Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-109-2019.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 197,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/4/2019-75 zo dňa 27. 05. 2019, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109,78 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 109,78 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 2 písm. e) a f) a 18 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 1,2 a 5, § 53 ods. 4 písm. v) a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu bola na základe žiadosti žalovaného dňa 05.04.2016 uzavretá Rámcová zmluva o bežnom účte s programom môjÚČETactive1. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet IBAN č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a poskytoval mu služby spojené s vedením účtu s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania. Podľa vyjadrení žalobcu žalovaný túto službu nevyužil. Žalovaný toto tvrdenie nepopieral. Z predložených výpisov z účtu zistil, že žalovanému bol dňa 05. 04. 2016 na jeho bežný účet poukázaný úver v sume 1.500,00 eur, z ktorého čerpal sumu 1.480,00 eur. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov
tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa ako banka pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Konštatoval, že predmetný nárok si žalobca uplatňuje titulom nepovoleného prečerpania - prekročenia na účte. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade žalovaného došlo automaticky k prijatému prečerpaniu, pri ktorom banka umožnila žalovanému ako spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na jeho platobnom účte. Dospel k záveru, že uvedené prekročenie úročila a spoplatňovala sumami, ktoré z uzavretej rámcovej zmluvy neboli pre bežného spotrebiteľa rozpoznateľné. Boli formulované všeobecne a nekonkretizujúco. Podľa názoru súdu zo strany žalobcu ide o požiadavku na plnenia, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný a ktorých úhrada bola upravená v zmluve len veľmi neurčito. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal sumy, ktorými banka spoplatňovala a úročila prekročenie bez toho, aby bol o možnosti takéhoto postihu žalovaný vopred preukázateľne informovaný. Za požadovanú formu informovanosti pritom nemožno v okolnostiach tohto prípadu a v naznačených súvislostiach považovať dojednania v podobe, v akej sú obsahom zmluvy, či VOP alebo sú odkazom na Sadzobník poplatkov, či iný relevantný dokument spojený s daným zmluvným (spotrebiteľským) vzťahom. Okrem toho žalobca nepreukázal aktivitu ohľadom možnosti riešenia vzniknutej situácie postupom podľa § 18 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z., lebo je nepochybné, že išlo o prekročenie, ktoré trvalo viac ako mesiac. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie považoval za dôvodný jedine nárok žalobcu spočívajúci v účtovaní poplatkov za vedenie účtu v celkovej sume 109,78 eura, nakoľko predmetom Rámcovej zmluvy bola prioritne zmluva o bežnom účte, z ktorej vyplýva hlavný predmet plnenia. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, pretože dôvodnosť účtovania tohto poplatku žalobca nijako nepreukázal a ani vo všeobecnosti o ňom nepojednáva Rámcová zmluva. Odkaz na Obchodné podmienky alebo internetovú stránku považoval súd prvej inštancie v tomto smere za neakceptovateľné.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V konečnom dôsledku bol v spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 11,12 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
5. Žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca spoplatňoval prekročenie. Prekročenie bolo úročené v zmysle dohodnutej úrokovej sadzby Prekročenia, ktorá bola uvedená priamo v texte zmluvy a nie v nadväzujúcich dokumentoch, a to v citovanom bode Ramcovej zmluvy v posledných dvoch riadkoch tabuľky v bode 4.2. Úroková sadzba prekročenia bola dohodnutá určito a jasne priamo v texte zmluvy ako súčet sadzby 17,9 % a 5,05 %. Na uvedenom fakte nemení nič ani fakt, že žalobca si uplatnil sadzbu z prekročenia len vo výške 17,9 %. Keďže si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok z titulu prekročenia podľa 2 písm. f) ZoSÚ Zmluva o výpočte pre prípad prekročenia v zmysle zákona nemusela ako