Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-582-2015.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Subarea
2Er/582/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, proti povinnému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. Z., o vymoženie 1.162,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 2,76 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 16. 12. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ex offo výmaz 21. 12. 2015). Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 1.162,-eur s príslušenstvom.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2Er/582/2015-46 zo dňa 21. 2. 2020 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 3. 2020.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
6. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie začal exekučné konanie voči povinnému, žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom od 1. 6. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 EP a v súlade s § 22 cit. vyhl. tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2,76 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie.
Tieto trovy pozostávajú z:
- § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné.........................................................................................................................2,30 eur
- 20% DPH.......................................................................................................................0,46 eur
Trovy exekúcie celkom: 2,76 eur
18. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na ním vyčíslenú odmenu pri zastavení exekúcie v hodnote 33,19 eur spolu s DPH, nakoľko podľa cit. vyhl. má súdny exekútor do doručenia poverenia nárok iba na na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie zápisnice (v danom prípade takto návrh spísaný nebol) a nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov - v tomto prípade poštovného. Keďže súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, nemá nárok na paušálnu odmenu. Súd mu taktiež nepriznal výdaj vo výške 1,00 eur za spotrebu kanc. materiálu, nakoľko ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.