Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-23-2020.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Subarea
50C/23/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: Q. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. M. Z.. X/A, U., zast. JUDr. Denisa Jánošíková, advokát, Klincová 35, Bratislava proti žalovanému: Z. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. M. Z.. X/A, U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
I. Súd ukladá žalovanému, aby n e v s t u p o v a l do rodinného domu, súp. č. XXXXX, postaveného na parcele reg. „C" č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, nachádzajúcom sa na adrese Q. záhrady Z.. č. X/A v U. zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava II, obci BA- m.č. Ružinov, katastrálnom území Ružinov.
II. Súd ukladá žalovanému z á k a z p r i b l í ž e n i a sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
III. Súd p o u č u j e strany, že sú oprávnené podať v ich právnej veci návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2020, žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu a zakázal mu priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že po pojednávaní vo veci rozvodu dňa 16.12.2019, kde aj došlo k rozvodu, žalovaný definitívne opustil ich spoločnú domácnosť a v súčasnosti žije v Ivanke pri Dunaji u svojej partnerky. Žalobkyňa na základe dohody so žalovaným obýva spolu s mal. dcérou rodinný dom na adrese Q. M. Z.. X/A, U., ktorý je predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k dnešnému dňu vysporiadané medzi sporovými stranami nebolo. Už počas súdnych konaní ako vo veci rozvodu manželstva tak i vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dcére na čas do rozvodu manželstva bol vzťah medzi sporovými stranami napätý, problematický. Žalovaný pravidelne opúšťal spoločnú domácnosť do ktorej sa následne vracal. Definitívne žalovaný opustil spoločnú domácnosť po pojednávaní vo veci rozvodu, ktoré sa konalo dňa 16.12.2019. Správanie žalovaného
k žalobkyni bolo dlhodobo problematické, nepredvídateľné, zastrašujúce. Žalovaný z pozície svojej sily zastrašoval žalobkyňu, niekoľkokrát ju fyzicky napadol, vyhrážal sa jej, vzbudzoval v nej strach. Správanie žalovaného dospelo do takých rozmerov, že tento navštevoval žalobkyňu v rodinnom dome v neskorých nočných hodinách a od žalobkyne si vynucoval intímny styk. Definitívnym odsťahovaním sa žalovaného zo spoločnej domácnosti a rozvodom manželstva sa situácia ani správanie sa žalovaného nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný sa naďalej voči žalobkyni správa nevhodne, fyzicky ju napáda, vyhráža sa jej, znepríjemňuje a sťažuje jej život, vstupuje do rodinného domu a garáže, do ktorej chodí dennodenne. Na garáži žalovaný vymenil zámok a odpojil elektrickú bránu, čím znemožnil žalobkyni túto garáž užívať. Okrem toho v garáži žalovaný aktuálne zadržiava spoločné motorové vozidlo - Mercedes ML, ktoré žalobkyňa užívala. Žalobkyňa a žalovaný sa dohodli, že žalobkyňa spolu s oboma deťmi strávi Vianoce 2019 na chate v dedine Mýto pod Ďumbierom, pričom chatu môže žalobkyňa s deťmi užívať od 20.12.2019. Na chatu žalobkyňa s deťmi vyrazili až dňa 21.12.2019. Žalobkyňa po príchode na chatu zaparkovala auto pred chatou. Deti i žalobkyňa neboli dobre oblečené, lebo ich všetky zimné veci sa nachádzali v chate. Po tom, ako žalobkyňa strčila kľúč do dverí chaty, tieto dvere sa otvorili, pričom v nich stál žalovaný, ktorý žalobkyňu tvrdo schytil, začal ju škrtiť a vykrúcať jej ruky. Žalobkyni sa podarilo vyslobodiť sa zo zovretia žalovaného a utiekla z chaty preč, kde privolala hliadku polície. Po príchode policajtov žalobkyňa spolu s deťmi žiadali žalovaného, aby im odovzdal aspoň zimné bundy a zubné kefky, pričom následne sa žalobkyňa spolu s deťmi ubytovali v hoteli, kde prespali a dňa 22.12.2019 odišli naspäť do Bratislavy. Žalobkyňa dňa 21.12.2019 po inzultácii žalovaným navštívila urgentný príjem v Nemocnici s poliklinikou Brezno. V zmysle predloženej lekárskej správy z urgentného príjmu žalovaný žalobkyni spôsobil drobnú podliatinu na krku, narazenie