Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Ladislava Cakociho, v spore žalobcov 1) E. Ž., X.. XX.X.XXX2, žalobkyne 2) L. Ž., X.. X.X.XXXX obaja bytom, E. XXXX/XX, XXX XX F., žalobkyne 3)E. Č., X.. XX.XX.XXXX, žalobcu 4) C. Č., X.. X.XX.XXXX, obaja bytom E. XX, XXX XX F. všetci žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Brezová 10, 040 01 Košice proti žalovaným 1) H.. C. C., X.. XX.X.XXXX, žalovanému 2) H.. H. C.Á., X.. XX.X.XXXX, obaja bytom F. XXXX/X, XXX XX F. , obaja zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., Žitkova 4D, Košice, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej NO), o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -67 z 28. novembra 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby znášali prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami po parcele registra „C“ č. 1504/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1357 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Č., obec Košice - Sever, okres Košice I zo strany žalobcov v 1. a 2. rade, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , a uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby znášali prechod pešo a prejazd motorových vozidiel po parcele registra „C“ č. 1504/2, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie o výmere 1357 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Č.U., obec Košice - Sever, okres Košice I zo strany žalobcov v 3. a 4. rade, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

2. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 5.11.2019 domáhali zriadenia vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu akýmikoľvek motorovými vozidlami cez pozemok parcelu registra „C“ č. 1054/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Č., obec Košice - Sever, okres Košice I v prospech žalobcov. Zároveň navrhli zaviazať žalobcov zaplatiť žalovaným odplatu za zriadenie uvedeného vecného bremena. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Čermeľ. Prístup ku všetkým stavbám žalobcov je možný výlučne a jedine cez cestu, ktorá je postavená na parcele registra „C“ č. 1504/2, ktorej bezpodielovými vlastníkmi sú žalovaní v 1. a v 2. rade. Túto prístupovú cestu ku svojím nehnuteľnostiam žalobcovia spolu s ďalšími vlastníkmi nehnuteľností v danej chatovej lokalite dlhé roky nerušene užívali až do decembra 2018, kedy sa vlastníkmi parcely č. 1504/2 stali žalovaní. Strany sporu sa snažili vyriešiť situáciu formou zriadenia odplatného vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu cez uvedenú parcelu. K dohode medzi nimi nedošlo z dôvodu rozdielnych názorov na výšku odplaty. Žalovaní na parcele registra „C“ č. 1504/2, ktorá je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcov postavili závoru, čím znemožnili žalobcom užívanie tejto nehnuteľnosti formou prejazdu.

3. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia v 3. a 4. rade uviedli, že v stavbe postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade bývajú nie len žalobcovia v 3. a 4. rade, ale aj ich syn s nevestou a maloletým dieťaťom. Túto stavbu užívajú na trvalé (celoročné) bývanie, pričom samotné užívanie aj obhospodarovanie tejto stavby si vyžaduje prístup nie len pešo, ale aj motorovým vozidlom a to nie len z dôvodu denného dochádzania do práce, ale aj z dôvodu nákupov vrátane potrieb pre maloleté dieťa, zabezpečenia vykurovania, dokončenia stavby v súlade so stavebným povolením. Užívanie motorového vozidla žalobcami v 3. a 4. rade je potrebné aj z dôvodu ich veku a zdravotného stavu. V súčasnosti žalobcovia v 3. a 4. rade parkujú auto pod kopcom približne 500 metrov od svojho domu, pričom sa domov dostávajú pešo do strmého kopca po neupravovanej a v zime neudržiavanej ceste bez akéhokoľvek osvetlenia.

4. Žalobcovia ako listinné dôkazy do spisu predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Č., ktorým preukázali, že žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. 1322/1 - záhrada o výmere 550 m2, parcely č. 1322/2 - ostatná plocha o výmere 55 m2, k tomu doložili stavebné povolenie mesta Košice č.: A/2015/01988 - 10/I/FOD zo dňa 20.3.2015, ktorým mesto Košice povolilo stavbu záhradnej chaty na pozemku parcelné číslo 1 322/2 v katastrálnom území Čermeľ pre žalovaných v 3. a 4. rade. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 15.4.2015. Predložili aj vpis z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Č., ktorým preukázali, že žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou záhradnej chaty súpisné číslo 3953 postavenej na parcele číslo 1339/2. Zároveň, že je vlastníčkou parcely č. 1339/1 - záhrada o výmere 916 m2 a parcely č. 1339/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2.

