Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Cb-1-2018.pdf
PDF · 138.33 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Arcos FM SK, s.r.o., so sídlom Toryská 5, Košice, IČO: 35 770 660, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Občianske združenie - Obraz pre nádej, so sídlom Koceľova 2, Trnava, IČO: 42 294 096, zastúpený: X.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXXX/XX, M. nad M., o zaplatenie sumy 1.200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.200 eur od 16.08.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa elektronickým návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu dňa 03.10.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.200 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nájomného a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.07.2015 zmluvu č. XXX/XXXX/KE/ KZ o nájme nebytových priestorov. Žalobca konajúci ako správca vlastníka nehnuteľnosti (spoločnosť Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o.) mal na základe § 3 Zmluvy o reklame zo dňa 01.07.2006, oprávnenie uzatvárať zmluvy s tretími osobami za účelom krátkodobých prenájmov voľných plôch a zároveň bol oprávnený prijímať všetky plnenia tretích osôb na základe takto uzatvorených zmlúv. Predmetom uzatvorenej Zmluvy o nájme je krátkodobý prenájom užívania časti obchodných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obchodnom centre P. V. o veľkosti 15 m2 na dobu určitú od 15.07.2015 do 15.08.2015 za odplatu vo výške 1.200 eur bez DPH. V zmysle bodu 4.3 zmluvy o nájme musí byť nájomné uhradené pred začatím užívania predmetu nájmu. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa XX.XX.XXXX s dátumom splatnosti 14.08.2015. Žalovaný faktúru neuhradil ani čiastočne napriek upomienke a predžalobnej výzve.
3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 2Up/350/2017 zo dňa 13.10.2017, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.07.2015 považuje za absolútne neplatnú, pretože pán M. X., ktorý predmetnú zmluvu podpísal, nebol nikdy oprávnený konať za žalovaného. Za žalovaného je oprávnená konať O. Q.. V hlavičke zmluvy je ako nájomca uvedený žalovaný, avšak v závere zmluvy je pri podpise pána X. pečiatka jeho spoločnosti - Global Agency Slovakia, s.r.o. V zmluve teda mali byť uvedené údaje spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o., ktorej konateľom je pán X..
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného (t.j. v replike) uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným existoval aj pred uzatvorením spornej zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ. Žalovaný a žalobca spolu uzatvorili ďalšie zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov (zmluvu č. XXX/ XXXX/KE/KZ zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXX/XXXX/KE/KZ zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXX/ XXXX/KE/KZ zo dňa XX.XX.XXXX). Na podklade týchto zmlúv boli vystavené faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Faktúry boli odosielané do sídla žalovaného na adresu Z. X, N.. Následne tieto faktúry boli uhradené hotovostným vkladom žalovaného na účet žalobcu. Uvedené zmluvy podpísal pán M. X. a sú opatrené pečiatkou žalovaného, z čoho vyplýva, že pán X. mal prístup do prevádzkarne žalovaného a mal k dispozícii pečiatku žalovaného. Z listinných dôkazov je preukázané, že pán X. bol buď osobou oprávnenou konať za žalovaného alebo išlo o osobu, ktorá vystupovala ako zástupca, či zamestnanec žalovaného. Žalobca nedisponuje takými dôkazmi, aby vedel presne definovať vzťah pán X. a žalovaného a nevie ich ani objektívne získať, je však zrejmé, že pán X. dlhodobo vystupoval za túto spoločnosť a mal prístup do priestorov spoločnosti a rovnako disponoval pečiatkou spoločnosti. V nadväznosti na obchodné zvyklosti sporových strán, t.j. faktúry boli zasielané priamo žalovanému do jeho sídla a boli uhrádzané, vyplýva, že pán X. mal prístup do prevádzkarne žalovaného a rovnako disponoval s pečiatkou žalovaného a vystupoval v mene žalovaného. Podnikateľ pritom musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni a ak túto kontrolu nemal, nemôže to byť na ťarchu tretej strany a takéto konanie podnikateľa zaväzuje. Obchodnoprávny vzťah medzi stranami nebol založený len na podklade jednej (spornej) zmluvy, ale bol pokračovaním dlhodobého obchodného vzťahu upraveného najmenej 4 zmluvami s totožným predmetom - prenájom nebytových priestorov. Jednotlivé zmluvy na seba pritom kontinuálne nadväzovali. Týmto spôsobom sa založila medzi stranami obchodná zvyklosť, pričom obchodné zvyklosti sa stávajú súčasťou zmluvného dojednania a majú rovnaký právny význam ako zmluvné dojednania. Údaje, kto je osobou oprávnenou konať za občianske združenie nie sú verejne prístupnými údajmi.
6. Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 11.04.2018, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1.200 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
7. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31Cob/104/2018-158 zo dňa 27.11.2019 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že pre dodržanie obligatórnej písomnej formy zmluvy o nájme nebytových priestorov by ju museli podpísať v zmysle stanov žalovaného dve osoby, z toho jednou osobou by musel byť predseda predstavenstva, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom predloženú zmluvu o nájme nebytových priestorov podpísala na strane nájomcu len jedna osoba, čo nebolo sporné. Nemožno preto konštatovať, že bola zachovaná písomná forma právneho úkonu, a teda táto zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou č. XXX/XXXX/KE/KZ o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o reklame zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvami o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, výpismi z bankového účtu žalobcu, potvrdením o vklade hotovosti na účet, faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX,výpisom zo zoznamu občianskych združení, Stanovami žalovaného, výpisom z portálu finstat o tržbách spoločnosti Global Agency Slovakia, fotodokumentáciou, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že jednou z hlavných činností žalovaného je výstava obrazov a ich následný predaj, s tým, že výťažok z predaja je venovaný na charitatívne účely. Medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený dlhodobý vzťah uzatvorený na podklade štyroch zmlúv o nájme, všetky tieto zmluvy boli realizované, a všetky tieto zmluvy podpisovala tá istá osoba. Tri zmluvy o nájme,
ktoré nie sú predmetom žaloby, boli opatrené pečiatkou združenia OZ - Obraz pre nádej. Faktúry boli zasielané do sídla žalovaného a po zaslaní týchto faktúr boli uhradené. Za občianske združenie konala vždy tá istá osoba a z nájomnej zmluvy vyplýva, že ide žalovaného, čo vyplýva jednak z hlavičky zmluvy, označenia občianskeho združenia v časti podpisu. V poradí tretej nájomnej zmluve sama osoba na prvej strane zmluvy vypísala, že nájomca je Obraz pre nádej a uviedla seba ako konateľa združenia. Zároveň výstavy, ktoré boli realizované na základe zmlúv, ktoré boli vyplatené a tej zmluvy, ktorá zaplatená nebola, sú totožné, a to v štýle obrazov, ktoré sa predávali, stojanov, na ktorých boli rozložené obrazy aj spôsobe rozloženia obrazov, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie. Ide o výstavy z júla a z mája, pričom výstava z mája bola riadne uhradená po tom, čo bola faktúra zaslaná do sídla žalovaného. Rovnakú výstavu organizoval žalovaný aj v novom obchodnom centre H., ktorá je totožná s tou, aká bola vykonaná v priestoroch žalobcu. Žalobca si nemal možnosť overiť konajúcu osobu za žalovaného z dôvodu, že výpisy zo zoznamu občianskych združení túto informáciu neobsahujú. Troma zmluvami, ktoré boli riadne uhradené, podpísané tou istou osobou, bola založená obchodná zvyklosť a prax, preto pri uzatváraní štvrtej zmluvy žalobca nemal ani nemohol mať pochybnosť, s kým ju uzatvára. Na predmetnej nájomnej zmluve je pri podpise zreteľne uvedené, že nájomca je OZ - Obraz pre nádej. Ak by aj pán X. nebol oprávnený konať za žalovaného, konal za toto združenie vo viacerých prípadoch, a vo viacerých týchto prípadoch bola zmluva riadne realizovaná. Je zrejmé, že žalovaný poveril pána X. konaním a organizovaním týchto akcií. Hoci pán X. mal pečiatku spoločnosti Global Agency Slovakia, z výpisu portálu Finstat je zrejmé, že spoločnosť Global Agency Slovakia nemala žiadne tržby od roku 2012, teda je zrejmé, že nerealizovala žiadnu výstavu. Aj z toho je zrejmé, že pán X. konal za žalovaného a to, že dal pečiatku inej spoločnosti je buď omylom alebo úmyselným konaním. Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia predložená žalovaným nie je úradne overená, dátum na nej je 01.08.2014 a nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Táto zápisnica je veľmi pochybná aj vzhľadom na skutočnosť, že ulica Z. X je sídlom žalovaného a je zároveň domom pána X.. Ak by v roku 2014 vyhodili pána X. z občianskeho združenia, prečo by bolo naďalej sídlom žalovaného jeho rodinný dom. Navyše pani Q. doteraz vykonáva činnosť prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré má sídlo u pána X., o ktorom tvrdí, že mal byť údajne v roku 2014 z občianskeho združenia vylúčený. Tieto tvrdenia majú vytvoriť dojem, že pán X. v čase podpisovania zmlúv nekonal za občianske združenie. Je teda zrejmé, že pán X. nebol iba radovým členom, ale reálne vykonával v úzkej kooperácii s predsedom činnosť za občianske združenie.
10. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) zotrval na žalobnom návrhu a dovtedajších tvrdeniach.
11. Splnomocnený zástupca žalovaného nepoprel, že pán X. bol členom občianskeho združenia, ale nikdy nebol jeho predsedom, nikdy nemohol konať za občianske združenie, nikdy nebol splnomocnený alebo poverený, aby v tejto veci konal, ani v troch predchádzajúcich zmluvách nebol poverený, ani splnomocnený. Súdu je predložená zápisnica o vylúčení pána X. ako člena združenia, pretože pani Q. sa dozvedela, že pán X. uzatvára nájomné zmluvy a zakázala mu, aby v takejto činnosti pokračoval, napriek tomu pán X. pokračoval ďalej. Občianske združenie neeviduje žiadnu z týchto faktúr. Nájomná zmluva zo dňa 14.05.2015 uzatvorená v Z., bola uzatvorená na obdobie od 15.05.2015 do 22.05.2015, vklad na účet, čiže nájom bol zrealizovaný podľa predložených dokladoch dňa 15.05., čiže v deň kedy začal nájom. Faktúra bola vyhotovená až 09.06. a bola dodatočne zaslaná. Nájomná zmluva zo dňa 01.06., uzatvorená na obdobie od 01.06. do 14.06., vklad hotovosti za nájom bol zrealizovaný 01.06., čiže v deň začatia nájmu, faktúra bola vyhotovená 09.06. a dodatočne zaslaná. Nájomnou zmluvou zo dňa 22.05. sa nájom začal 25.05. a trval do 31.05., vklad hotovosti na účet bol 25.05, teda v deň začatia nájmu, faktúra bola vyhotovená 04.06. a dodatočne zaslaná. Keby žalobca trval na uhradení nájmu pred jeho začatím aj na základe spornej nájomnej zmluvy, nebol by dôvod na konanie pred súdom. Boli zneužité identifikačné údaje žalovaného. Keďže na konci spornej nájomnej zmluvy z 15.07. je pečiatka spoločnosti pána X., má žalovaný za to, že pán X. mal v tom čase zrejme v úmysle uzatvoriť túto nájomnú zmluvu už v mene svojej spoločnosti. V zmysle článku 10 bod 12. a 13. stanov žalovaného, voči tretím osobám a navonok koná len jej predseda, ktorým pán X. nikdy nebol. V danej veci nie je možné aplikovať § 16 Obchodného zákonníka, pretože zmluva by musela byť uzatvorená v prevádzkarni žalovaného, avšak všetky zmluvy boli uzatvorené v Z., v obchodnom centre žalobcu. Zástupca žalovaného nevedel uviesť, či bola žalovanému doručená upomienka z 15.09.2015 a predžalobná výzva zo dňa 02.10.2015. Zástupca žalovaného vyjadril presvedčenie, že všetky výstavy obrazov boli realizované, ale nie na pokyn predsedu občianskeho združenia a nerobilo to občianske združenie, pani Q. o tom ani nevedela. Žalovaný pritom nespochybňuje, že faktúry boli zasielané na adresu Z. X, ale neboli prevzaté pani Q.. Nájomné vyplývajúce z predchádzajúcich nájomných zmlúv neboli hradené z prostriedkov žalovaného.
