Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: K+K Stavebno- obchodná spoločnosť, s.r.o., IČO: 31 428 517, Krajinská 32, Piešťany, zastúpeného: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, Piešťany, proti žalovanej: Obec Ostrov, IČO: 00 312 827, Ostrov 345, zastúpenej: Mgr. Zuzana Jedličková, advokátka, Piešťany, o 19.732,60 €, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -404 z 3. apríla 2019 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala doplatenia sumy 19.732,60 € s úrokom z omeškania ako doplatku ceny diela zo zmluvy o dielo z 20. januára 2010, resp. ako bezdôvodného obohatenia za práce vykonané na diela nad rámec tejto zmluvy, a II. priznal žalovanej náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 20. januára 2010 žalobkyňa ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľ podpísali zmluvu o dielo č. 1 na dodávku a montáž prác pre stavbu „Nájomné bytové domy - Ostrov“. Touto zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zhotoviť pre žalovanú stavbu „Nájomné byty v Ostrove“ podľa projektovej dokumentácie Ing. W. O. rozčlenenú na tri stavebné objekty (2 obytné domy a technickú vybavenosť - komunikácie, vodovod, kanalizácia, prípojky, osvedčenie), pričom žalobkyni mali byť známe technické, kvalitatívne a iné podmienky diela (ods. 2.3). Stavba mala byť ukončená do 31. decembra 2011 (čl. III). Cena diela za každý obytný dom bola dohodnutá na 453.399,274 € a za technickú vybavenosť 180.225,228 €, celkovo teda predstavovala 1.293.558,293 € s DPH (ods. 4.1). Cena zahŕňala všetky výkony a náklady a nemohla byť menená jednostranne, ale prípadné navyše práce sa mali dohodnúť v dodatku; rovnako akékoľvek projekčné zmeny či detaily dohodnuté medzi zhotoviteľom a projektantom, ktoré by znamenali zvýšenie ceny, bolo potrebné písomne odsúhlasiť s objednávateľom a investorom (ods. 4.3). Zhotoviteľ mal viesť stavebný denník, v ktorom sa mali vykonávať zápisy, avšak dohody, vyjadrenia, podpisy zápisov v stavebnom denníku nebolo možné považovať za dodatky k zmluve, ale mali byť len podkladmi na ich vypracovanie (ods. 6.2).

4. Projektová dokumentácia predpokladala zhotovenie vonkajších základov z 1,25 m hlbokých pásov z liateho betónu. Žalobkyňa prevzala stavenisko a začala s vykonávaním diela. Pri zakladaní stavby zistila, že stavba je v skutočnosti zasadená o 75 cm nižšie oproti okolitému terénu (najmä existujúcej cestnej komunikácii). Žalobkyňa to zaznačila 7. júla 2010 do stavebného denníka s tým, že projektová

dokumentácia neuvažuje 75 cm nadzákladového muriva, ktoré je potrebné realizovať, dodávateľ predloží na odsúhlasenie dodatok naviac prác. Stavebný dozor žalovanej 27. júla 2010 do stavebného denníka potvrdil, že nadzákladové murivo muselo byť zvýšené o 75 cm oproti projektovej dokumentácii z dôvodu, že jestvujúca komunikácia je prevýšená oproti projektovej dokumentácii o týchto 75 cm; zároveň potvrdil, že tieto práce naviac treba riešiť s investorom. Žalobkyňa však zároveň nedodržala projektovú dokumentáciu pri zhotovení základového pásu, keď namiesto 125 cm liateho betónu zhotovila z tohto betónu len 50 cm hlboký pás, na ktorý nadstavila 75 cm nadzákladového muriva zo šalovacích tvárnic Premac zalievaných betónom. Na kontrolnom dni 17. marca 2011 stavbyvedúci, stavebný dozor a projektant dohodli, že projektant zjednoduší projekt komunikácií a finančné prostriedky sa použijú na úhradu naviac prác.