chrbta, pohmoždenie horných končatín, t. j. drobný úraz s dobou liečenia do 7 dní (lekárska správa - urgentný príjem - zo dňa 21.12.2019, potvrdenie OO PZ Brezno zo dňa 12.03.2020 o incidente zo dňa 21.12.2019). Žalovaný napadol žalobkyňu aj poobede dňa 12.01.2020, kedy žalovaný vstúpil do rodinného domu na adrese Q. M. Z.. XX/A T. U., ktorý žalobkyňa užíva spolu s mal. dcérou. Žalovaný sa zmocnil mobilného telefónu žalobkyne a nechcel jej ho vrátiť i napriek tomu, že ho k tomu žalobkyňa vyzývala. Žalovaný preto žalobkyňu napadol, vykrútil jej obe zápästia, čím žalobkyňu zvalil na zem a následne ju prisadol a držal jej ruky tak, že sa nevedela pohnúť. Žalobkyňa sa pred žalovaným snažila brániť, pričom sa jej nakoniec podarilo žalovaného potiahnuť za retiazku čím žalovaného rozptýlila a následne sa jej podarilo vyslobodiť sa zo zovretia žalovaného. Žalobkyňa následne privolala hliadku polície. Po príchode policajnej hliadky sa žalovaný vrátil späť do domu a tvrdil hliadke opak toho, čo žalobkyňa. Následne žalovaný požiadal hliadku polície, či sa môže so žalobkyňou porozprávať o samote, čo im bolo umožnené. Žalovaný sa žalobkyne dopytoval, či naňho podá trestné oznámenie, pričom sa žalobkyni vyhrážal, že ak tak urobí, tak trestné oznámenie podá i on. Žalobkyňa i v tomto prípade navštívila urgentný príjem v UNBA, pracovisko Nemocnica Ružinov ( potvrdenie OO PZ Bratislava Ružinov východ zo dňa 12.01.2020, lekárska správa - urgentný príjem
- zo dňa 21.12.2019). K vyhroteniu situácie došlo v nedeľu dňa 08.03.2020 v podvečerných hodinách. Žalovaný kontaktoval žalobkyňu s tým, že si príde pre svoje veci, ktoré potrebuje pre prípravu daňového priznania. Žalobkyňa súhlasila. Žalovaný sa počas dňa zdržiaval v garáži nachádzajúcej sa na pozemku, na ktorom je postavený i rodinný dom. Približne o 20.00 hod. žalovaný so súhlasom žalobkyne vstúpil do chodby rodinného domu, kde mu žalobkyňa odovzdala doklady, ktoré žalovaný požadoval. Žalovaný z chodby rodinného domu odišiel smerom k svojmu autu, kde si doklady odložil. Žalobkyňa za žalovaným zamkla obe vchodové dvere. Následne sa žalovaný vrátil na pozemok, vzal do rúk veľkú metlu určenú pre vonkajšie použitie a bezdôvodne vstúpil cez prvé dvere do chodby domu. Žalobkyňa žalovaného videla cez presklenné druhé vchodové dvere, ktoré oddeľujú chodbu od obytnej časti rodinného domu. Žalobkyňa vyšla do chodby. Keď zbadala žalovaného s metlou, zľakla sa, nakoľko žalovaný vykonal neprimeraný pohyb smerom k žalobkyni. Žalobkyňa v tom momente strekla slzný sprej do priestoru chodby a utekala cez druhé vchodové dvere do obytnej časti domu. Tieto dvere rýchlo zamkla, nakoľko žalovaný nedisponuje kľúčom od týchto dverí. Žalovaný sa rozbehol za žalobkyňou a silno kopal do dverí, pričom tieto dvere nakoniec rozbil. Následne žalovaný vstúpil do obytnej časti domu, po rodinnom dome chodil zmätene hore dole. Žalovaný vstúpil do pivnice, pričom chcel žalobkyni vziať i sušiak na prádlo. Počas toho, ako žalovaný chodil po dome, vyhrážal sa žalobkyni, že príde na ďalší deň a všetky jej veci vyhádže a spáli, že má na to právo, lebo dom je aj jeho a pod. Žalobkyňa privolala hliadku polície. Polícia prišla približne o 20.50 hod. V čase príchodu polície žalovaný na mieste incidentu nebol. Svedkom tejto udalosti bola i mal. Q. (potvrdenie OO PZ Bratislava Ružinov východ zo dňa 08.03.2020). Na ďalší deň šla žalobkyňa mal. Q. odviesť do školy. Žalobkyňa požiadala svoju matku, aby prišla postrážiť dom, nakoľko žalovaný rozbil dvere a tieto nie je možné zamknúť. Žalobkyňa z rodinného domu spolu s mal. dcérou odišla približne o 07.30 hod. Necelých 10 minút po tom, ako žalobkyňa s dcérou odišli žalobkyni volal jej brat, že žalovaný spolu so svojimi bratmi prišli do rodinného