Občianske združenie nemalo vedomosť, že sa vykonávajú predmetné výstavy obrazov v priestoroch obchodného centra žalobcu. Adresa sídla žalovaného - Z. X je rodinný dom, ktorý je v BSM pána X. a pani X., pričom pani X. je bývalá manželka pána X. a zároveň je dcérou pani Q., čiže pani Q. bola svokrou pána X.. Stanovy občianskeho združenia sú podpísané pani Q. ako predsedníčkou, a pánom X. ako podpredsedom a tretí podpis patrí pravdepodobne bývalej manželke pána X.. Pokiaľ ide o obsah predloženej zápisnice zo zasadania občianskeho združenia, fungovalo to tak, že pán X. mal tržby z predaja obrazov, ktoré mal získavať pri výkone podnikateľskej činnosti svojej s.r.o.-čky alebo nejakým iným spôsobom, a časť z týchto tržieb následne poukazoval v prospech občianskeho združenia, pričom v tých časoch občianske združenie nevykonávalo predaj obrazov. V súčasnosti občianske združenie vykonáva predaj obrazov samostatne.
12. Splnomocnený zástupca žalovaného v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že pokiaľ sa súd bude zaoberať bezdôvodným obohacovaním tak najprv by mal zistiť, že kto sa bezdôvodne obohatil. Z výpisu zo súkromného účtu pána M. X. je zrejmé, že v tom období, kedy došlo k spornému prenájmu, tak príjmy boli pripisované na jeho súkromný účet a z tohto súkromného účtu platil aj prenájmy v iných obchodných centrách. Ak sa teda niekto bezdôvodne obohatil, tak je to len pán M. X.. Vzhľadom na to, že kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy kedy mohlo vôbec vzniknúť bezdôvodné obohatenie, a k dátumu podania žaloby, žalovaný vznáša námietku premlčania.
13. Podľa zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX sa spoločnosť Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o. ako prenajímateľ zastúpený správcom - žalobcom a žalovaný ako nájomca konajúci prostredníctvom M. X., dohodli na prenechaní nájomcovi za odplatu do užívania časť obchodných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obchodnom centre P. V. o veľkosti 15 m2 s tým, že predmet nájmu je určený výlučne na výstavu a predaj olejových malieb (bod 1.3 zmluvy). Podľa bodu 3.1 zmluvy sa táto nájomná zmluva uzatvára na dobu určitú od 15.07.2015 do 15.08.2015. Podľa bodu 4.1 zmluvy za prenechanie predmetu nájmu do užívania sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi nájomné vo výške 1.200 eur bez DPH. Podľa bodu 4.2 je nájomca povinný uhradiť dohodnuté nájomné na účet prenajímateľa v UniCredit Bank. Podľa bodu 4.3 musí byť nájomné uhradené pred začatím užívania predmetu nájmu.
14. Podľa zmluvy o reklame zo dňa 01.07.2006 sa žalobca ako správca a spoločnosť Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o. ako prenajímateľ dohodli na tom, že prenajímateľ udeľuje správcovi neodvolateľnú plnú moc, aby v jeho mene prevádzkoval reklamu Nákupného centra Galéria Z. (§ 1 bod 1 zmluvy). V zmysle § 3 bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že správca je oprávnený uzatvárať v mene prenajímateľa zmluvy s tretími osobami za účelom krátkodobých prenájmov voľných plôch. V zmysle § 3 bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky plnenia prijaté správcom od tretích osôb na základe zmlúv je správca oprávnený si ponechať ako príspevok prenajímateľa.
15. Podľa výpisu zo zoznamu občianskych združení poskytnutého Ministerstvom vnútra SR dňa 23.01.2018, občianske združenia nemajú povinnosť oznamovať ministerstvu vnútra mená a priezviská štatutárnych zástupcov.
16. Podľa stanov žalovaného zo dňa 21.05.2013 Občianske združenie predajom obrazov primeranej hodnoty, výťažkom z predaja obrazov napomáha zdravotníckemu zariadeniu s onkologickými chorobami (čl. 4 bod 11 stanov). V zmysle čl. 10 bodu 11 stanov písomné právne úkony podpisujú spolu najmenej dvaja členovia predstavenstva, pričom jedným z nich musí byť predseda. V zmysle čl. 10 bodu 12 stanov predseda predstavenstva zastupuje navonok občianske združenie voči tretím osobám, a to ako jeho predseda. V zmysle čl. 10 bodu 14 stanov podpredseda predstavenstva zastupuje predsedu predstavenstva v čase jeho neprítomnosti, príp. z poverenia predsedu predstavenstva alebo predstavenstva.