5. Dodatkom č. 1 strany upravili cenu diela kvôli zmene DPH. Dodatkom č. 2 z 19. októbra 2011 strany znížili cenu technickej vybavenosti na 142.227,326 € bez DPH a zodpovedajúcim spôsobom aj celkovú cenu diela. Obsahom týchto dodatkov nebola zmena ceny diela z dôvodu naviac prác v podobe 75 cm nadzákladového muriva. Dňa 30. decembra 2011 strany podpísali preberací protokol, v ktorom bolo konštatované navýšenie objektov o 75 cm od rastlého terénu, zároveň v ňom však nebolo uvedené žiadne zvýšenie ceny oproti zmluve o dielo. Žalobkyňa však napriek tomu faktúrou z 26. júna 2012 vyúčtovala žalovanej za uvedené naviac práce sumu 19.732,60 € s DPH. Žalovaná listom z 10. októbra 2012 oznámila žalobkyni, že obecné zastupiteľstvo 8. októbra 2012 neschválilo dodatok č. 3 k zmluve o dielo, ktorým sa mala cena týchto prác zohľadniť v cene diela. Pritom zdôraznila, že zápis v stavebnom denníku mal byť podkladom na vypracovanie dodatku, ale taký dodatok uzatvorený nebol, a vykonanie prác nebolo nevyhnutné.

6. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmluva o dielo bola uzavretá v zmysle a nasl. , ktorá vymedzovala dielo a jeho cenu. Z ods. 4.3 zmluvy vyplývalo, že cena sa nemôže meniť inak než písomným dodatkom. Uzavretie takého dodatku, ktorým by došlo k zvýšeniu ceny diela, nebolo dokázané. Žalobkyňa len oznámila žalovanej vykonanie určitých prác, čo však nemožno považovať za dodatok k zmluve. Zo skutkového stavu zisteného po vrátení veci odvolacím súdom ďalej vyplynulo, že žalovaná nevykonala žiadne naviac práce, pretože zo 125 cm hlbokého pásu z liateho betónu jeho časť 75 cm nahradila pásom zo šalovacích tvárnic. Nemožno teda uzavrieť, že by žalovaná získala majetkový prospech v zmysle Obč. zák. Takisto nezistil uzavretie ústnej zmluvy na tieto práce.

7. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vyhovenia žalobe. Najskôr doslovne citoval množstvo zákonných ustanovení (, , ). Potom vytkol súdu prvej inštancie, že sa (napriek povinnosti vyplývajúcej zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu) nezaoberal otázkou, či nemohlo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo na zvýšenie terénu a základov stavieb. Predmetom konania je cena tohto diela. Až subsidiárne žalobca uplatnil nárok z bezdôvodného obohatenia. Argumentácia zmluvou o dielo z 20. januára 2010 je nepodstatná, žalovaná žiadne vady neuplatnila. Dodatok č. 2 k tejto zmluve znížil cenu diela, aby mohla žalovaná zaplatiť nové dielo - zvýšenie terénu a základov. Toto dielo bolo vykonané, žalovanou prevzaté a je preukázaná aj výška bezdôvodného obohatenia.

8. Žalovaná vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobkyňa už v žalobe žiadala zaplatiť cenu naviac prác na diele podľa zmluvy z 20. januára 2010, až neskôr začala tvrdiť, že tieto práce sú samostatným dielom. Odvolací súd len uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa ústnou zmluvou o dielo a bezdôvodným obohatením, žalobkyňa však ich existenciu nedokázala, hoci ju zaťažovalo dôkazné bremeno na existenciu ústnej zmluvy o dielo. Žalobkyňa nedokázala ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný základy síce zmenil, ale ich celková výška je rovnaká ako pôvodne dohodnutá a ocenená. Nie je pravdivé tvrdenie, že dodatkom č. 2 sa mal vytvoriť priestor na úhradu tejto zvýšenej ceny.

9. V ďalších podaniach strany zotrvali na svojich skorších stanoviskách.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem ( a contrario). Po jeho

preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( ), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s Súd prvej inštancie v ods. 7 až 17, 19 až 24, 26 až 36 a konečne46 až 50 vcelku zrozumiteľne a výstižne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti.