5. Súd prvej inštancie dôvodil (citujúc §, 124, 151 ods. 3 ), že vyplýva z informatívnej kópie katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku A.. R. a žalobcovia nemajú iný prístup ku svojím nehnuteľnostiam ako po prístupovej ceste - parcele č. 1504/2. Z písomnej komunikácie medzi stranami sporu je taktiež zrejmé, že strany sporu sa nebránia zriadeniu vecného bremena, ktoré by spočívalo v práve prechodu cez uvedenú parcelu č. 1504/2, avšak nevedia sa zhodnúť na výške odplaty za vecné bremeno. Z citovaných ustanovení vyplýva, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, a všetci vlastníci sú aj oprávnení predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Znamená to, že vlastníctvo žalobcov k svojim nehnuteľnostiam ako aj vlastníctvo žalovaných k ich nehnuteľnostiam je postavené na rovnakú úroveň. Súd musel skúmať, či výkon vlastníckeho práva žalobcov ohrozuje a ak áno, do akej miery ohrozuje výkon vlastníckeho práva žalovaných a naopak, či výkon vlastníckeho práva žalovaných ohrozuje a ak áno, tak do akej miery výkon vlastníckeho práva žalobcov. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali žalobcovia, súd musel posúdiť, či je potrené bezodkladne a dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Nehnuteľnosti žalobcov slúžia na bývanie, pričom ich užívanie a obhospodarovanie si vyžaduje prístup nie len pešo, ale aj motorovým vozidlom. Parcela č. 1504/2, ktorá patrí žalovaným je určená ako inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, miestna cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č., na uvedenej parcele sú zriadené ťarchy - vecné bremená spočívajúce v práve prechodu pešo a akýmikoľvek vozidlami pre ďalších päť vlastníkov priľahlých pozemkov. Z predloženej fotografie, ako aj z fotografii, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku číslo 10/2019 je zrejmé, že skutočne sa jedná o prístupovú cestu. Bez prechodu po tejto prístupovej ceste žalobcovia nemajú možnosť sa dostať na svoje pozemky. Čiže nemôžu nerušene užívať svoje vlastníctvo. Tým mal súd dostatočne preukázané osvedčenie ich ohrozeného nároku.

6. Keďže na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaní výkonom svojho vlastníckeho práva vo väčšej miere zasahujú do výkonu vlastníckeho práva žalobcov, čo žalobcovia aj osvedčili, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným, aby znášali prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami cez svoj pozemok parcelné č. 1504/2 žalobcami v 1. až 4. rade a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej súd rozhodne, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu akýmikoľvek motorovými vozidlami cez pozemok žalovaných. Ak súd vecné bremeno zriadi, zároveň rozhodne aj o odplate za toto vecné bremeno. Ak súd vecné bremeno nezriadi, zruší aj nariadené neodkladné opatrenie. Vzhľadom k tomu že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spoločne so žalobou vo veci samej, súd nerozhodoval o trovách konania. O trovách konania bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia vo veci samej.

7. V podanom odvolaní žalovaní v 1. a 2. rade uviedli: Podávame odvolanie podľa a , lebo vychádza z nesprávnych skutkových zistení NO ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18.11.2019, sp. zn.: (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie"), napádame v celom rozsahu z nasledujúcich dôvodov. Predovšetkým si dovoľujeme ozrejmiť skutkový stav vzťahujúci sa k pozemku - parcele registra „C" p. č. 1504/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1357 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. 1XXX v katastrálnom území Č.U.Ľ., obec Košice - Sever, okres Košice I (ďalej len ako „dotknutá nehnuteľnosť" alebo „príjazdová komunikácia"). Žalovaní sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2018 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, pričom Rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V 15795/2018 zo dňa 21.12.2018 nadobudlo právoplatnosť dňom vydania, teda 21.12.2018. Dotknutá nehnuteľnosť slúži ako príjazdová komunikácia v záhradkárskej lokalite k záhradám, a tento stav je zapísaný aj na liste vlastníctva v časti A - Spôsob využívania pozemku: 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Od momentu nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaných, sa žalovaní snažili s majiteľmi susediacich nehnuteľností neúspešne dohodnúť na právnom riešení užívania dotknutej nehnuteľnosti ako prístupovej komunikácie k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, pričom výstupom týchto rokovaní by bolo buď uzatvorenie zmluvy o nájme pozemku za účelom vstupu, prechodu, či prejazdu alebo zriadenie odplatného vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu pešo a motorovými vozidlami výlučne za účelom prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov. Práve žalobcovia vôbec nereagovali na výzvy od žalovaných a naďalej dotknutú nehnuteľnosť využívali k prejazdu a parkovaniu motorových vozidiel. K vyššie uvedeným skutočnostiam je nutné podotknúť, že zo strany žalobcov dochádzalo až do vykonateľnosti napadnutého uznesenia k dlhoročnému užívaniu dotknutej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom parkovaním svojich motorových vozidiel priamo na tejto komunikácii, blokovali žalobcovia prístup ostatným vlastníkom susediacich nehnuteľností, keďže dotknutá nehnuteľnosť je priestorovo veľmi úzka a parkovanie motorových vozidiel priamo na nej, je tak z dôvodu bezproblémového prístupu a pohybu po nej, vylúčené. Dôkaz: fotodokumentácia. Na túto skutočnosť boli žalobcovia zo strany žalovaných upozorňovaní doporučeným listom zo dňa 17.5.2019 ako aj výzvou zo dňa 26.6.2019, v rámci ktorých žalovaní vyzvali žalobcov na zdržanie sa protiprávnych zásahov do ich vlastníckeho práva, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia z užívania dotknutého pozemku a riešenie situácie mimosúdnym urovnaním,. Keďže ale žalovaní na tieto výzvy vôbec nereagovali, a naďalej predmetný pozemok využívali na prejazd a parkovanie motorovými vozidlami, žalovaní na zamedzenie neoprávneného parkovania osadili pred vstupom na dotknutú nehnuteľnosť rampu, za účelom zamedzenia prístupu a parkovania akýchkoľvek vozidiel v priestore pred nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov bez výslovného súhlasu žalovaných ako výlučných vlastníkov prístupovej komunikácie. Aj na túto skutočnosť