domu. Matka žalobkyne sa žalovaného i jeho bratov pokúšala zastaviť. Nakoniec vpustila žalovaného do domu za účelom, aby si vzal svoje osobné veci, ktoré sa v dome nachádzajú. Žalovaný ihneď po príchode do chodby zničil kameru, ktorú si zabezpečila žalobkyňa. Žalovaný chodil po dome, vstúpil do spálne žalobkyne, ktorej vyhádzal zo šuflíkov veci. Žalobkyňa sa približne o 08.00 hod. vrátila do rodinného domu. Našla žalovaného vo svojej spálni ako sa žalobkyni „hrabe" v šuflíkoch. Žiadala ho, aby odišiel. Cestou zo spálne žalovaný otvoril skriňu v chodbe, z ktorej žalobkyni vyhádzal ďalšie veci. Neustále žalovaný na žalobkyňu kričal a dožadoval sa svojich vecí. Žalobkyňa odovzdala ďalšie veci žalovanému, pričom žalovaný sa následne vyjadril, že on v rodinnom dome ostáva bývať a nikam sa nesťahuje. Situácia bola vypätá. Žalobkyňa pociťovala zo správania žalovaného strach, obavy o svoje zdravie, najmä s prihliadnutím na správanie sa žalovaného v minulosti, kedy žalobkyňu niekoľkokrát fyzicky napadol. Žalobkyňa privolala policajtov. Po príchode policajnej hliadky sa situácia vyriešila tak, že policajti sa zdržali cca. 5 minút a spolu s nimi odišiel i žalovaný a jeho bratia. Vzhľadom na vyššie opísané incidenty je zrejmé, že správanie žalovaného sa prieči dobrým mravom a vykazuje známky násilia, nátlaku, vyhrážok. Žalobkyňa má zo správania sa a konania žalovaného strach, obavu o svoje zdravie i život. Žalovaný sa niekoľkokrát pred žalobkyňou vyjadroval slovami: „keď sa raz neovládnem, tak ťa zapichnem nožom" či „keby som chcel tak ťa už dávno zabijem". Svedkom týchto vyjadrení žalovaného bola i matka žalobkyne. Súčasná situácia došla do bodu, kedy bráni žalobkyni a dcéram v ich zdravom a harmonickom živote, a je ďalej z dôvodu správania sa a konania žalovaného neznesiteľná. Správanie žalovaného má prvky šikanovania, zastrašovania, psychického týrania žalobkyne, pričom zo strany žalovaného dochádza i k fyzickým útokom a inzultáciám žalobkyne. Správanie žalovaného sa prieči dobrým mravom i ustanoveniam zákona o rodine. Vzhľadom na vyššie uvedený opis správania sa žalovaného voči žalobkyni za obdobie posledných 3 mesiacov je zrejmé, že správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, má povahu násilia a ohrozuje psychickú i fyzickú integritu žalobkyne ako i zdravý vývin mal. Q., ktorá spolu so žalobkyňou býva v spoločnej domácnosti.
Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom aplikovateľným až v čase, keď sa niečo deje.
Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako to je pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, môže mať dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP ale i trvalý charakter, kedy návrh konzumuje vec samu.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý, v prípade ak ide o neodkladné opatrenie na určitý časový úsek, vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa vyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi uložil požadované povinnosti. Z predložených listín, má súd za osvedčené skutkové okolnosti uvedené v návrhu. Z ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia strane sporu, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu je preukázanie, že táto strana je dôvodne podozrivá z násilia k osobám, s ktorými býva. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného vlastníctva k nehnuteľnosti. Toto neodkladné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný je osobou, ktorú je možné považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Súd vychádzal pri tomto závere z priložených lekárskych správ a správ OO PZ. Súd má za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie žalobkyne o tom, že má vážne obavy, že žalovaný v budúcnosti naplní svoje vyhrážky, resp. že sa dopustí ďalšieho násilia voči nej, resp. ohrozenia jej duševnej a telesnej integrity a preto je žiaduce upraviť pomery strán v snahe predísť budúcim fyzickým, psychickým a slovným útokom.
Súd zároveň II. výrokom, z dôvodov vyššie uvedených, uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k žalobkyni.
CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil strany iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie a zároveň poučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej na príslušný súd, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyni súd vyhovel v celom rozsahu, lebo nariadil neodkladné opatrenie podľa podaného návrhu a preto jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
.