. J. z jej účtu na účet SPP, a. s. Bratislava v období od 30. 7. 2013 do 28. 2. 2014, neboli platbami, ktoré boli zúčtované za dlžné obdobie od 26. 7. 2013 do 7. 3. 2014 a ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. Dôvodnosť a správnosť zúčtovania týchto platieb je v rozpore so započítaním, ktoré bolo zrealizované v konaní pod sp. zn. , avšak rozpor v tomto postupe nemá vplyv na právne posúdenie žalobného nároku v tomto konaní. Z uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že zrejme došlo v konaní sp. zn. k duplicitnému započítaniu týchto platieb, čo však, ako je už vyššie uvedené, nemá vplyv na výsledok tohto konania.

48. Na základe vyššie uvedeného súdom zisteného skutkového stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, určil žalovaným zaplatiť sumu 615,34 eur, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda tým, že na predmetnom odbernom mieste bol v období od 26. 7. 2013 do 7. 3. 2014 spotrebiteľom odoberaný plyn bez uzavretej zmluvy, čo bolo v rozpore s § 82 ods. 1 písm. a/ bod 1 až 3 Zákona o energetike. Odberateľ na predmetnom odbernom mieste neoprávnene odoberal plyn, čím prevádzkovateľovi distribučnej siete, teda žalobcovi, vznikla škoda, ktorej výška bola v tomto konaní riadne preukázaná. Dokazovaním bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odberateľa zemného plynu a vzniknutou škodou žalobcu, a preto za použitia ustanovení § 82 ods. 2 Zákona o energetike sú žalovaní, ako právni nástupcovia pôvodného odberateľa, povinní túto škodu uhradiť.

49. Podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

50. Súd uznesením na pojednávaní dňa 27. 11. 2017 pripustil zmenu žaloby, kedy žalobca navrhoval určiť povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi vyčíslenú škodu v takej výške, ako zodpovedá výške nadobudnutého dedičstva, teda žalovanej v 1. rade určiť povinnosť zaplatiť 2/3 a žalovanému v 2. rade 1/3 z dlžnej sumy s prísl. Súd takto zmenenému návrhu s poukazom na ustanovenie vyhovel.

51. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na plnenie (za sporné obdobie) žalovaným pred podaním žaloby (ani pôvodne označenej žalovanej), preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala dňa 21. 11. 2016 a žalovanému v 2. rade, ktorý prevzal žalobu dňa 2. 11. 2016. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade nepristúpili dobrovoľne k zaplateniu dlžnej sumy po prevzatí žaloby, tým sa dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm odo dní nasledujúcich po prevzatí žaloby žalovanými v 1. a 2. rade, t. j. u žalovanej v 1. rade odo dňa 22. 11. 2016 a u žalovaného v 2. rade odo dňa 3. 11. 2016. Vo zvyšnej časti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm od 15. 2. 2016 súd žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobcom zvyšný nesprávne požadovaný úrok z omeškania navýšený o 0,05 % z jednotlivých dlžných súm, nakoľko základná úroková sadzba ECB k 3. 11. 2016 a k 22. 11. 2016 bola vo výške 0,00 %, takže zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5 % ročne.

53. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu, a to voči žalovanej v 1. rade v pomere 66,66 % (v pomere 2/3 k celku) a voči žalovanému v 2. rade v pomere 33,33 % (v pomere 1/3 k celku), o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.