Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-303-2019.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/303/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Ladislava Cakociho, vo veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Košická 56, s.r.o., zast. Jakubčák, advokátska kancelária, Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej G.. H. A., nar. XX.X.XXXX, G., L. XXX/XX, o zaplatenie 246,71 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 11Csp/170/2016-60 z 31.1.2018 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 246,71 eur a 5%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 29,71 eur od 19.12.2013 do 13.12.2015, zo sumy 1,21 eur od 14.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,83 eur od 19.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 40,83 eur od 19.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 35,84 eur od 19.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 38,87 eur od 23.4.2014 do zaplatenia a zo sumy 60,63 eur od 20.5.2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca, podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že vydal vo veci Platobný rozkaz, č.k. 11Csp 170/2016 z 7.7.2017 ktorý bol uznesením súdu z 2.10.2017 zrušený, na základe odporu podaného žalovanou, ktorá v ňom poukázala na tú skutočnosť, že s bývalým T-Comom ukončila zmluvný vzťah v mesiaci máj 2014, nakoľko porušil zákon o ochrane osobných údajov. Ďalej súd citoval znenie § 297 písm. b/ CSP, § 42 ods.1 písm. a), ods.3 písm. b), ods.4, § 43 ods.1,4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, § 53 ods.1, § 52 ods.1,2,3,4, § 54 ods.1,2 O. z. a uzavrel, že žalobca listinnými dôkazmi - faktúrami - č. 4757259887 splatná 18.12.2013 znejúca na sumu 29,71 eur/doposiaľ neuhradená vo výške 1,21 eur/, č. 3758234376 splatná 18.1.2014 znejúca na sumu 40,83 eur, č. 875922533 splatná 18.2.2014 znejúca na sumu 40,83 eur, č. 9760212115 splatná 18.3.2014 znejúca na sumu 35,84 eur, č. 9761208489 splatná 22.4.2014 znejúca na sumu 38,87 eur, č. 1762210890 splatná 19.5.2014 znejúca na sumu 60,63 eur preukázal nárok na zaplatenie ceny za hlasové služby, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy, nakoľko žalovaná žiadnym dôkazom nevyvrátila a nepreukázala skutočnosť zaplatenia aspoň časti uplatňovaného nároku v zmysle skôr uvedených jednotlivých faktúr. Ďalej súd citoval znenie § 517 ods.1,2 O. z., § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zaviazal žalovanú zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná (č. l. 69 - 72), ktorá v prvom rade namietala závažné procesné pochybenie konajúceho sudcu, ktorý podľa dostupnej spisovej dokumentácie konal a rozhodol v predmetnej veci ako nezákonný sudca, nakoľko podľa rozvrhu práce pre Okresný súd Michalovce /MS SR/ prijal posudzovanú vec aj napriek tomu, že elektronickým náhodným výberom
bola vec zapísaná a pridelená zákonnej sudkyni JUDr. F. E. s prideleným číslom Senátu-sudcu podľa rozvrhu práce pre OS Michalovce 11C. Pod touto sp. zn.11Csp bol vydaný VSÚ aj v rozsudku uvádzaný platobný rozkaz, voči ktorému podala odôvodnený odpor a očakávala nariadenie súdneho pojednávania, kde bude podrobnejšie dôkazne prezentovať nesúhlas s postúpením vecí žalobcu T-com na postupcu Platiť sa oplatí s.r.o. /podľa vyššie uvedeného označenia/, teda nesprávnu aktívnu legitimáciu žalobcu nadobudnutú postúpením vecí od spoločnosti T-com, ktoré postúpenie je v rozpore so zákonom a nálezom ústavného súdu v danom kontexte. Až doručením napadnutého rozsudku sa dozvedela, že vo veci konal a rozhodol rozsudkom z 18.1.2018 nezákonný sudca JUDr. G. G., bez nariadenia termínu súdneho pojednávania podľa citovaných textových dôvodov v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa nie je možné stotožniť, pretože už od začiatku súdneho konania - pridelenia veci nezákonnému sudcovi, boli porušené jej procesné, zákonné a ústavné práva na pridelenie zákonného sudcu a spravodlivý súdny proces. V súdnej praxi to znamená, že na nepráve, nemožno zakladať právo, teda dokazovať aj skutkový stav vecí. Ak je totiž porušený procesný postup a teda aj procesné ustanovenia, ktorý v predmetnom konaní bol porušený od samého začiatku o čom nezákonný sudca /7C/ JUDr. G.. G. vedel, nemohol vo veci ďalej konať a ak sa rozhodol vo veci konať a rozhodnúť je dané dôvodné podozrenie, že konal tak na základe vplyvu či už priameho, alebo nepriameho od svojho nadriadeného predsedu Okresného súdu v Michalovciach JUDr. G. E.. Je známe na Okresnom súde v Michalovciach aj sudcovskej rade pri OS Michalovce, ktorej členom je aj JUDr. G. G., že dôkazne poukazovala na dôvodné podozrenie, že ju finančne týra predseda Okresného súdu v Michalovciach a pre tento sofistikovaný spôsob finančného týrania bol navrhnutý ako jediný kandidát na výberové konanie predsedu Okresného súdu v Michalovciach v druhom volebnom období. Pred zasadnutím sudcovskej rady pri Okresnom súde v Michalovciach, ktorá mala doporučiť a doporučila JUDr. E. G. do výberového konania predsedu Okresného súdu v Michalovciach, ako jediného kandidáta /pričom v minulosti kandidovali viacerí sudcovia medzi nimi aj JUDr. G.. G., JUDr. E. T., JUDr. E.C. - sudcovia v trestnej agende/ podala sudcovskej rade pri Okresnom súde v Michalovciach písomné podanie, kde vyslovila dôvodne podozrenie jej finančného týrania predsedom Okresného súdu v Michalovciach JUDr. G. E.. Na web stránke Okresného súdu v Michalovciach je v PDF formáte uložené aj vyššie uvedené zasadnutie SR aj s bodom prejednania jej podania v uvedenom kontexte. Do dnešného dňa jej nebol doručený výsledok jednania sudcovskej rady pri OS Michalovce o tomto jej podaní. Preto je dané a odôvodnené podozrenie, že predseda OS Michalovce je v podozrení, že konal spôsobom odporujúcim zákonu a vec nezákonne pridelil nezákonnému sudcovi. Na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci v jej neprospech. Nie je to prvý prípad takéhoto postupu predsedu Okresného súdu v Michalovciach, kde sofistikovaným postupom ju začal od začiatku svojho prvého volebného obdobia finančne týrať a to do takej miery, že de facto od roku 2013 až doposiaľ nedostávala /len sporadicky/ štátne ex offa v trestných veciach, čo malo za následok, že ju diskriminoval v prideľovaní štátnych trestných vecí oproti ostatným kolegom, čo sa odzrkadlilo aj na jej mzde z vecí ex offo, keď naposledy dostala mzdu v tomto smere v roku 2013 v sume 2753,45 eur, čo bola jediná odmena, mzda od začiatku pôsobenia JUDr. G. E. vo funkcii predsedu Okresného súdu v Michalovciach, počas jeho prvého a druhého t.č. neukončeného volebného obdobia, teda od 1.1.2011 doposiaľ, konkrétne k dnešnému dňu 10.7.2018. Za 5 päť kalendárnych rokov dostala mzdu ešte v roku 2013 v sume už uvedenej 2753,45 eur, oproti ostatným kolegom advokátom pôsobiacich v obvode OS Michalovce, o ktorých viem, že z trestnej agendy ex offo dostávajú pravidelnú odmenu - mzdu a niektorí aj vo výške do 80 000,- eur v jednom mesiaci. Nejedná sa u týchto o ojedinelú záležitosť, ale mzda v z trestných veciach ex offo sa im uhrádza pravidelne. Za tejto diskriminačnej situácie predsedom OS v Michalovciach JUDr. G.. E., ktorý ako štátny orgán rozdeľuje a má kontrolovať aj rovnomerné prideľovanie štátnych zákaziek, medzi advokátmi sa dostala do nežiaducej finančnej situácie, ktorá má za následok, že nevie uhradiť základné platby v termíne splatnosti. K predmetu tohto konania, uviedla, že tento diskriminančný postup predsedu OS Michalovce JUDr. G. E., ktorým jej spôsobuje finančné týranie má nedozierne následky na jej profesijný a osobný život, keď ako advokátka nevie zaplatiť aj predmetný telekomunikačný nedoplatok vyčíslený vo výroku I. napadnutého rozsudku v sume celkovej 246,71 eur. Nikdy takéto problémy nemala, všetky platby týkajúce sa profesijného aj osobného života platila načas v lehote splatnosti, pričom v rezorte justície pracovala ako sudkyňa od roku 1976 na KS Bratislava - justičná čakateľka, následne ako sudkyňa na OS Dunajská Streda, a od roku 1982 ako sudkyňa OS Michalovce do konca roka 1992 a od 10.11.1993 doposiaľ vykonáva advokátsku prax, je zapísaná v zozname advokátov SAK pod č. 805. Jej finančná disciplína a schopnosť uhrádzať profesijnú a osobnú réžiu sa dá objektívne zistiť, teda, že bola na vynikajúcej úrovni až do roku cca 2013, keď sa na úlohu finančného týrania a jej osobnej a finančnej diskreditácie podujal Predseda Okresného súdu v Michalovciach od roku 2011 až doposiaľ. Odvolací návrh: Pre závažné procesné, zákonné a ústavné porušenie mojich práv v predmetnom súdnom konaní
