Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-41-2019.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO 45 322 571, právne zastúpenému advokátom JUDr. Ján Halko, AK Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: M. C., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie istiny 70,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 70,70 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 12.07.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 31,68 €, ako aj trovy konania a to súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 63,36 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, kde bola vedená pod spisovou značkou 19Up/512/2019, odstúpenou na tunajší súd dňa 11.06.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 70,70 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná využila dopravné služby Dopravného podniku Bratislava, a.s.. Bratislava. Pri využití opravného prostriedku si však žalovaný nezakúpila platný cestovný lístok. Právnemu predchodcovi žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., tak vznikla pohľadávka vo výške 70,70 €. Pohľadávka pozostáva z ceny cestovného lístku 0,70 € a doplatku za cestovanie bez cestovného lístka v zmysle Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v sume 70,- €. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2019. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
2. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 19Up/512/2019-0, dňa 17.05.2019, ktorý žalovanej spolu so žalobou doručoval. Žalovaná si platobný rozkaz neprevzala v odbernej lehote na adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP). Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa civilného sporového poriadku. Tunajší súd žalovanej podľa § 106 ods. 3 CSP doručil žalobu s prílohami oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa: 06.03.2020.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: zmluva o postúpení pohľadávok, prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, kontrolného cestovného lístka, pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie, poštového podacieho hárku, lustrácie súdu v Registri obyvateľov, lustrácie v sociálnej poisťovni, lustrácie v ZVJS.
7. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.
8. Podľa § 4, ods. 6 Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.
9. Podľa § 12, ods. 2, písm. b/ Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
10. Podľa § 16, ods.1 až 5 Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkým spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému. Cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do dopravného prostriedku; označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení bezprostredne po nastúpení, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní a na výzvu sa ním preukázať revízorovi.
11. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
12. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, cena cestovného lístka v čase vykonávania prepravnej kontroly bola v sume 0,70 €, žalobca požadoval úhradu k cestovnému lístku v sume 70,- €. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané že žalovaná sa na výzvu revízora (zamestnanca žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) služobné číslo: 12703, dňa: 12.06.2018, na linke MHD č. 8, o 17.06 hod, nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok, aby mu žalovaná zaplatila cestovné 0,70 € a úhradu 70,00 €. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 70,70 € neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ zo dňa 20.03.2019, zaslanú žalovanej poštou doporučene, preto žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho jeden mesiac po vykonaní prepravy žalovaným, tak ako žiadal žalobca.
15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania, ktoré sú žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v celkovej sume 63,36 € (za dva úkony právnej služby po 16,60 € za jeden úkon a režijný paušál 2 x 9,80 €) + 20 % DPH, podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, VS: 1806256. Žalobca si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 31,68 € za jeden úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné oznámenie protistrane, predžalobná výzva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).