- možnosť osadenia zábrany, boli žalobcovia informovaní už v doporučených listoch zo dňa 2.1.2019. V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „"): ,,Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje." Ako už bolo uvedené, v rámci uvedenej výzvy, žalovaní taktiež navrhli žalobcom možné varianty riešenie vzniknutej situácie, a to buď: zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu pešo a motorovými vozidlami cez dotknutú nehnuteľnosť (s výnimkou parkovania na dotknutej nehnuteľnosti) za účelom prístupu k nehnuteľnostiam vo ich vlastníctve, za dohodnutú odplatu, uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktorá bude upravovať ich užívacie právo k dotknutej nehnuteľnosti na účely vstupu, prechodu a prejazdu cez dotknutú nehnuteľnosť (s výnimkou parkovania na dotknutej nehnuteľnosti) - za odplatu v zmysle odborného vyjadrenia súdneho znalca vo výške 1,- euro/m2 nehnuteľnosti/ročne, teda spolu vo výške 1.357,- EUR ročne za užívanie dotknutej nehnuteľnosti. Pre podrobnejší obraz celej situácie si dovoľujeme uviesť niekoľko ďalších rozhodujúcich skutočností. Predovšetkým si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že žalobca v 4. rade nie je v tomto konaní aktívne legitimovaným, nakoľko tento nie je vlastníkom nehnuteľností - parcela reg. "C" č. 1322/1 o výmere 550 m2, druh pozemku: Záhrada, ako aj parcele reg. "C" č. 1322/2 o výmere 55 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, ale výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností je žalobkyňa v 3. rade. Žalobca v 4. rade nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ku ktorej by potreboval prístup v zmysle návrhu. Taktiež, čo sa týka žalobcov v 3. a 4. rade, v zmysle bodu 8 stavebného povolenia, ktorým im Mesto Košice povolilo stavbu záhradnej chatky na pozemku, parc. č. 1322/2 v k.ú. Č.U.Ľ., parkovacie miesto

