Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ca/17/2019

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom, so sídlom Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: PROMENÁDA, a.s., so sídlom Tyršovo nábrežie 1, 040 01 Košice, IČO: 35 908 467, v spore o zaplatenie 1.444,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.444,80 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.444,80 Eur odo dňa 11.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 1.444,80 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.444,80 Eur odo dňa 11.12.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že mu ako organizácii kolektívnej správy v zmysle ust. Autorský zákon bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016-232/10421 dňa 18.8.2016 na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva kolektívnu správu v odbore použitie vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalovaný bol v roku 2018 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Yasmin, na adrese Tyršovo nábrežie 1, Košice, kedy sa jedná o zariadenie zaradené podľa ust. vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. do kategórie hotel 4*. Má za to, že žalovaný v období od 1.1.2018 do 22.4.2018 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 155 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým vykonáva správu. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v období od 1.1.2018 do 22.4.2018 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod

tým obvykle vykladá, teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia boli v rozhodnom čase umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Poukázal ďalej aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA, sp. zn. C-306/05 V uvedenom konaní Súdny dvor EÚ ako odpoveď na prejudiciálne otázky (bod 29 rozsudku) výslovne uvádza, že „Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice.“ Do pozornosti dal aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku, sp.zn. C-162/10, kedy Súdny dvor EÚ v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku uviedol: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos... .“ V neposlednom rade poukázal aj na výrok Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.3. 2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai: „Prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.“ V tejto súvislosti poukázal aj na výzvu generálneho sekretariátu Komisie európskych spoločenstiev zo dňa 18.10.2005 zaslanú MZV ČR. Česká republika vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla ubytovacím zariadeniam výnimku v tom zmysle, že poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách ubytovacích zariadení nepovažovala za sprístupňovanie diel. Komisia ES však vyjadrila názor, že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, je sprístupňovaním verejnosti, teda verejným prenosom, a vyžaduje súhlas autorov a nositeľov práv. Na základe uvedenej výzvy Česká republika vypustila zo svojej právnej úpravy uvedenú výnimku. Ďalej poukázal na to, že je nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri používaní ním spravovaných diel (t.j. diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou s ním uzatvorenou. Rozšírená hromadná licenčná zmluva je novým inštitútom v autorskoprávnej úprave kolektívnej správy v Slovenskej republike, ktorého zmyslom a cieľom je zabezpečiť ochranu práv všetkých autorov a zabrániť tak neoprávneným zásahom do ich vlastníctva. Samotní autori a nositelia práv objektívne nemajú možnosť riadnej kontroly nakladania s ich vlastníctvom. Na druhej strane inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy napomáha aj používateľom, ktorí sa často dostávajú do situácie, keď nemajú reálnu možnosť vyhľadávať jednotlivých autorov a nositeľov práv a dostávajú sa tak nechcene do postavenia porušovateľov autorského práva. Uviedol, že je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na vyššie uvedené použitie diel - „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia.“ Vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Uviedol, že v roku 2018 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2714 slovenských nositeľov práv. Prikladá preto 22 zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv. V zmysle zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv vykonáva správu práv ku všetkým dielam, ktoré daní autori vytvorili do dňa uzatvorenia zmluvy o zastupovaní, ako aj ku všetkým dielam, ktoré autori vytvoria po uzatvorení zmluvy o zastupovaní. Obsahovo zhodné zmluvy o zastupovaní má uzatvorené so všetkými slovenskými autormi a nositeľmi práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe, a ktorí sú uvedení v predloženom zozname, ktorý tvorí prílohu žaloby. Ako príklad taktiež prikladá recipročnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zahraničnou organizáciou kolektívnej správy. V zmysle uvedenej zmluvy v Slovenskej republike vykonáva správu