17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
19. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
20. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa ustanovenia § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
23. Na základe vykonaného dokazovania, a súčasne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že dňa 15.08.2015 bola medzi stranami uzavretá zmluva o krátkodobom nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému obchodné nebytové priestory v obchodnom centre Galérie V. za účelom výstavy a predaja olejových malieb na dobu od 15.07.2015 do 15.08.2015 za nájomné vo výške 1.200 eur bez DPH. Predmetnú zmluvu podpísal v mene žalovaného pán M. X., pričom v zmysle čl. 10 bodu 11 stanov písomné právne úkony podpisujú spolu najmenej dvaja členovia predstavenstva, pričom jedným z nich musí byť predseda. Na základe toho odvolací súd konštatoval, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatku zákonnej formy právneho úkonu.
24. Keďže nárok žalobcu voči žalovanému nemožno odvodiť zo zmluvného vzťahu, súd (v intenciách záverov odvolacieho súdu) ďalej posudzoval, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je právnym vzťahom z bezdôvodného obohatenia.
25. Žalovaný v čase uzatvorenia spornej nájomnej zmluvy vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, predmetom podnikania žalovaného bola od 07.08.2013 do 21.01.2016 kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalobca aj žalovaný boli teda v danom čase podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a), resp. pímm. b) Obchodného zákonníka a ich vzájomný vzťah vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (u žalobcu pri prenájme plochy v obchodnom centre a u žalovaného pri vystavovaní obrazov za účelom ich predaja).
26. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama (na rozdiel od fyzických osôb), ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú na to zákonom určené. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom. Oprávnenie robiť právne úkony za právnickú osobu majú aj iní jej zamestnanci alebo členovia (t.j. iné osoby než štatutárne orgány) za predpokladu, že toto ich oprávnenie vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé. Rozsah oprávnenia konať v mene právnickej osoby je však pri iných než štatutárnych orgánoch obmedzený, teda takéto osoby nie sú oprávnené na všetky právne úkony. Medze ich oprávnení sú dané ich pracovnými úlohami, ktoré sú vyjadrené vo vnútorných organizačných predpisoch právnickej osoby, alebo sú obvyklé vzhľadom na funkciu zamestnanca, resp. člena. Zákon síce chráni právnickú osobu pred následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu, avšak v záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 20 ods. 2 ustanovuje dve podmienky, pri splnení ktorých možno aj exces považovať za právny úkon právnickej osoby, z ktorého jej vznikajú práva a povinnosti. Prvou podmienkou je, že právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Druhou z podmienok je, že účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že orgán právnickej osoby pri právnom úkone prekračuje medze svojich oprávnení. Skutočnosť, či účastník mohol, alebo nemohol vedieť, že ide o prekročenie oprávnenia, treba posúdiť objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Nepôjde teda o právny úkon právnickej osoby, ak druhý účastník o prekročení vedel alebo
musel vedieť, aj keby išlo o úkon týkajúci sa predmetu činnosti právnickej osoby. Ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom upravuje všeobecné pravidlo viazanosti právnickej osoby konaním jej zamestnancov, resp. členov bez ohľadu na to, či v konkrétnom prípade ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
27. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe spornej (neplatnej) zmluvy o nájme došlo k uskutočneniu výstavy obrazov v máji 2015 v priestoroch obchodného centra žalobcu, a žalovaný takisto nerozporoval uskutočnenie výstavy obrazov v priestoroch žalobcu ani na základe predchádzajúcich troch nájomných zmlúv. Žalovaný v tomto smere nerozporoval žalobcom predloženú fotografickú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že výstavy realizované na podklade predchádzajúcich nájomných zmlúv sú svojimi znakmi (typ obrazov, forma cenoviek, typ stojanov, spôsob rozloženia obrazov) rovnaké ako výstava realizovaná na základe spornej nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom konania. Takisto nie je sporné, že hlavným predmetom činnosti žalovaného je výstava obrazov na verejne prístupných miestach, predaj týchto obrazov a poskytnutie časti finančných prostriedkov z predaja obrazov na dobročinné účely, čo v konaní potvrdil aj splnomocnený zástupca žalovaného (na pojednávaní zo dňa 09.02.2018) a tieto skutočnosti vyplývajú aj z článku III. ods. 3 stanov žalovaného. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval obchodný vzťah aj pred uzatvorením spornej zmluvy o nájme č. XXX/XXXX/KE/KZ s poukazom na to, že žalobca a žalovaný spolu uzatvorili viaceré zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov, ktoré na seba kontinuálne časovo nadväzovali. Z troch predchádzajúcich zmlúv o nájme pritom vyplýva, že boli podpisované tou istou osobou a boli opatrené pečiatkou žalovaného. Sporné nebolo medzi stranami ani doručovanie faktúr za nájomné na adresu sídla žalovaného a uhradenie prvých troch nájomných zmlúv. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že spornú zmluvu o nájme uzatváral pán X. v mene obchodnej spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o., keďže predmetná spoločnosť mala v dotknutom roku tržby vo výške 0 eur. Okrem toho odtlačok pečiatky spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o. pri podpise M. X. na spornej nájomnej zmluve sám o sebe nie je skutočnosťou, ktorá by znamenala, že zmluvnou stranou je spoločnosť Global Agency Slovakia, s.r.o. a nie žalovaný.
28. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010)
29. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. V prípade majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 Občianskeho zákonníka), ide o také plnenie, kde právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný. Majetkový prospech môže v takomto prípade spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti.
30. Napriek tomu, že zástupca žalovaného v konaní tvrdil, že pán M. X. bol len podpredsedom združenia, a teda nebol oprávnený konať v mene žalovaného ako štatutár, má súd za to, že žalobca sa na základe dovtedajšej obchodnej spolupráce s pánom X.om dôvodne domnieval, že pán X. je oprávneným zástupcom združenia a môže v jeho mene konať. V tejto súvislosti treba dodať, že podľa č. 10 bod 14 stanov žalovaného, podpredseda predstavenstva (ktorým bol pán M. X.) zastupuje predsedu predstavenstva (teda štatutárny orgán žalovaného) v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia. Súd má pritom za to, že nie je ničím výnimočné, aby v mene občianskeho združenia uzatváral zmluvy (vrátane nájomných zmlúv) aj jeho podpredseda ako člen riadiaceho orgánu združenia, pričom treba uznať tvrdenie žalobcu, že tento objektívne pri jeho podnikateľskej činnosti nemal možnosť zistiť, či pán X. je alebo nie je oprávnený konať v mene žalovaného pri uzatváraní nájomných zmlúv. Je zrejmé,
že pri uzatváraní tohto typu zmlúv (krátkodobých nájomných zmlúv) sa nedá predpokladať, aby zástupca občianskeho združenia pri rokovaniach s tretími osobami zakaždým predkladal zmluvným partnerom k nahliadnutiu písomné vyhotovenie stanov združenia. Navyše je očividné, že aj keby pán X. (alebo iná osoba) predkladal pri uzatváraní zmlúv aj znenie stanov žalovaného, nebolo by z neho možné reálne zistiť a overiť meno oprávnených osôb - členov predstavenstva združenia. Tu treba poukázať na komplikovanosť zisťovania štatutárneho orgánu žalovaného, keď samotné Ministerstvo vnútra SR súdu na jeho výzvu uviedlo, že občianske združenia nemajú povinnosť oznamovať ministerstvu vnútra mená a priezviská štatutárnych zástupcov.
31. Hoci zástupca žalovaného v konaní predložil súdu kópiu listiny, ktorá mala predstavovať zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia žalovaného zo dňa 01.08.2014, na ktorej malo byť rozhodnuté o vylúčení pána M. X. zo združenia, má súd vážne pochybnosti o hodnovernosti predloženej listiny a to z dôvodu, že text na prvej strane (kde je uvedený obsah priebehu mimoriadnej schôdze) celkom očividne nekorešponduje s textom na ďalšej strane (kde majú byť podpisy členov združenia). Keďže žalovaný (ani jeho splnomocnený zástupca) nepredložil originál predmetnej zápisnice, považuje súd námietku žalobcu spochybňujúcu autentickosť predmetnej zápisnice za dôvodnú vzhľadom na to, že aj samotný súd má vážne pochybnosti o autentickosti predloženej kópie zápisnice.