navrhla odvolaciemu súdu, ako II. inštančnému napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku I.,II. a to aj pre skutkové pochybenie konajúceho súdu, ktorý sa nezaoberal už namietaným porušením zákona o ochrane osobných údajov, keď T-com bez zmluvných podmienok nezabezpečil ochranu osobných údajov a fakturácie za hlasové služby začala realizovať súkromná firma, bez ďalších zákonných úprav / obojstranných zmluvných podmienok a má za to, že došlo k premlčaniu jednotlivých splátok, ktoré mimo ich identifikácie vo výroku napadnutého rozsudku I, nie sú bližšie špecifikované, porovnávané so splatnosťou záloh za predchádzajúce obdobia a teda nie sú nedoplatky zákonným spôsobom dokázané. Naviac namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, vo vzťahu k postúpeniu „fiktívnej„ pohľadávky od spoločnosti T-com na spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. zastúpenej Jakubčák, advokátska kancelária Bratislava, ktorá si tiež nezákonne bude účtovať trovy právneho zastúpenia podľa výroku II. napadnutého rozsudku. Konajúci súd per analógiam nepostupoval v súlade a výkladom § 92 ods.8 zák. o bankách, čo má za následok neplatnosť zmluvy podľa § 39 O.z. Čo sa týka trov konania, ktoré boli v bode II. výroku žalobcovi priznané navrhla postupovať na základe vyššie uvedenej dôkaznej situácie podľa § 257 CSP
- požiadavka legitímnych očakávaní, teda úspešnosti sporu v prospech žalovanej. Napadnutý rozsudok súdu I. st., navrhla pre jeho nesprávne posúdenie, hlavne procesné pochybenie /zásada zákonného sudcu/ a nesprávny výklad skutkového a právneho stavu vec zrušiť a vrátiť I st. súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila trovy tohto konania, ktoré v zákonnej lehote budem špecifikovať. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 5.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 6.Žalovaná neuvádza, ktoré procesné podmienky neboli splnené a odvolací súd nezistil žiadne pochybenia vo vzťahu k procesným podmienkam, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 7.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 9.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 10.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 11.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 12.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 13.Žalovaná namieta, že jej nebolo umožnené účinne brániť svoje práva, lebo vo veci nebolo nariadené pojednávanie. 14.S poukazom na § 297 písm. b) CSP boli splnené všetky podmienky, na to, že pojednávanie vo veci nebolo potrebné nariaďovať, pričom žalovaná v podanom odpore neuviedla žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť skutkový alebo právny stav. Súd postupoval správne, ak vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku. 15.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 16.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa zabezpečuje buď namietnutím zo strany sudcu alebo zo strany účastníka v zmysle § 49 ods.1,2 CSP. 17.Z obsahu spisu vyplýva, že námietku zaujatosti vzniesla zákonná sudkyňa JUDr. F. E. (č. l. 22) a rovnako aj JUDr. I. Š., JUDr. G. M. D.. a JUDr. Q. Š., ktorí boli uznesením z 27.3.2017 (č. l. 32) vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci 11Csp 170/2016 a sudcovia JUDr. E. H., Mgr. N. D., JUDr. H. Č., JUDr. G. G., JUDr. K. Š. a JUDr. A. neboli uznesením z 27.3.2017 vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci 11Csp 170/2016 a následne na základe náhodného výberu sa stal zákonný sudca G. G., preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 18.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 19.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 20.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 21.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 22.K ostatným námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza: 22.1.Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Z právnej teórie vzťahujúcej sa k úprave všeobecného inštitútu postúpenia pohľadávky je zrejmé, že predmetom postúpenia môžu byť splatné aj nesplatné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré sa stanú splatnými v budúcnosti, dokonca aj premlčané pohľadávky. 