je zabezpečené má byť zabezpečené na jestvujúcom dvore. Keďže žalobcovia, príp. ich potomkovia využívajú už v súčasnosti niekoľko rokov stavbu na celoročné bývanie, ktorá do dnešného dňa nie je právoplatne skolaudovaná, dochádza v tomto smere k porušeniu stavebného povolenia, ktoré rátalo so stavbou sezónnej záhradnej chatky. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú vlastníkmi dvoch motorových vozidiel a ich syn s manželkou sú vlastníkmi ďalších dvoch. Teda v tomto smere dochádza využívaním dotknutej nehnuteľnosti na parkovanie vozidiel vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade, resp. osôb obývajúcich nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade k úplnej blokácie dotknutej nehnuteľnosti, a to nielen na úkor žalovaných ako jediných skutočných vlastníkov príjazdovej komunikácie! ale aj iných vlastníkov. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia v 3. a 4. rade využívali dotknutú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu aj pred vykonateľnosťou neodkladného opatrenia, čo viedlo v minulosti k početným susedským sporom tak zo strany žalovaných ako aj ostatných vlastníkov nehnuteľností. Dôkaz: Fotodokumentácia. Je potrebné ďalej uviesť, že až do adresovania vyššie uvedených výziev, žalobcovia neprejavili žiadny záujem k riešeniu vzniknutej situácie, pričom tento stav trval ešte pred tým, ako sa vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti stali žalovaní. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že podľa vedomostí žalovaných, v roku 2016 obdŕžali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne bývalých vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti - JUDr. Oravcovej ponuku, že im bude dotknutá nehnuteľnosť odpredaná, na ktorú vôbec nereagovali a teda aj tento fakt svedčí o skutočnom nezáujme žalobcov riešiť vzniknutú situáciu aj s predošlými vlastníkmi. Taktiež, žalovaní sa po nadobudnutí vlastníckeho práva opakovane snažili so žalobcami dohodnúť podmienky využívania dotknutej nehnuteľnosti. Z dôvodu potreby zabezpečenia prejazdnosti predmetného pozemku aj voči iným vlastníkom využívajúcim tento pozemok na prechod a prejazd motorovými vozidlami vyzývali žalovaní všetkých zúčastnených aby napr. o.i. pri prejazde veľko-rozmerných áut, boli žalovaní informovaní (kvôli bezpečnosti) o každom takomto prejazde. Zo strany žalobcov v 3. a 4. rade však dochádzalo opakovane (13.6.2019, 14.6.2019) k tomu, že prístupovú komunikáciu využilo napr. vozidlo kanalizácií bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia žalovaných. Až na základe týchto udalostí (keďže akékoľvek vopred dohodnuté podmienky využívania, neboli zo strany žalobcov 1-4 rešpektované) bola dňa 17.6.2019 zo strany žalovaných osadená pred vstupom na dotknutú nehnuteľnosť reťaz, ktorá však bola niekoľkonásobne poškodená. Z tohto dôvodu bola žalovanými za účelom blokácie neregulovaného prístupu žalobcov na dotknutý pozemok, dňa 1.7.2019 osadená pri vstupe na dotknutú nehnuteľnosť parkovacia rampa (kovová petlica). Následne, dňa 24.12.2019 (t.j. ešte pred dátumom vykonateľnosti napadnutého uznesenia a v rozpore s výrokom tohto uznesenia, nakoľko toto uznesenie nedáva možnosť žalobcom poškodzovať majetok žalovaných) bola osadená rampa poškodená žalobcom v 1. rade, čo viedlo k jej úplnému znefunkčneniu, a teda momentálne je možný prístup na dotknutú nehnuteľnosť pre neobmedzený počet tretích osôb bez akéhokoľvek právneho vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti, či susediacim nehnuteľnostiam. Dňa 26.12. 2019 došlo zo strany žalobcov v 3. a 4. rade k niekoľkonásobnému otváraniu už aj tak poškodenej rampy rovnako tak aj tretích strán, ktoré v ten deň navštívili žalobcov v 1. a 2. rade, čím opakovane dochádzalo s spomínanému spriechodňovaniu predmetného pozemku. Dôkaz: Potvrdenie o oznámení priestupku Kamerový záznam - doplníme vo fyzickej forme. K situácii týkajúcej sa žalobcov v 1. a 2. rade je taktiež potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie ani v tomto prípade nebude plniť deklarovaný účel, nakoľko parcela 1338/1, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2. Rade nedisponuje v súčasnosti parkovacím miestom a preto nie je možné zabezpečiť z ich strany využívanie vecného bremena v stanovenom/dohodnutom rozsahu - prechod a prejazd, nie parkovanie a teda aj v tomto prípade bude dochádzať k parkovaniu automobilov v ich vlastníctve resp. tretích strán na dotknutej nehnuteľnosti, a teda k jej blokácii, nakoľko celá dotknutá nehnuteľnosť je priestorovo úzka (nedosahuje šírku ani 2 metre). Aj v tomto prípade bola zo strany žalovaných prejavená ochota , keď títo ponúkli na spomínanú parcelu zriadenie vecného bremena in rem , avšak len za prísľubu, že spomínané parkovacie miesto žalobcovia v 1. a 2. rade realizujú, k čomu sa žalobcovia 1. a 2. rade aj slovne zaviazali. Do dnešného dňa však k tejto realizácii však nedošlo a preto vecné bremeno prejazdu v ich prípade nemôže plniť svoj účel. Nemenej dôležitou skutočnosťou je samotný charakter dotknutej nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia § 7 Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy z 27. marca 1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) platí, že: ,,Ods. 1: Miestne komunikácie sa rozdeľujú na miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce technicky všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná verejná doprava, zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie), miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a komunikácie pokiaľ vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel, miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie, pokiaľ sú aspoň obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami, miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky,

samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne)." Kategorizáciu a šírku miestnych komunikácií upravuje Norma STN 73 6110. Tá upravuje tri kategórie miestnych komunikácií, a to C1, C2 a C3. Najužšou z týchto komunikácií je kategória C3. Šírka jedného jazdného pruhu tejto komunikácie je 2,75 m. Jazdný pruh nemusí mať krajnicu. Z toho vyplýva, že minimálna šírka dvojpruhovej cesty bez krajnice je 5,5 m, pričom cestu kategórie C3 možno v zmysle normy vybudovať aj ako jednopruhovú s obojsmernou premávkou, avšak iba do dĺžky 100 m. Šírka takejto cesty bez krajníc je potom 2,75 m, pričom dotknutá nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov nedosahuje v najširšej časti ani dva metre. Taktiež v zmysle ustanovenia § 82 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 12. februára 2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb: ,,Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla." zmysle ods. 3 toho istého ustanovenia Vyhlášky platí taktiež, že: ,,Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh." Teda, napadnuté uznesenie nie je ani v zmysle práve citovaných legislatívnych ustanovení vykonateľné, a ako také je taktiež v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa pozemných komunikácií v Slovenskej republike. neposlednom rade si dovoľujeme uviesť, že lokalita v ktorej sa nachádzajú všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti, je záhradkárskou lokalitou v ktorej nie je vôbec podmienkou užívania pozemku príjazd motorovým vozidlom. V bezprostrednej blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov (cca 250 m) sa totiž nachádza záchytné parkovisko pre vlastníkov priľahlých nehnuteľností, ktoré je aktívne využívané vlastníkmi okolitých nehnuteľností. Napokon, čo sa týka tvrdení žalobcov uvedených v bode 23 podaného návrhu, je nutné uviesť, že tieto skutočnosti sú nepravdivé a účelovo zavádzajúce. Nie je totiž pravdou, že v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve všetkých sporových strán sa voľne pohybuje divoká zver, ktorá by ohrozovala osoby využívajúce predmetný pozemok k prechodu peši. Aj keď sa nehnuteľnosti nachádzajú v tesnej blízkosti mestských lesov, je preto samozrejmé, že z času na čas je možné v neskorých nočných hodinách z diaľky pozorovať niektoré druhy voľne žijúcej zveri, avšak táto nikdy neprekročila hranice vlastníkov pozemkov danej lokality a nikdy sa voľne nepohybovala po predmetnom pozemku. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam týmto navrhujeme Krajskému súdu v Košiciach, aby Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2019, sp. zn.: zmenil tak, že Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2019, sp. zn.: sa ruší a návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa zamieta.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli: Okresný súd Košice I vydal neodkladné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vedeného na OS KE I sp. zn. ) uložil žalovaným, aby znášali prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami po parcele registra „C" č. 1504/2 v ich vlastníctve zo strany žalobcov. Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie na návrh žalobcov, podali žalovaní odvolanie z dôvodu, že súd podľa žalovaných dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcov je odvolanie žalovaných nedôvodné. Žalobcovia poukazujú na to a zdôrazňujú, že súd vydaným neodkladným opatrením dočasne umožnil žalobcom prechod a prejazd po pozemkoch žalovaných, čím ale súd nevytvoril novú skutkovú ani právnu situáciu, ale len zachoval - obnovil stav, ktorý trval roky či dokonca desiatky rokov pred vznikom sporu. Žalobcovia, a nielen žalobcovia ale aj iní vlastníci nehnuteľností v predmetnej chatovej lokalite, nerušene užívali parcelu reg. „C" č. 1504/2 (ďalej v tomto vyjadrení sa parcela bude označovať aj ako „Predmetná parcela" alebo aj ako „Dotknutá parcela") na ktorej sa nachádza jediná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam (chatám aj pozemkom) a to až do času, kým Predmetnú parcelu získali do vlastníctva žalovaní, ktorí zmenili dlhodobý dovtedajší stav tak, že obmedzili, resp. vylúčili žalobcov z možnosti prechodu ale najmä prejazdu po Predmetnej parcele k ich nehnuteľnostiam. Samotní žalovaní v podanom odvolaní ( str. 2/6 posledný odsek v čl. III odvolania ) potvrdzujú, že cit. ,,Dotknutá nehnuteľnosť slúži ako príjazdová komunikácia v záhradkárskej lokalite k záhradám, a tento stav ie zapísaný aj na liste vlastníctva v časti A - spôsob využívania pozemku: 22

- pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba -cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta. chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. " Žalovaní aj na strane 3/6 v druhom odseku odvolania potvrdzujú, že zo strany žalobcov dochádzalo aj pred vykonateľnosťou napadnutého uznesenia k dlhoročnému užívaniu Predmetnej parcely. Je teda nepochybné (ako zo strany žalobcov tak aj zo strany žalovaných), že Predmetná parcela dlhodobo slúžila a slúži ako príjazdová cesta, a teda po skutkovej stránke vydaným neodkladným opatrením nedošlo k neprimeranému či disproporcionálnemu zásahu do vlastníckeho práva žalovaných ani k obmedzeniu ich vlastníckych či užívacích práv k Predmetnej parcele, nakoľko Predmetná

parcela aj pred vydaním neodkladného opatrenia a aj v súčasnosti slúžila a slúži ako príjazdová komunikácia a bola a je takto využívaná ako zo strany žalovaných, tak aj zo strany vlastníkov okolitých pozemkov. Neodkladným opatrením nedošlo k žiadnym obmedzeniam na strane žalovaných, ani sa od nich nevyžadujú žiadne zásahy či úpravy Predmetnej parcely na vytvorenie podmienok pre dodržiavanie neodkladného opatrenia, vydané neodkladné opatrenie nevyžaduje žiadne výdavky z majetku žalovaných a ani im nespôsobuje žiadnu ujmu. Na záver zdôrazňujeme, že prípadné náklady za zriadenie vecného bremena žalobcovia žalovaným uhradia podľa výsledkov konania vo veci samej. Žalovaní v druhom odseku na strane 3/6 zdôraznili, že žalobcovia parkovali priamo na tejto komunikácii a blokovali prístup ostatným vlastníkom susediacich nehnuteľností, avšak uvádzame, že neodkladné opatrenie nerieši ani neumožňuje parkovanie, ale len prechod a prejazd, preto sú tieto tvrdenia žalovaných zavádzajúce resp, pre rozhodnutie o ne/vydaní neodkladného opatrenia irelevantné. Žalobcovia uvádzajú, že pred tým, ako Predmetnú parcelu nadobudli do vlastníctva žalovaní, ju žalobcovia užívali so súhlasom pôvodných vlastníkov Predmetnej parcely a nemali s nimi žiaden spor ohľadom možnosti prejazdu či prechodu. Na strane 3/6 v treťom odseku odvolania žalovaní uvádzajú nepravdivé skutočnosti, nie je totiž pravdou, že by žalobcovia „vôbec nereagovali na tieto výzvy" (ide o výzvy zo dňa 17.5.2019 a 26.6.2019), žalobcovia k žalobe a návrhu na neodkladné opatrenie doložili pomerne bohatú vzájomnú komunikáciu a to vrátane listov žalobcov zo dňa 29.7.2019, ktoré zjavne vychádzali z predchádzajúcej komunikácie a ktoré vychádzali aj zo znaleckého posudku zo dňa 10.7.2019, ktorí vypracovali žalobcovia a to na základe práve predchádzajúcej vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami. Avšak vo vzťahu k ne/nariadeniu či ne/zákonnosti napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení je uvedené ai irelevantné. Žalovaní na strane 4/6 podaného odvolania namietajú aktívnu legitimáciu žalobcu v 4. rade z dôvodu, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ku ktorej by potreboval prístup v zmysle návrhu. Žalobca v 4. rade je bezpodielový vlastník nehnuteľnosti - stavby - nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č.U.Ľ., obec Košice - Sever, okres Košice I, doposiaľ nezapísanej na liste vlastníctva a bez súpisného čísla, ale postavenej v zmysle stavebného povolenia zo dňa 20.3.2015 č. A/2015/01988-10/I/FOD na parcele vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 3. rade evidovanej na LV č. XXX ako parcela č. 1322/2. Je teda osobou aktívne legitimovanou v tomto spore. Pokiaľ ide o ne/vydanie neodkladného opatrenia resp, ne/zákonnosť napadnutého uznesenia, aktívna vecná legitimácia napr, žalobcu v 4. rade je irelevantná, nakoľko o nej rozhodne súd v konaní vo veci samej ( žalobu zo strany žalobcu v 4. rade zamietne alebo jej vyhovie. Ale žalobca v 4. rade je manžel žalobkyne v 3. rade a dom postavili spoločne, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve aj keď nie je zapísaný na LV. Žalovaní sa ďalej na strane 4/6 uvádzajú popis minulých činov či konaní ktoré sú ale vo vzťahu k uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia irelevantné. Pokiaľ ide o tvrdenie uvedené na strane 5/6 v prvom odseku a teda tvrdenia o poškodení rampy, ak je uvedená skutočnosť predmetom skúmania zo strany príslušných orgánov, je potrebné počkať na dokazovanie a rozhodnutie o tejto veci s poukazom na . Žalovaní ale považujú za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vydal neodkladné opatrenie dňa 28.11.2019, a právny zástupca žalovaných obdŕžal predmetné uznesenie o neodkladnom opatrení dňa 12.12.2019, kedy mu ho zaslal právny zástupca žalobcov, takže o neodkladnom opatrení sa žalovaní cestou svojho právneho zástupcu dozvedeli už 12.12.2019, pričom nevykonali žiadne opatrenia na to, aby umožnili žalobcom prejazd po Predmetnej parcele. Tvrdenie žalovaných na strane 5/6 v druhom odseku odvolania o tom, že neodkladné opatrenie nebude plniť deklarovaný účel z dôvodu absencie parkovacieho miesta je irelevantné. Účelom nariadeného neodkladného opatrenia je prechod a prejazd, nie parkovanie. Ak bol prechod a prejazd po Predmetnej parcele možný a realizovaný dlhodobo počas niekoľkých rokov, je žalovanými tvrdená nemožnosť zabezpečenia prechodu a prejazdu len údajná, nepotvrdená a účelová. Rovnako tvrdenia žalovaných uvádzané na strane 5/6 dole a ďalej na strane 6/6 odvolania, a to poukazovanie na vyhlášky resp. iné normy upravujúce miestne komunikácie považujú žalobcovia za irelevantné v kontexte konkrétnych skutkových okolností prípadu, a to najmä v kontexte toho, že po Predmetnej parcele bol prechod a prejazd realizovaný dlhodobo počas desaťročí a nedošlo ku žiadnej zmene na komunikácii v poslednom roku, ktorá by uvedené zmenila - okrem umiestnenia závory zo strany žalovaných, čo je jediná skutková zmena Predmetnej parcely a ktorá si vynútila vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných uvedených v poslednom odseku čl. IV odvolania na strane 6/6 uvádzajú, že trvajú na tom, že sa v blízkosti prístupovej cesty voľne pohybovala zver a že to pociťujú ako ohrozenie, a nešlo o žiadne nepravdivé či účelové tvrdenia. Žalobcovia zastávajú názor, že aj keď žalovaní napádali uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2019 po skutkovej aj právnej stránke, nielenže nepreukázali, ale dokonca ani v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti skutkovej či právnej povahy, ktoré by uvedené potvrdzovali. Žalovaní sa z pohľadu žalobcov v podanom