32. Z listinných dôkazov pripojených k spisovému materiálu vyplýva okrem iného, že nájomné z predchádzajúcich nájomných zmlúv boli v hotovosti uhradené v banke osobami X. N. a L. Y., teda nie pánom M. X., a teda aj táto okolnosť nepodporuje tvrdenie žalovaného, že sporná výstava obrazov mal byť len súkromnou akciou pána X..
33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli naplnené podmienky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo forme majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Oprávneným z vydania majetkového prospechu je žalobca, pretože je nepochybné, že žalobca umožnil žalovanému vykonať v období 15.007.2015 do 15.08.2015 výstavu obrazov, že výstava obrazov aj bola uskutočnená, a tiež to, že za nájom plochy nebola žalobcovi poskytnutá žiadna úhrada zo strany žalovaného.
34. Neoprávnený prospech z nájmu nebytových priestorov žalobcu mal nepochybne žalovaný, ktorý v daných priestoroch prezentoval svoju výstavu obrazov. Z predložených dôkazov - fotodokumentácie a z obsahu spornej nájomnej zmluvy (a žalovaný toto ani nesporoval) jednoznačne vyplýva, že obrazy sa vystavovali v daných priestoroch žalobcu ako obrazy Občianskeho združenia - Obraz pre nádej, t.j. žalovaného. Pán X. ako podpredseda predstavenstva žalovaného prezentoval pred žalobcom výstavu predmetných obrazov ako výstavu žalovaného, a na základe toho aj podpísal spornú neplatnú nájomnú zmluvu so žalobcom. Neoprávnený prospech z takéhoto konania pána X. mal žalovaný, pretože takéto konanie podpredsedu združenia zaväzuje priamo žalovaného v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hoci v danom prípade došlo zo strany pána X. k prekročeniu jeho právomoci pri podpisovaní nájomnej zmluvy so žalobcom, tak predmet nájomnej zmluvy - výstava obrazov, sa týkal predmetu činnosti žalovaného a vzhľadom na dovtedajšiu obchodnú prax (3 predchádzajúce nájmy plochy) medzi žalobcom a pánom X. prezentujúcim sa ako oprávnený zástupca žalovaného, žalobca nemohol vedieť, že pán X. pri podpisovaní nájomnej zmluvy prekračuje medze svojich oprávnení. Pán M. X. dlhodobo vystupoval v mene žalovaného, nepochybne mal prístup do priestorov žalovaného (keďže sídlo žalovaného je súčasne rodinným domom pána X.) a rovnako disponoval pečiatkou spoločnosti. Boli tak splnené zákonné podmienky v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému sa na základe neplatnej zmluvy o nájme nezmenšil majetok, hoci by sa zmenšiť mal, pokiaľ by uzavrel platnú nájomnú zmluvu a žalobcovi ako správcovi nebytových priestorov uhradil nájomné.
35. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd určil výšku obvyklého nájomného na základe toho, že aj predchádzajúce nájomné zmluvy boli s ohľadom na dĺžku nájmu a výšku nájomného obdobné ako nájomné dojednané v spornej nájomnej zmluve. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX/KE/KZ (č.l. 24 spisu) bolo dojednané nájomné vo výške 300 eur za 8 dní nájmu plochy (15.-22.05.2015), podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX/KE/KZ (č.l. 26 spisu) bolo dojednané nájomné vo výške 400 eur za 7 dní nájmu plochy (25.-31.05.2015) a podľa zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ (č.l. 27 spisu) bolo dojednané nájomné vo výške 700 eur za 14 dní nájmu plochy (01.-14.06.2015). Okrem toho má súd za to, že určiť výšku obvyklého nájmu plochy na výstavu obrazov v obchodnom centre, by bolo možné len s nepomernými ťažkosťami, prípadne iba znaleckým
dokazovaním. Vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zisťovania obvyklého nájomného by však bolo s ohľadom na výšku žalovanej sumy krajne neúčelné a nehospodárne. Preto súd použitím vlastnej úvahy s poukazom na § 264 ods. 2 CSP dospel k záveru, že nájomné vo výške 1.200 eur za prenájom nebytových priestorov na obdobie 1 mesiac možno považovať za obvyklé nájomné v danom mieste a čase.
36. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 18.02.2020, súd má za to, že táto nebola vznesená dôvodne.
37. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu. Skutočnosť, že Obchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ sa jedná o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, neznamená nutnosť aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Keďže Obchodný zákonník je v pomere k Občianskemu zákonníku predpisom osobitným, čo platí aj pre všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie v pomere k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcim kritériom pre riešenie otázky, ktorý právny predpis treba použiť pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenského vzťahu, v ktorom strany sporu vystupovali. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2005, sp. zn. 6 Obo 191/2003)
38. Žalobca aj žalovaný boli v rozhodnom čase podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a), resp. písm. b) Obchodného zákonníka a v danom prípade vystupovali oba subjekty v rámci svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na to sa na plynutie a trvanie premlčacej doby aplikuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 397 určuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky.
39. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu, je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci moment vzniku tohto majetkového prospechu, t.j. v danom prípade deň skončenia neplatne dojednanej doby nájmu, t.j. dňa 15.08.2015. Týmto momentom vzniklo bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Premlčacia doba začína plynúť, keď má oprávnený subjekt možnosť uplatnenia práva na súde (actio nata). Všeobecná 4-ročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka tak začala plynúť dňa 16.08.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 03.10.2017, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. Námietka premlčania tak nebola vznesená dôvodne.
40. Aj keby súd akceptoval, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy je pre posúdenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva, na základe ktorej sa plnilo, je neplatná. V danom prípade sa žalovaný mohol dozvedieť o neplatnosti zmluvy o nájme pre nedostatok formy až po začatí sporu, keď mu boli v konaní predložené stanovy žalovaného, z ktorých vyplýva, že na platnosť písomných právnych úkonov žalovaného je potrebný podpis najmenej dvoch členov predstavenstva žalovaného. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka by teda žalobcovi neuplynula. Takisto by mu neuplynula ani trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá by začala žalobcovi plynúť až po dni skončenia dojednanej doby nájmu, t.j. po dni 15.08.2015. Žaloba bola pritom podaná na súd už dňa 03.10.2017.
41. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za preukázané, že žalobca si na základe dovtedajšej obchodnej spolupráce so žalovaným nemohol byť objektívne vedomý, že pán X. koná nad rámec svojich oprávnení, pričom dohodnuté krátkodobé nájmy boli uzatvárané za účelom výstavy a predaja olejových malieb, čo spadá do predmetu činnosti žalovaného, preto konanie M. X. je nutné považovať v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za konanie žalovaného, ktoré žalovaného zaväzuje. Na základe konania pána X. došlo k majetkovému prospechu žalovaného tým spôsobom, že sa mu neznížil majetkový stav, napriek tomu, že sa mu znížiť mal, ak by uhradil nájomné za užívanie priestorov žalobcu, čím sa bez právneho dôvodu obohatil na úkor žalobcu. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy vo výške 1.200 eur.
42. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
43. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
44. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
46. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
47. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
48. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to dňom nasledujúcim po dni, kedy malo dôjsť k skončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (15.08.2015), preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.200 eur od 16.08.2015 do zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd rozhodol aj o priznaní tohto nároku žalobcovi a na jeho úhradu zaviazal žalovaného.
49. Vzhľadom na to, že právo žalobcu žiadať od žalovaného vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia vzniklo až po skončení neplatne dojednanej doby nájmu, súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.200 eur od 15.08.2015 do 16.08.2015, pretože dňa 15.08.2015 (posledný deň doby nájmu) nebol ešte žalovaný s úhradou v omeškaní. Na základe toho súd v tejto časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
50. Súd nevykonal dôkaz oboznámením s výpisom z bankového účtu pána X. z dôvodu, že tento dôkaz mal byť podaný v lehote stanovenej súdom a teda tento dôkaz nebol súdu predložený včas. Okrem toho treba uviesť, že výpisy z bankového účtu tretej osoby podliehajú bankovému tajomstvu, pričom splnomocnený zástupca súdu spolu s výpismi zo súkromného účtu pána X. nedoložil súhlas majiteľa účtu s tým, aby sa s údajmi mohli oboznamovať ďalšie osoby.
51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože pomer jeho úspechu v konaní je prakticky v rozsahu 100 %,
pretože miera jeho neúspechu v zamietnutej časti konania (úrokov z omeškania za 1 deň omeškania) je absolútne zanedbateľná. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).