22.2.Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 22.3.Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 22.4.Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu, na nového nadobúdateľa ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia (§ 529). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník [viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník II., § 451-880. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2015, 1802 s.; (ďalej len „Komentár")]. 22.5.Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník alebo iný právny predpis. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná alebo nesplatná, premlčaná, podmienená, prípadne relatívne neplatná, pokiaľ sa dotknutá osoba pred postúpením neplatnosti účinne nedovolala podľa § 40a. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. S postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť prípadné uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi., vrátane kompenzačnej námietky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase notifikácie (viď Komentár s. 1805). 22.6.Spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter. Postupník nadobúda predmet postúpenia v takom stave, v akom sa nachádza v čase postúpenia. V súlade s princípom identity pohľadávky sa obsah dlžníkovho záväzku v dôsledku cesie nemení a nemení sa ani zabezpečenie tohto záväzku. Občiansky zákonník obsahuje právnu konštrukciu, na základe ktorej prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka ex lege aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom. 22.7.Podľa § 529 ods.1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 22.8. § 529 ods.1 Občianskeho zákonníka je vyjadrením princípu, že postúpenie pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi postupcom a postupníkom nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Preto je dlžník oprávnený voči postupníkovi uplatniť všetky námietky proti pohľadávke. Zákon vyžaduje, aby išlo o námietky, ktoré tu boli v čase postúpenia pohľadávky. Môže namietať všetko čo
vylučuje, obmedzuje jeho povinnosť splniť pohľadávku, teda to, že pohľadávka vôbec nevznikla, jej výška uvedená v zmluve o postúpení nezodpovedá jeho povinnosti, povinnosť zanikla, pohľadávka nie je splatná a pod. Z pohľadu jeho námietok to má ten dôsledok, akoby k postúpeniu pohľadávky vôbec nedošlo [viď Krajčo, J. : Občiansky zákonník pre prax (komentár), Judikatúra NS SR. NS ČR, ESD, ESĽP, II. (§ 136- § 587), EUROUNION, s. 2323]. 22.9.Popri všeobecnej právnej úprave, obsiahnutej v Občianskom zákonníku, sú pre určité druhy pohľadávok osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a podmienkami ich zmluvného postúpenia tretej osobe. Dané normy majú prednosť pred civilným kódexom, ktorý sa subsidiárne aplikuje iba na tie právne otázky, ktoré osobitné predpisy individuálne neupravujú. Jedným z takýchto právnych predpisov je z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Individuálny režim týchto pohľadávok je odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii, resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je spravidla determinovaný špecifickým (privilegovaným) postavením niektorého z účastníkov veriteľsko- dlžníckeho záväzkového vzťahu (viď Komentár s. 1806). 22.10.V prejednávanom spore nejde o úverový spotrebiteľský vzťah a z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ani § 92 ods.8 zák. č.483/2001 Z.z. o bankách. Žalovanej bolo oznámené postúpenie jej pohľadávky na žalobcu listom zo 4.9.2015. Jej námietka týkajúca sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. 23.Žalovaná v odvolaní namieta premlčanie uplatnenej pohľadávky. 23.1.Podľa § 100 ods.1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 23.2.Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 23.3.Z pripojených faktúr je zrejmé, že najstaršia pohľadávka sa stala splatnou 18.12.2013 (f. č. 4757259887) a u všetkých ostatných faktúrach nastala splatnosť neskôr. Žaloba bola podaná 29.11.2016, teda včas a uplatnená námietka je nedôvodná. 24.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná žalobcovi v plnom rozsahu. 29.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.