Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/74/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, adresa na doručenie Skuteckého 20, Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F. XX, G. H., o zaplatenie 378,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -90 zo dňa 31.03.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -90 zo dňa 31.03.2023 vo výroku III. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 247,91 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -90 zo dňa 31.03.2023 vo výroku IV. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 4,10 Eur zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,07 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 1,55 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 378,98 Eur s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil žalobu na tom skutkovom základe, že u žalovanej došlo k zániku verejného zdravotného poistenia v SR v období od 10.12.2018 do 17.10.2021 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a bola poistená zdravotne v zahraničí - Nemecko. Poukázal na o zdravotnom poistení. Žalovaná si nesplnila zákonnú oznamovaciu povinnosť v lehote ôsmich dní od zániku poistného vzťahu. Informáciu o zdravotnom poistení žalovanej v zahraničí sa dozvedel až dňa 16.09.2020. Žalovaná dňa 18.10.2021 vyhlásila, že zdravotné poistenie v Nemecku zaniklo dňom 17.10.2021. Dňa 04.05.2022 žalovaná oznámila, že k zániku verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike došlo aj v obdobiach od 20.03.2017-19.06.2017 a od 08.01.2018-20.07.2018. Z dôvodu, že žalovaná neoznámila zmenu v zdravotnom poistení v čase zániku účasti žalovanej na zdravotnom poistení vyplatil žalobca kapitačný paušál v odbore všeobecné lekárstvo a v odbore gynekológia vo výške 131,07 Eur. Poukázal tiež žalobca na Zákona o zdravotnom poistení v zmysle ktorého za maloletého je povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného

zdravotného poistenia jeho zákonný zástupca. Maloletý I. A., nar. XX.XX.XXXX je synom žalovanej. Na strane maloletého došlo k zániku verejného zdravotného poistenia z titulu zdravotného poistenia v zahraničí dňom 13.06.2016. Zákonný zástupca maloletého si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil. Informáciu o zdravotnom poistení maloletého v zahraničí sa žalobca dozvedel dňa 08.10.2020 z dokladu J. F.. Na základe toho počnúc dňom 13.06.2016 do 15.09.2020 hradil žalobca za maloletého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti kapitačný paušál v odbore všeobecné lekárstvo a zdravotnú starostlivosť poskytnutú v Českej republike dňa 09.12.2017 v celkovej výške 247,91 Eur. Následne vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvami zo dňa 16.12.2020, 15.02.2021, 24.08.2022 a opakovane výzvami zo dňa 08.02.2021 a dňa 29.03.2021. Za oneskorenú úhradu istiny si uplatnil žalobca náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 5,56 Eur z titulu poštovného. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že u žalovanej došlo k zániku verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike v období od 20.03.2017 - 19.06.2017, od 08.01.2018 - 20.07.2018, od 10.12.2018 - 17.10.2018. Súd v súvislosti s uplatneným nárokom tiež nepovažoval za sporné, že v súvislosti so zánikom poistenia žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa z dôvodu, že neoznámila skutočnosti o dôvodoch zániku verejného zdravotného poistenia do ôsmich dní. V dôsledku toho súd tiež nepovažoval za sporné, že žalobca uhradil zo zdravotného poistenia za žalovanú tzv. kapitačný paušál, paušál v odbore všeobecné lekárstvo a v odbore gynekológia v celkovej výške 131,07 Eur. Súd rovnako nepovažoval za sporné, že u maloletého I. A. zaniklo verejné zdravotné poistenie v období od 13.06.2016 až do 15.09.2020. Súd nepovažoval v konaní za sporné, že v dôsledku zániku verejného zdravotného poistenia bol uhradený zo strany žalobcu tzv. kapitačný paušál v odbore všeobecné lekárstvo a zdravotnú starostlivosť poskytnutú maloletému v Českej republike dňa 09.12.2017 v celkovej výške 247,91 Eur. Súd v konaní nepovažoval za sporné, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvami zo dňa 16.12.2020, 15.02.2021, 24.08.2022, 08.02.2021 a 29.03.2021. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Na základe nesporných skutočností vyplynulo, že u žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške 131,07 Eur došlo podľa Zákona o zdravotnom poistení k zániku jej verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Súd mal za preukázané, že u žalovanej nastali skutočnosti uvedené v zákona o zdravotnom poistení, nakoľko žalovaná bola v rozhodnom období od 20.03.2017-19.06.2017, od 08.01.2018-20.07.2018, od 10.12.2018-17.10.2018 poistená zdravotne v Nemecku. Z toho dôvodu bola splnená aplikácia - c), ktoré sú predpokladom pre zánik verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona o zdravotnom poistení. V súvislosti s tým vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie poistného podľa predmetného zákona ako tzv. priamy nárok. Ten predstavoval plnenie, ktoré žalobca zaplatil z titulu tzv. kapitačného paušálu v odbore všeobecné lekárstvo a v odbore gynekológia vo výške 131,07 Eur vo vzťahu k žalovanej, ako poistencovi v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Súd považoval za nesporné, že žalovaná si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnila tak, ako to predpokladá zákona o zdravotnom poistení. Súd nepovažoval za dôvodný nárok na zaplatenie sumy 247,91 Eur ako nákladov v zmysle zákona o zdravotnom poistení vo vzťahu k maloletému I. A. - synovi žalovanej. Súd poukázal na to, že predvídateľne oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že nárok v tejto časti považuje za nedôvodný. Vo vzťahu k tomu v rámci prostriedkov procesného útoku uplatnil žalobca argumentáciu podporenú rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. -73 zo dňa 31.07.2018. Súd sa však s právnou argumentáciou žalobcu nestotožnil. Súd nepovažoval predmetný nárok za dôvodný z dvoch dôvodov. V prvom rade súd poukázal na ustanovenie zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého poistencom je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená. V zmysle prvá veta je verejne zdravotne poistenou fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Za takúto osobu je potrebné považovať aj maloleté dieťa, ktoré na území Slovenskej republiky má trvalý pobyt. V konkrétnom prípade je teda poistencom maloletý a nie jeho matka, ktorá je označená ako žalovaná. Zdravotná poisťovňa má v zmysle nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa predmetného zákona. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ide o priamy nárok žalobcu voči poistencovi. Poistencom však vo vzťahu k nároku v sume 247,91 Eur za vyplatenie kapitačných paušálov v odbore všeobecné lekárstvo a zdravotnú starostlivosť poskytnutú maloletému v Českej republike dňa 09.12.2017 je maloletý a nie žalovaná ako jeho matka. Z toho vyplýva, že žalovaná v tejto časti nie je pasívne vecne legitimovaná v spore, pretože podľa hmotného práva nie je nositeľom povinností v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Správne sa teda žalobca mal

domáhať nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči maloletému tak, že mal ako žalovaného označiť maloletého, ktorého by v spore žalovaná zastupovala ako zákonný zástupca, keďže maloletý nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu. Podporne, druhým dôvodom, s ktorým sa súd zaoberal pri posudzovaní je otázka, či by aj v prípade správneho označenia žalovaného (v zmysle výkladu predchádzajúceho odseku) bol žalobca v zamietnutej časti nároku úspešný. Platiteľom poistného v zmysle § 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení je za neopatrené dieťa štát. V tej súvislosti je potrebné vykladať aj zmenu právnej úpravy v § 9 ods. 7 písm. d) predmetného zákona. Nárok žalobcu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť pre nesplnenie oznamovacej povinnosti poistencom je vymedzený len vo vzťahu k porušeniu povinnosti poistenca oznámiť zánik poistenia podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Nie je v ňom uvedené, že sa vzťahuje aj voči porušeniu povinnosti podľa § 23 ods. 5 predmetného zákona. Podľa názoru súdu z hľadiska výkladu predmetných ustanovení v ich vzájomnej súvislosti bolo účelom a cieľom zákonodarcu, aby zdravotná poisťovňa nemala nárok požadovať náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za maloleté deti, či už voči maloletým deťom priamo alebo prípadne ich zákonným zástupcom. Uvedené vyplýva z toho, že nárokovú požiadavku zákonodarca priamo explicitne stanovil v § 9 ods. 7 písm. d) zákona o zdravotnom poistení len vo vzťahu k dospelým osobám, a to zjavne z dôvodu, že za maloleté dieťa platí poistenie štát. Súd v predmetnej veci nemohol aplikovať judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne právneho názoru vyjadreného v uznesení č. k. -73 zo dňa 31.07.2018. Uvedené rozhodnutie totiž posudzovalo skutkový stav ešte pred zmenou právnej úpravy, a