práv ku všetkým dielam všetkých autorov, ktorých zahraničná organizácia kolektívnej správy zastupuje vo svojom domovskom štáte. Obsahovo zhodné recipročné zmluvy má uzatvorené so všetkými zahraničnými organizáciami kolektívnej správy, ktoré sú uvedené v predloženom zozname, ktorý tvorí prílohu žaloby. V zmysle ust. Autorský zákon udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Poukázal na ust. , podľa ktorého pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.“ Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Nad rámec nevyhnutného dokazovania a z dôvodu právnej istoty predložil štatistiku vysielania základných slovenských televíznych staníc s uvedením zoznamu vysielaných audiovizuálnych diel, ku ktorým vykonáva správu a ktoré boli obsahom verejného prenosu v roku 2018, ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval. Predložil aj štatistiku, z ktorej vyplýva, že za použitie predmetov ochrany verejným prenosom v roku 2018 uskutočňoval platby nositeľom práv, ktorí sú v tejto štatistike uvedení, a to za diela, ktoré boli predmetom televízneho vysielania (a teda následného verejného prenosu, ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval) a ku ktorým vykonáva správu. Súčasťou každého audiovizuálneho diela sú nevyhnutne diela autorov, ktorých kolektívnu správu vykonáva. V prípade audiovizuálneho diela sa jedná najmä o dielo režiséra, scenáristu, autora literárnej predlohy, výtvarného grafika (ak je dielo animované), výtvarného bábkara (ak je dielo animované), výtvarníka preexistentného výtvarného diela (ak je v diele použitý obraz, socha, fotografia), choreografa (vyskytuje sa v dielach s ľudovým, tanečným, zábavným charakterom). V prípade zahraničného audiovizuálneho diela s dabingom ide aj o ďalšie diela - dielo režiséra slovenského znenia (prípadne českého znenia), autora prekladu slovenského znenia (prípadne českého znenia), autora úpravy dialógov slovenského znenia (prípadne českého znenia). V zmysle vyššie uvedeného má preukázaný rozsah ním zastupovaných nositeľov práv a rozsah diel, ku ktorým vykonáva správu. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov diel, ku ktorým vykonáva správu. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej aj len „Smernica“), ktorej poznanie a rešpektovanie je pre eurokonformný výklad AZ nevyhnutné. Pri výklade práv autorov musia byť zohľadnené ústavné princípy maximalizácie ochrany súkromných práv a zákazu svojvoľného zasahovania do súkromných práv zo strany tretích subjektov, v tomto prípade žalovaného. Autorské práva sú svojou povahou právami absolútnymi, pôsobia erga omnes, a teda z ich výkonu sú vylúčené všetky ostatné osoby, pokiaľ im to subjekt týchto práv neumožní, pričom autorských práv sa nemožno vzdať, ani ich previesť. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Uzatvoril v roku 2018 celkovo 747 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa jeho Sadzobníka, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. Žalobca predložil súdu všetky rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktoré mal žalobca uzatvorené v roku 2018 a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos ním spravovaných diel. Z uvedených zmlúv je nesporné, že používatelia na identické použitie diel, ako je predmetom tohto konania, získavali v roku 2018 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade so Sadzobníkom odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 1.1.2017. Poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.marca 2011. Pri určení výšky zvyčajnej licenčnej odmeny vychádzal z preukázanej zvyčajnej licenčnej odmeny a z počtu technických

zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Na základe vyššie uvedeného si žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, vo výške 546,- Eur a to podľa nasledovného: Zvyčajná licenčná odmena v súlade so Sadzobníkom licenčných odmien (za 1 rok) zvukovoobrazové zariadenie umiestnené na izbách: hotel 5* 34,- Eur, hotel 4* 29,50 Eur, hotel 3* 26,- Eur, hotel 2* 22,- Eur hotel 1* 18,- Eur, penzión 17,- Eur, ubytovňa 9,Eur, zvukovoobrazové zariadenie v iných priestoroch: 68,- Eur, veľkoplošná obrazovka (nad 120 cm) v iných priestoroch: 135,- Eur Názov prevádzky: Hotel Yasmin kategória: hotel 4* zvyčajná licenčná odmena (za 1 rok) zvukovoobrazové zariadenie na izbách : 155 ks 4.572,50 Eur zvyčajná licenčná odmena spolu (za 1 rok) 4.708,50 Eur bezdôvodné obohatenie od 01.01.2018 do 31.12.2018 1.444,80 Eur.

3. Uznesením tunajšieho súdu vydaným dňa 27.1.2020 pod č.k. - 100 súd prvej inštancie pod následkom vydania rozsudku pre zmeškanie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a aby v prípade, ak nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia rozhodnutia napriek tomu, že mu žaloba bola doručená dňa 29.1.2020.

5. Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

6. Podľa ust. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

7. Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

8. Súd o nároku žalobcu rozhodoval bez nariadenia pojednávania dňa 17.3.2020 bez prítomnosti žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobca.

9. Podľa ust. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. Podľa ust. písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak to ustanovuje tento zákon.

11. Podľa ust. ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

12. Podľa ust. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (Čl. 5 Základných princípov ).

14. Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (Čl. 10 Základných princípov ).

15. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v spore, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Skutkovým základom kontumačného rozsudku v zmysle ust. 273 je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku.

16. V danom prípade súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a to z dôvodu, že boli splnené podmienky pre takýto postup, teda jednalo sa o spor podľa ust. (spor o uloženie povinnosti), žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením súdu vydaným pod č.k. - 100, ktorým mu súd stanovil, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a aby v prípade, ak nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď v predmetnom uznesení bol poučený, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a to bez nariadenia pojednávania, pričom predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 29.1.2020. Súd tak rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel, a to bez nariadenia pojednávania dňa 17.3.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Okresného súdu Košice I a na webovej stránke Okresného súdu Košice I dňa 11.3.2020.

17. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd tak rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v spore úspešný, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. .

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (ust. ).

Odvolanie možno podať len proti výroku o náhrade trov konania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (ust. ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).