12. Žalobkyňa v podanom odvolaní voči skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie namietla, že „má za preukázané“, že medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Odvolateľ je však v odvolaní podľa povinný konkretizovať jednotlivé odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku, teda v danom prípade uviesť konkrétne námietky proti zistenému skutkovému stavu. Odvolateľ je teda v zásade povinný predniesť v odvolaní konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť konkrétne námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Je teda povinný v zásade namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil určitý dôkaz, objasniť, prečo ho odvolateľ považuje za nesprávne vyhodnotený, ako aj to, ako ho mal súd správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie urobil alebo neurobil. Nemôže len zopakovať svoje skoršie skutkové tvrdenia bez toho, aby zohľadnil nový stav, ktorý vznikol vydaním rozsudku, v ktorom súd podľa musí zhrnúť aj zistený skutkový stav. Len prosté a holé zotrvanie na vlastných skutkových tvrdeniach teda nezodpovedá riadnemu vymedzeniu odvolacieho dôvodu podľa , v dôsledku čoho sa tým odvolací súd nemôže zaoberať ako riadne uplatneným odvolacím dôvodom.

13. Aj podľa odvolacieho súdu z obhliadky sporných obytných domov a vykonaných meraní (zápisnica č. l. 291 s pripojenými fotografiami v spise a na CD nosiči) celkom zreteľne vyplýva, že oba obytné domy sú založené na betónovom základe o výške 50 cm, na ktorom je postavený 75 cm múr z tvárnic, ktoré sú vyplnené betónom. Zo samotnej projektovej dokumentácie (pripojená v prílohovej obálke č. l. 251) je však zistiteľné, že základ je na všetkých stranách projektovaný ako vyhotovený z toho istého materiálu (liaty betón) s rovnakou hĺbkou 1,25 m. Tieto dôkazy tak vo vzájomnej súvislosti jasne dokazujú, že skutočné vyhotovenie stavby sa líši od projektovej dokumentácie, keďže chýba časť základu z liateho betónu približne v hĺbke 75 cm. Žalobkyňa pritom v odvolaní tieto dôkazné prostriedky nijakým spôsobom nespochybnila, len vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie všeobecne namietla, že hĺbka základu spolu s nadzákladovým murivom je rôzna. Pokiaľ však projektová dokumentácia predpokladala hĺbku pásu z liateho betónu 1,25 m a žalobkyňa podľa svojich tvrdení nadstavala na tieto základy pás z tvárnic vysoký 75 cm, musela by celková výška základov aj s nadstavanou časťou dosahovať 2 m. Taká výška však pri meraní zistená nebola. Za daných okolností je teda zrejmé, že žalobkyňa síce zhotovila základy, nevykonala však pritom žiadne naviac práce, ale len jedny práce (liaty betón) nahradila inými (múr z tvárnic), ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

14. Uvedená okolnosť je podstatnou zmenou okolností v porovnaní so stavom, z ktorého vychádzal tunajší súd pri vydaní svojho predošlého zrušujúceho uznesenia č. k. -211. Pri jeho vydaní teda odvolací súd vychádzal z toho, že na stavbe skutočne boli vykonané naviac práce v rozsahu vybudovania 75 cm nadzákladového múru z tvárnic, v dôsledku čoho uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou jednak vzniku prípadnej ústnej dohody o týchto prácach, jednak prípadného bezdôvodného obohatenia v dôsledku prijatia týchto prác žalovanou. Je pravdou, že právnym názorom vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení bol súd prvej inštancie podľa (predtým ) viazaný. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie po vydaní tohto zrušujúceho uznesenia sa však podstatne zmenil v tom, že bolo zistené, že žalobkyňa žiadne naviac práce nevykonala. Práve podstatná zmena skutkového stavu je pritom okolnosť, ktorá zakladá výnimku z kasačnej záväznosti rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. v tomto smere podrobne judikát R 76/2016). V dôsledku toho tak v podstate nebolo potrebné zaoberať sa ďalej otázkou vzniku ústnej zmluvy o dielo na tieto tvrdené naviac práce; ak naviac práce neboli vykonaná, nemohla o nich vzniknúť ani zmluva. Ani žalobkyňa pritom v odvolaní jasne neuvádza, akými konkrétnymi dôkazmi mal súd prvej inštancie mať za dokázané, že boli urobené také prejavy, z ktorých by sa existencia tejto zmluvy dala vyvodiť. Žalobkyňa len tvrdila (na rozdiel od