to zakotvenia právneho nároku žalobcu pod zákona o zdravotnom poistení. V čase rozhodnutia krajského súdu sa náklady žalobcu subsumovali pod všeobecné ustanovenia o náhrade škody podľa a nasl. . Súd poukázal na , podľa ktorého zákonný zástupca zodpovedá za škodu spôsobenú maloletým - v čase rozhodnom pre posudzovanie prípadu krajským súdom - v dôsledku zanedbania náležitého dohľadu nad maloletým v podobe neoznámenia skutočností podľa (správne má byť „podľa ). Z toho dôvodu podľa názoru súdu bola za pôvodného právneho posúdenia nároku daná pasívna vecná legitimácia od 01.01.2017 neplatí. Z uvedených dôvodov preto súd vo zvyšku žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za maloletého I. A. zamietol ako nedôvodnú. Súčasťou uplatneného nároku bolo aj zaplatenie poštovného z titulu zaslaných výziev žalovanej podľa ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Po späťvzatí žaloby žalobcom tento nárok predstavoval sumu 1,55 Eur z titulu poštovného za listinu adresovanú žalovanej prostredníctvom pošty nachádzajúcu sa na č.l. 33 súdneho spisu. Žalovaná predmetný nárok nepoprela, súd ho nepovažoval za sporný s poukazom na a nemal o ňom ani dôvodné pochybnosti s poukazom na , nakoľko žalobca predložil listinný dôkaz, z ktorého tieto náklady vyplynuli. Preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel, nakoľko išlo o bezprostredné náklady spojené s uplatnením práva žalobcu. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca si nárok na náhradu trov konania v podanej žalobe neuplatnil. Z toho dôvodu súd rešpektoval dispozičné oprávnenie žalobcu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, podal odvolanie žalobca podľa z dôvodu, že podľa žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konkrétnostiach žalobca uviedol, že má za to, že správne pasívne vecne legitimoval žalovanú, a to z dôvodov, že ustanovenie Zákona o zdravotnom poistení ako špeciálny právny predpis upravuje nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vzniknú po zániku verejného zdravotného poistenia. V zmysle Zákona o zdravotnom poistení je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( a ). Zákona o zdravotnom poistení ukladá povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia za maloletého poistenca jeho zákonnému zástupcovi. Ak fyzickej osobe, ktorá je v zmysle Zákona o zdravotnom poistení evidovaná ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, zanikne zdravotné poistenie v zmysle Zákona o zdravotnom poistení, zaniká tejto osobe aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou v Slovenskej republike.

Zdravotné poisťovne vykonávajúce verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike samé nemajú možnosť z vlastnej činnosti získať informáciu o zániku verejného zdravotného poistenia jej poistenca. Získanie rozhodnej informácie o zániku poistného vzťahu je závislé od splnenia oznamovacej povinnosti samotným poistencom (§ 23 ods. 1 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení), v prípade maloletého poistenca zákonným zástupcom (§ 23 ods. 5 Zákona o zdravotnom poistení), resp. od náhodne získanej rozhodnej informácie z iného zdroja. K splneniu oznamovacej povinnosti častokrát dochádza s odstupom času niekoľkých rokov. Počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia poistenca v Slovenskej republike (§ 5 ods. 2 zákona) do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti poistencom, zdravotná poisťovňa tak dotknutú osobu nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za ňu vecné dávky (kapitačné paušály) a náklady zdravotnej starostlivosti, hoci táto osoba v skutočnosti jej poistencom nie je. Tým u zdravotnej poisťovne dochádza k vzniku majetkovej škody, ktorej náhradu je oprávnená uplatňovať si voči zodpovednej osobe v zmysle § 9 ods. 7 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení. Keďže z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva povinnosť odhlásiť maloletého poistenca priamo jeho zákonnému zástupcovi a nie je to povinnosť maloletého poistenca, ktorého by vzhľadom na nedostatok spôsobilosti na právne úkony (vek) zastupoval jeho zákonný zástupca, má žalobca za to, že všetky povinnosti spojené s nesplnením si tejto povinnosti, t. j. aj povinnosť nahradiť žalobcovi náklady v zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení vznikajú priamo zákonnému zástupcovi maloletého poistenca, ako subjektu, v dôsledku ktorého zavineného protiprávneho konania (nesplnenia zákonnej oznamovacej povinnosti) pohľadávka žalobcu vznikla. Vo všeobecnosti