obligatórnu zaležitosť obsahovať ako údaj o výške úroku. Naopak podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. V danom prípade však bola úroková sadzba vymedzená priamo v texte zmluvy. Z uvedeného dôvodu nepochybne neobstojí zamietnutie nároku žalobcu na úrok z prekročenia. Pokiaľ ide o účtované poplatky, poistné a ostatné transakcie, uviedol, že na účte boli účtované výlučne poplatky - poplatok za vedenie účtu, upomienka upozorňujúca na prekročenie na účte a poplatok za transakcie. Transakcie označené ako debet Customer Lending, DB Poist. Schop. spl. Cardif a Popl. upomienka SU bezucel. DR svojím predmetom nesúvisia svojim predmetom s právnym titulom, o ktorý opieral žalobca nárok v predmetnom konaní. Ide o zrealizované platobné rozkazy a je v súvislosti s predmetným konaním irelevantný účel ich použitia, keďže žalovaný si týmito transakciami reálne uhradil existujúce dlhy z úplne iného právneho titulu. Všetky ostatné transakcie boli taktiež bezhotovostné alebo hotovostné úhrady zrealizované žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že neobstoja ani námietky súdu prvej inštancie ohľadom netransparentnosti Zmluvy o účte a úpravy poplatkov v dokumentoch na nadväzujúcich. Nadväzujúce dokumenty sú súčasťou zmluvnej dokumentácie, čo vyplýva z textu zmluvy, ktorý VOP uvádza ak neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil. Ďalej to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ vo veci C-42/15 podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a nakoniec aj z § 273 Obchodného zákonníka. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve. Na záver uviedol, že ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej tlače, takýto spôsob uzatvárania nie je právom zakázaný a samotné požitie
formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho súhlasom nesúhlasil. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z 05. 04. 2016, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 2 písm. f) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
11. Podľa § 18 ods. 1, 2 ZoSÚ, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z 05. 04. 2016, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 708 ods. 1 OBZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14. Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.)
15. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaný dňa 05. 04. 2016 požiadal právneho predchodcu žalobcu - Sberbank Slovensko, a.s., o o otvorenie bežného účtu s programom služieb môjÚčetactive1 a uzatvorenie rámcovej zmluvy. Na základe tejto žiadosti dňa 05. 04. 2016 právny predchodca žalobcu ako banka uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom môjÚČETactive1 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu právny predchodca žalobcu sa zaviazal otvoriť a viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s programom služieb môjÚČETactive1 a poskytovať za odplatu platobné a bankové služby podľa tejto zmluvy. V rámci tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu tiež zaviazal, že po splnení podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach poskytne žalovanému spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na jej bežnom účte až do výšky schváleného úverového rámca.
16. V podmienkach povoleného prečerpania je uvedené, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania s možnosťou prekročenia na bežnom účte s priebežným čerpaním a splácaním, pričom maximálny úverový rámec predstavuje 5.000 eur. Presnú výšku schváleného úverového rámca a možnosti čerpania mal právny predchodca žalobcu oznámiť žalovanému písomne.
17. Pokiaľ ide o poplatky, v zmluve boli vyslovene upravený iba poplatok za upomienky vo výške 12,50 eur, poplatok za vypracovanie dodatku pri zmene zmluvných podmienok, a to pri zmene výšky úveru vo výške 1 % rozdielu medzi novou a pôvodnou výškou úveru, minimálne však 35 eur, a pri iných zmenách na žiadosť klienta vo výške 55 eur, ďalej poplatok za vypracovanie zmluvy o prevzatí záväzku vo výške 35 eur a poplatok za vystavenie potvrdenia na základe žiadosti klienta vo výške 15 eur. V zmluve bolo tiež uvedené, že za program služieb bude žalovaná platiť mesačný poplatok vo výške podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov (bod 5.3 zmluvy).
18. Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania uzatvorená 05. 04. 2016 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z hľadiska svojej právnej kvalifikácie predstavuje zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. OBZ, pretože právny predchodca žalobcu ako banka sa v nej zaviazala pre žalovaného ako majiteľa účtu zriadiť od 05. 04. 2016 bežný účet a súčasne predstavuje zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ (vzhľadom na § 710 OBZ), pretože v zmluve bolo určené, že právny predchodca žalobcu ako banka vykoná do sumy 5.000 eur príkazy na platby, aj keď spotrebiteľ ako majiteľ účtu nebude mať na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Táto zmluva však predstavuje tiež spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Zároveň môžeme tuto zmluvu kvalifikovať aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) ZoSÚ vo forme povoleného prečerpania podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ, pretože išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a pretože povolené prečerpanie na tomto účte sa malo splatiť na požiadanie právneho predchodcu žalobcu (konečný deň splatnosti).
20. Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 05. 04. 2016 až do 31. 01. 2018 (na čl. l. 44 - 57 spisu) vyplynulo, že celková suma kreditných operácií na tomto účte predstavovala 2.596,05 eura a celková suma debetných operácií na tomto účtu predstavovala 2.793,64 eura. V rámci týchto debetných operácií predstavovali na ťarchu účtu účtované poplatky - poplatky za vedenie účtu = 109,78 eura, poplatok za transakcie = 1,90 eura a poplatky na poistenie schopnosti splácania úveru vo výške 31,50 eura . Taktiež je tam uvedená položka označená ako KTK - POSKYTN., ZMENA, UPOMIENKY vo výške 20 eur, ktorú žalobca vo svojom odvolaní označil ako upomienku upozorňujúcu prekročenie na účte. Z výpisu z účtu (vystavenému k dňu 30. 04. 2016) je zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur.
21. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania z 05. 04. 2016 neobsahuje individuálne dojednanie o výške poplatkov, ktoré boli účtované v rámci debetných obratov právnym predchodcom žalobcu (poplatok za transakcie a poplatky na poistenie schopnosti splácať úver), pretože (samotná) zmluva z 05. 04. 2016 upravuje výslovne len poplatok za upomienku, poplatok za vypracovanie dodatku pri zmene zmluvných podmienok, poplatok za vypracovanie zmluvy o prevzatí záväzku a poplatok za vystavenie potvrdenia na základe žiadosti klienta. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje dojednanie v zmluve (5.3 - mesačný poplatok za program služieb), resp. sadzobník poplatkov, v ktorom sú upravené výšky týchto poplatkov totiž
nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie vo výške týchto poplatkov. Sadzobník poplatkov je svojou povahou interným dokumentom žalobcu, ktorý nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody zmluvných strán. Ani prípadný odkaz v zmluve na sadzobník poplatkov (ani za situácie, že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s danou zmluvou) nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania, a to o to viac, že účtovanie poplatkov na ťarchu účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy pripravenej žalobcom ako dodávateľom vopred, s obsahom ktorej sa síce spotrebiteľ vopred mohol oboznámiť, ale nemohol vopred reálne ovplyvniť jej obsah a musel ju prijať ako celok (§ 53 ods. 2 OZ.) Odvolací súd navyše dodáva, že v prípade povoleného prečerpania síce podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ nemožno aplikovať § 9 ods. 9 ZoSÚ, avšak z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) OZ v spojení s § 53 ods. 5 OZ vyplýva, že žalobca ako dodávateľ nemôže požadovať úhradu takých plnení od spotrebiteľa, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 20 eur, ktorý poplatok bol tiež účtovaný na ťarchu účtu v rámci debetných obratov, a ktorý poplatok je upravený v zmluve v sadzbe 12,50 eur za každú upomienku, nie je dôvodný nárok na tento poplatok, a to z dôvodu, že žalobca pred súdom prvej inštancie nepreukázal existenciu tejto upomienky. Preto žalobca nemá nárok ani na ťarchu účtu zaúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 20 eur.