tvrdenia žalovanej tak skutočne robila už v žalobe), že táto ústna zmluva bola uzavretá v (písomnom) zázname zo 17. marca 2011. Žalovaná však zdôraznila, že starostka žalovanej obce neurobila prejav, z ktorého by takáto zmluva mohla vzniknúť. Žalobkyňa však nedokázala, že by starostka žalovanej obce takýto prejav urobila. Proti záveru o tom, že by takéto prejavy (ktorých obsahom by bol vznik samostatnej ústnej zmluvy so záväzkom žalovanej zaplatiť cenu naviac prác) boli urobené, svedčí tiež to, že záznam zo 17. marca 2011 bol spísaný dávno po vykonaní sporných prác. Podstatou zmluvy o dielo je však záväzok vykonať dielo, teda uzatvára sa v čase, kedy ešte dielo vykonané nie je. Rovnako proti tomuto záveru svedčí to, že aj v samotnom preberacom protokole (č. l. 17) sú tieto „naviac požadované práce“ uvedené ako súčasť diela vykonávaného na základe zmluvy o dielo č. 1/2010 z 20. januára 2010. Všetky tieto dôkazy posúdené vo vzájomnej súvislosti podľa odvolacieho súdu opodstatňujú záver, že nedošlo k žiadnym takým prejavom, z ktorých by bolo možné vyvodiť vznik zmluvy o dielo „zvýšenie terénu a základov stavieb“.

15. Súd prvej inštancie správne právne posudzoval zmluvu o dielo č. 1/2010 z 20. januára 2010 ako zmluvu o dielo podľa Obch. zák., keďže bola uzavretá medzi žalobkyňou - podnikateľkou pri výkone jej podnikateľskej činnosti a žalovanou obcou pri zabezpečovaní verejných potrieb (výstavby nájomných bytov), takže sa podľa spravovala jeho treťou časťou. Jej predmetom bolo pritom zhotovenie stavby, ktorá sa podľa Obch. zák. vždy považuje za dielo. Pri vykonávaní diela platí (inak dispozitívne) ustanovenie Obch. zák., podľa ktorého je zhotoviteľ povinný zhotoviť dielo na svoje náklady a na svoju zodpovednosť. Z citovaného (dispozitívneho) ustanovenia tak vyplýva, že náklady na zhotovenie diela znáša samotný zhotoviteľ, ktorému zásadne nevzniká právo na ich náhradu od objednávateľa. Podľa cit. Obch. zák. je totiž objednávateľ zásadne povinný zaplatiť len cenu diela, nie akékoľvek náklady zhotoviteľa s jeho zhotovením. Na všeobecný princíp vyjadrený v Obch. zák. nadväzuje Obch. zák., podľa ktorého na výšku ceny zásadne nemá vplyv, že cena bola určená podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo bol oznámený objednávateľovi. Z toho vo všeobecnosti vyplýva, že prípadné chyby rozpočtu (nezahrnutie niektorých položiek, nesprávny odhad množstva určitých naceňovaných položiek, zlý odhad ceny týchto položiek a pod.) znáša zhotoviteľ. Zhotoviteľ teda nie je oprávnený požadovať úpravu ceny stanovenej rozpočtom, ak sa ukáže, že skutočné vykonanie diela si vyžaduje náklady nezahrnuté do rozpočtu. Výnimky z tohto ustanovenia sú upravené v (znova dispozitívnych) a Obch. zák., kedy však zákon nedáva zhotoviteľovi právo cenu jednostranne zvýšiť, ale len žiadať jej zvýšenie, o ktorom pri nesúhlase objednávateľa rozhodne súd (). Z citovaných ustanovení tak možno vyvodiť, že pre určenie ceny a podmienok jej zmeny je teda predovšetkým rozhodujúci obsah zmluvy. V prerokúvanej veci z ods. 4.1 zmluvy o dielo č. 1/2010 vyplývalo, že cena za dielo bola dohodnutá priamo v zmluve sumou 1.293.558,293 € a zahŕňala všetky náklady spojené s realizáciou diela. Podľa Obch. zák. tak na túto cenu nemá vplyv, že bola určená podľa rozpočtu, čo by zhotoviteľa beztak oprávňovalo len k tomu, aby sa za istých okolností domáhal jej zvýšenia podľa a nasl. Obch. zák., čo v prerokúvanej veci žalobkyňa neuplatnila. Naopak, žalobkyňa uplatňovala nárok na cenu za ňou tvrdené práce naviac, ktoré podľa nej vykonala nad pôvodný rozsah diela.