odvolaní zamerali na opis skutočností, ktoré nie sú pre ne/nariadenie neodkladného opatrenia relevantné (a ktoré môže a bude posudzovať súd v konaní vo veci samej) ale najmä ktoré nijako nepreukazujú nezákonnosť odvolaním napadnutého uznesenia Okresného súdu Košice I. Aj z odvolania žalovaných je zrejmé, čo v návrhu uviedli aj žalobcovia a teda že: Predmetná parcela vo vlastníctve žalovaných je jediná prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov (žalovaní uvedené nielen nespochybňujú, ale aj výslovne v odvolaní potvrdzujú) žalovaní umiestnením závory na Predmetnej parcele znemožnili žalobcom prechod ale najmä prejazd po Predmetnej parcele (žalovaní rovnako uvedené nijako nespochybnili naopak, to potvrdili aj v odvolaní) medzi stranami sporu zatiaľ nedošlo k dohode o užívaní Predmetnej parcely žalobcami (žalovaní uvedené potvrdili), neodkladné opatrenie nemá ani nebude mať žiaden negatívny vplyv na práva či oprávnené záujmy žalovaných - opak žalovaní neuvádzajú (a keďže Predmetná parcela bola a stále je cesta, tak takýto vplyv ani nehrozí) teda žalovaní neuviedli v odvolaní žiadnu skutkovú okolnosť brániacu vydaniu neodkladného opatrenia resp. okolnosť, ktorá by odôvodňovala nesprávne skutkové zistenia súdu vo vzťahu k vydaniu neodkladného opatrenia. Žalovaní navyše neuviedli žiadne porušenie hmotnoprávneho či procesnoprávneho predpisu, ku ktorému malo dôjsť zo strany súdu prvého stupňa pri vydaní neodkladného opatrenia, inými slovami v odvolaní absentuje uvedenie, aký konkrétny právny predpis či už procesnej alebo hmotnoprávnej povahy porušil Okresný súd Košice I pri vydaní neodkladného opatrenia napadnutým uznesením. Nakoľko nie sú dané žiadne odvolacie dôvody na zrušenie či zmenu žalovanými napadnutého uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2019, sp. zn. , žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd odvolanie žalovaných zamietol a priznal žalobcom náhradu trov konania.

9. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , lebo na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v oboch výrokoch a ako vecne správne toto uznesenie potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na tom nič nemení ani podané odvolanie.

10. Žalovaný v 1. a 2. rade uplatnili totiž odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), takým právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (strany sporu) a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie).

11. V dostatočnom rozsahu pre potreby nariadeného NO zistil súd prvej inštancie skutkový stav a vychádzal podľa ustálenej súdnej judikatúry aj z testu proporcionality NO, lebo z hľadiska vhodnosti bolo možné v prebiehajúcom konaní o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nariadiť NO a takto nariadené NO splní sledovaný účel. Je treba uviesť, že nemožno inými alternatívnymi prostriedkami dosiahnuť účel NO a preto chránené práva žalovaných v 1. a 2. rade môžu byť v priebehu konania čiastočne obmedzené, súd prvej inštancie vyhodnotil a preveroval zásah chránených hodnôt vlastníckeho práva a rozhodol v súlade s princípom proporcionality pri všetkých podmienkach z hľadiska kolízií vlastníckeho práva ako aj práva vecného bremena a obmedzenia vlastníkov, t. j. žalovaných v 1. a 2. rade, pretože k obmedzeniu dochádza len v najmenšej miere.

12. Napokon z ust. vyplýva, že môže podať dotknutý vlastník náhradu škody a inej ujmy, lebo ak NO zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu NO vznikli.

13. Z cit. zák. ustanovenia je zrejmé, že treba citlivo zvažovať pri nariadení NO, aby nedošlo k výraznému zásahu do vlastníckych práv, v konaní o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzhľadom na charakter dotknutej nehnuteľnosti (odvolatelia predložili aj fotografické prílohy k odvolaniu v počte šiestich fotografií v kat. úz. Č.U.Ľ., obec Košice Sever, parc. „C“ č. 1504/2 a z týchto fotografií nevyplýva, že by tieto znázorňovali rozpor s fotografiami, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku č. 10/2019, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie), lebo bez prechodu po prístupovej ceste žalobcovia jednoznačne nemajú možnosť sa dostať na svoje pozemky a z účelového hľadiska načo by im boli také pozemky, ktoré nemôže trvalo užívať.

14. Okrem toho parc. č. 1504/2, ktorá je vo vlastníctve žalovaných slúži ako prístupová cesta, po ktorej môžu chodiť pešo, prípadne akýmikoľvek vozidlami, motocyklami, bicyklami aj ďalšie osoby a ďalší vlastníci príľahlých pozemkov, ktorý k nej majú zriadené vecné bremeno, navrhované NO nemôže zasiahnuť do práv žalovaných iným neodstrániteľným, či nenapraviteľným spôsobom a nedošlo k neprimeranému obmedzeniu ich vlastníckeho práva.

15. Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že žalobcovia tvrdili aj v žalobe, že aj žalovaní listom zo dňa 3.1.2019 vyzývali žalobcov, aby sa zdŕžali využívania pozemku parc. č. 1504/2 a to akýmkoľvek spôsobom, v liste uviedli, že sú ochotní dočasne strpieť užívanie tohto pozemku na prechod pešo v nevyhnutnom rozsahu do doby právneho usporiadania vzťahov, ďalej v liste z 27.2.2019 žalovaní oznámili žalobcom, že na pozemku bude umiestnené zariadenie brániace neoprávneným osobám užívať tento pozemok a navrhli aj riešenie situácie formou zriadenia odplatného vecného bremena v práve vstupu a prechodu pešo za odplatu vo výške 3 €/m2 pozemku, zriadenia odplatného vecného bremena v práve vstupu a prechodu pešo a prejazdu za odplatu vo výške 6 €/m2 pozemku, či uzavretie nájomnej zmluvy upravujúce odplatné užívanie pozemku.

16. Odvolací súd odvolanie vyhodnotil ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa .

17. Podľa pre NO je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Keďže skutkový stav nebol zmenený ani v odvolacom konaní a aj žalobca v 4. rade, ak aj má právo vymedzene užívať predmetnú parcelu, a to miestnu a účelovú komunikáciu, to neznamená, že jeho právo pri tomto NO sa neodvodzuje z práva žalobkyne v 3. rade E. Č.U. (právo manžela aj keď nie je vlastníkom) je bezpodielový spoluvlastník inej parcely.

19. O trovách konania bude rozhodnuté podľa súdom prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí v konaní o zriadenie práva vecného bremena.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.