22. Účelom náležitostí predpísaných v § 18 ZoSÚ je pravdivo a úplne informovať spotrebiteľa, teda chrániť ho. Zákon pritom predpokladá postup veriteľa s odbornou starostlivosťou keďže je to práve veriteľ, ktorý je v úverovom vzťahu práva znalým profesionálom pripravujúcim text zmluvy Je potom nezlučiteľné so zmyslom a účelom danej zákonnej úpravy len formálne plnenie tejto povinnosti veriteľom, kedy sa spotrebiteľ aj pokiaľ ide o základné a najdôležitejšie informácie pre neho komplikovane odkazuje na rozsiahle, husto písané všeobecné podmienky, sadzobníky zverejnené na webe veriteľa a podobne. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb. Potom je zjavné, že takéto, len formálne uvádzanie náležitostí zmluvy a plnenie informačnej povinnosti veriteľa túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak, podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
23. Je zrejmé, že výška úrokovej sadzby, či výška poplatkov v dvojstrannom vzťahu nemôže byť výsledkom len jednostranného rozhodnutia veriteľa, ale musí ísť o výsledok dohody s dlžníkom, keď aj Obchodný zákonník v § 502 výslovne stanovuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Žalobca pritom nepreukázal dojednanie s dlžníkom o tom, že nepovolené prečerpanie sa bude úročiť práve žalobcom tvrdenou úrokovou sadzbou a že za služby špecifikované vo výpisoch sa budú platiť práve tam uvedené poplatky. Nebola žalobcom preukázaná platná dohoda o výške úroku a poplatkov z ktorej žalobca vychádzal pri vyčíslení žalovaného nároku, pričom jednostranné oboznámenie dlžníka s úrokovou sadzbou a poplatkami veriteľa prostredníctvom vývesky, či veriteľom jednostranne stanoveného „sadzobníka“ nie je možné považovať za dohodu o úroku a poplatkoch.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu postup stanovujúci oznámenie poplatkov, podmienok zmluvy či ich zmien výlučne sprístupnením na výveske v obchodnom mieste banky resp. na webovej stránke banky negarantuje skutočnú a reálnu možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa s danými podmienkami, nakoľko nestanovuje, že musí byť spotrebiteľovi zmena riadne a skutočne oznámená, a to s dostatočným predstihom. Spotrebiteľ tak reálne bez toho, aby pravidelne navštevoval banku alebo mal sústavný prístup k internetu nedostáva možnosť posúdiť obsah zmeny, súladnosť so zmluvou, jej dopad na daný zmluvný vzťah a význam pre jeho práva a povinnosti ako aj ekonomické následky v budúcnosti. Nemá ani možnosť na zmenu zareagovať ešte pred tým, ako začne byť viazaný zmenenými zmluvnými podmienkami. Ak by mu daná zmena bola oznamovaná napr. prostredníctvom doručovanej zásielky s možnosťou v prípade nesúhlasu ukončiť zmluvný vzťah a podobne, o garanciách vo vzťahu k možnosti spotrebiteľa zaujať postoj k takejto zmene by nebolo pochýb (porovnaj rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.10.2018 sp. zn. 10Csp 249/2017).
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/38/2018 zo dňa 18.12.2018, v ktorom odvolací súd uviedol informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku, a v tomto prípade dokonca samotná povinnosť uhrádzať úrok, nebola uvedená v spotrebiteľskej zmluve (porovn. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Odvolací súd uviedol, že za tohto stavu nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi sťažuje orientácia v jeho zmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich sú uvedené priamo v zmluve, no ďalšie mu vyplývajú z iného zmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia v ňom problematická a dohliadanie povinností sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej povinnosti je prácne a tá-ktorá sankcia, resp. iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti a byť prehliadnutá. Pri takejto zmluvnej koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa dozvie o existencii sankcie o jej výške za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto voči nemu uplatní. Odvolací súd nevylúčil možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch tvoriacich prílohu zmluvy, je však nutné, aby zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti zmluvných strán boli zrozumiteľne a určito vymedzené už v základnom zmluvnom dokumente, k čomu však v tomto prípade nedošlo.
26. VOP, Úrokové sadzby predstavujú dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. VOP predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/„bankových“ termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Uvedené v spojení s neindividuálnosťou dojednania spôsobuje ich neprijateľnosť. Odvolací súd rešpektoval výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací súd pripomenul závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11, rovnako ako súd prvej inštancie v prejednavanej veci.
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).