platí, že každé porušenie právnej povinnosti má za následok sankciu pre zodpovednú osobu tejto povinnosti, pričom v tomto prípade sa sankciou rozumie uplatnenie nároku na úhradu nákladov v zmysle § 9 ods. 7 písm. d). Zákona o zdravotnom poistení. Žalobca zároveň dáva do pozornosti, že v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Podľa názoru žalobcu konštatovanie súdu, že účelom a cieľom zákonodarcu, aby zdravotná poisťovňa nemala nárok požadovať náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za maloleté deti, či už voči maloletým deťom priamo alebo prípadne ich zákonným zástupcom, by bolo v rozpore s predmetným ustanovením. Žalobca má za to, že prípadné neuplatňovanie nároku na úhradu nákladov za maloleté dieťa, u ktorého nebola zákonným zástupcom splnená povinnosť v zmysle § 23 ods. 5 Zákona o zdravotnom poistení, by bolo v rozpore so zásadami hospodárenia s verejnými prostriedkami. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť aj sumu 247,91 Eur alebo, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania žalobcu proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol odvolací súd ( , ďalej len ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario, keď odvolací súd podľa a za použitia ustanovenia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v zmysle z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie postupom v zmysle a a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci pri viazanosti skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie je potrebné v zmysle zmeniť, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci správne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil nesprávne právne závery vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške 247,91 Eur, ktorého sa žalobca voči žalovanej domáhal z dôvodu, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť ako zákonná zástupkyňa maloletého I. A., u ktorého zaniklo verejné zdravotné poistenie v období od 13.06.2016 do 15.09.2020, v dôsledku čoho bol uhradený žalobcom tzv. kapitačný paušál v odbore všeobecného lekárstva a zdravotná starostlivosť, ktorá bola maloletému I. A. poskytnutá v Českej republike dňa 09.12.2017. Súd vec nesprávne právne posúdil, že žalovaná ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa nie je pasívne vecne legitimovaná vo vzťahu k tejto uplatnenej pohľadávke. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na ustanovenie (ďalej Zákon o zdravotnom poistení) berúc do úvahy aj ustanovenie citovaného zákona je poistencom aj maloleté dieťa, v súdenej veci maloletý I. A., ktorého zákonnou zástupkyňou je žalovaná. Podľa odvolacieho súdu však nie je správny výklad ustanovenia citovaného zákona vo vzťahu k ustanoveniu citovaného zákona bez aplikácie aj ustanovenia citovaného zákona, podľa ktorého skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 (teda aj skutočnosť v zmysle citovaného zákona, podľa ktorého je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia) je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Odvolací súd je toho názoru (na rozdiel od názoru, ktorý v odôvodnení rozhodnutia vyslovil súd prvej inštancie), že z dôvodu, že hoci poistencom je maloleté dieťa, ale za tohto poistenca koná zákonný zástupca, ktorému aj prislúcha povinnosť oznámenia skutočnosti v zmysle , čo nepochybne vyplýva zo znenia ustanovenia citovaného zákona, pri nesplnení tejto povinnosti zákonným zástupcom maloletého dieťaťa vzniká zdravotnej poisťovni nárok na úhradu nákladov za poistenca (maloleté dieťa) voči zákonnému zástupcovi, a to práve z dôvodu, že tento za maloleté dieťa koná a práve tento zákonný zástupca (v tomto prípade žalovaná) si nesplnil povinnosti v zmysle citovaného zákona. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie je správna úvaha súdu prvej inštancie, že správne sa mal žalobca domáhať nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči maloletému a tohto mal označiť ako stranu sporu, ktorú by žalovaná zastupovala v spore ako zákonný zástupca, a to z dôvodov, že maloleté dieťa v zmysle ustanovenia nebol povinný za seba oznámiť skutočnosti podľa , keďže táto povinnosť zo zákona vyplývala práve zákonnému zástupcovi maloletého dieťaťa, t. j. v súdenej veci žalovanej. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že v praxi pomerne často dochádza k situácii, že fyzickej osobe evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia v zmysle v Slovenskej republike zanikne zdravotné poistenie v zmysle zákona a tým aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou Slovenskej republiky, avšak príslušná zdravotná poisťovňa sa túto rozhodujúcu skutočnosť, v prípade, ak si poistenec, resp. zákonný zástupca maloletého dieťaťa, nesplní oznamovaciu povinnosť, dozvie až s odstupom času niekoľkých rokov. Dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že získanie informácie o zániku poistného vzťahu je závislé od splnenia oznamovacej povinnosti poistencom v zmysle citovaného zákona, resp. zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v zmysle citovaného zákona, resp. od náhodne získanej informácie z iného zdroja, keďže zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike nemajú možnosť z vlastnej činnosti získať túto rozhodnú informáciu. Počas obdobia, ktoré trvá od zániku zdravotného poistenia poistenca v Slovenskej republike ( cit. zákona) až do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti poistencom, resp. zákonným zástupcom maloletého dieťaťa ( a cit. zákona), zdravotná poisťovňa dotknutú osobu nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za takúto osobu náklady zdravotnej starostlivosti, hoci táto osoba v skutočnosti poistencom danej poisťovne nie je. Tým u zdravotnej poisťovne dochádza ku vzniku majetkovej škody, ktorej náhradu je oprávnená uplatňovať si voči zodpovednej osobe v zmysle všeobecnej právnej úpravy. Nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, resp. voči tretej osobe v prípade, že nesplní zákonnú povinnosť zákonný zástupca maloletého dieťaťa, vzniká v prípade preukázaného zavineného protiprávneho konania čo znamená, že zdravotná poisťovňa musí takejto osobe preukázať

zavinenie, protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) a príčinnú súvislosť medzi zavinením a protiprávnym konaním, ktoré zákonné predpoklady tak ako vyplýva z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie v danom prípade splnené boli. Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepovažuje právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie v tom smere, že žalovaná ako zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa I. A. nie je v spore vecne pasívne legitimovanou stranou sporu za správne, preto pri aplikácii ustanovenia odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 247,91 Eur, ktorá výška nebola v konaní pred súdom sporná. Túto výšku žiadnym spôsobom ani žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala. Odvolací súd opakovane uvádza, že získanie rozhodnej informácie príslušnou zdravotnou poisťovňou o zániku poistného vzťahu je závislé od splnenia oznamovacej povinnosti buď samotným poistencom v zmysle , resp. jeho zákonným zástupcom maloletého dieťaťa v zmysle citovaného zákona. Z dôvodu, že žalovaná nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle citovaného zákona, a to povinnosť oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného poistenia počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia maloletého poistenca v Slovenskej republike do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti zákonným zástupcom maloletého poistenca, tak zdravotná poisťovňa dotknutú osobu, v tomto prípade maloletého poistenca, nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za neho náklady zdravotnej starostlivosti, hoci maloletý I. A. v skutočnosti jej poistencom nie je. Tým u zdravotnej poisťovne dochádza k vzniku majetkovej škody, ktorej náhradu je oprávnená uplatňovať si voči zodpovednej osobe, ktorou je v súdenej veci žalovaná.

7. Z týchto dôvodov, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie pri viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorý výrok bol napadnutý odvolaním žalobcu zmenil postupom v zmysle .

8. Zároveň odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách konania (výrok IV.) rozsudku súdu prvej inštancie, a keďže žalobca v konaní bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, konanie z dôvodu späťvzatia žaloby bolo zastavené len v nepatrnej časti v sume 4,10 Eur, odvolací súd pri aplikácii ustanovenia zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti rozhodovania o trovách konania a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania a v tomto smere aj zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia a , a keďže žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že žalovaná je povinná trovy odvolacieho konania zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania, keď súd prvej inštancie o výške náhrady trov konania bude rozhodovať postupom v zmysle .

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).