16. Osobitný prípad práva zhotoviteľa na zvýšenie ceny upravuje § 549 ods. 1 a 2 Obch. zák., podľa ktorých zjednodušene povedané platí, že ak sa strany dohodnú na rozšírení, obmedzení alebo zmene diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane upravenú (zvýšenú alebo zníženú). Predpokladom zákonného nároku na zvýšenie ceny podľa tohto ustanovenia je teda existencia dohody o zmene rozsahu diela. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobkyňa nevykonala naviac práce nad rozsah pôvodného diela, ale v skutočnosti vykonala len iné práce namiesto tých, ktoré vykonať mala. Žalobkyňa totiž namiesto zhotovenia základového pásu z liateho betónu do hĺbky 1,25 m zhotovila takýto pás len do hĺbky 50 cm a naň nadstavila múr z tvárnic vyplnených betónom do výšky 75 cm. Celkovo teda žalobkyňa zhotovila na diele základy v dohodnutej hĺbke 1,25 m, ale rozložila ich na dve časti z iných materiálov. Takýto odlišný technologický postup nemožno považovať za rozšírenie diela (teda vykonanie naviac prác) v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák., ale za zmenu diela v zmysle § 549 ods. 2 Obch. zák. Predpokladom nároku na úpravu ceny podľa citovaného ustanovenia je ale dohoda o takejto zmene diela. Postup v prípade potreby vykonania takýchto prác bol upravený v ods. 4.3 zmluvy o dielo, podľa ktorých zásadne platilo, že akékoľvek práce mimo projektovej dokumentácie bolo potrebné dojednať v dodatku k zmluve, pričom za taký dodatok sa podľa výslovného znenia ods. 6.2 zmluvy o dielo nemohli považovať zápisy v stavebnom denníku. Z ods. 13.5 zmluvy naopak vyplývalo, že každý takýto dodatok musel mať písomnú formu, v dôsledku čoho bola na platnosť takéhoto dodatku

potrebná písomná forma v zmysle § 272 ods. 2 Obch. zák. Aj keby teda bol medzi stranami dojednaný dodatok k zmluve ústnou formou, bol by podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. neplatný, čoho sa žalovaná za konania opakovane dovolávala. Žalobkyňou vykonaná úprava nepredstavuje žiadne samostatné dielo (dostavanie 75 cm múru nad základy), ale naopak, zmenu (technologického postupu) diela dohodnutého zmluvou č. 1/2010 z 20. januára 2010. Takáto zmena je tak vždy zároveň zmenou diela podľa tejto dohodnutej zmluvy, v dôsledku čoho vôbec neprichádza do úvahy uzavretie samostatnej ústnej zmluvy na toto „dielo“. Naopak, tieto práce mohli byť len predmetom písomného dodatku k zmluve o dielo č. 1/2010, ktorý podľa zisteného skutkového stavu uzavretý nebol.

17. Rovnako správny je podľa odvolacieho súdu aj záver súdu prvej inštancie, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je podľa (použiteľného aj v obchodnoprávnych vzťahoch podľa Obch. zák.) plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu alebo z dôvodu, ktorý odpadol. Podľa Obč. zák. sa musí vydať to, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa v prerokúvanej veci videla bezdôvodné obohatenie žalovanej v tom, že získala hodnotu vykonaných prác a materiálov. Zo zisteného skutkového stavu však zreteľne vyplýva, že žalovaná zároveň od žalobkyne nedostala to, čo podľa zmluvy mala dostať, teda celkovo 75 cm základového pásu z liateho betónu. Za daných okolností tak nemožno hovoriť na jej strane o bezdôvodnom obohatení. Okrem toho však nie je splnená ani prvá podmienka, a to plnenie v zmysle Obch. zák. Je zrejmé, že žalobkyňa plnila dielo na základe platnej a účinnej zmluvy o dielo č. 1/2010, ktorá bola titulom jej plnenia. Žalobkyňa sama zmenila parametre vykonávania tohto diela, teda zmenila spôsob vyhotovenia základov. Tým však dielo ani nezväčšila, ani nerozšírila, len zmenila jeho vnútornú štruktúru. Výsledkom jej činnosti bolo stále dielo - obytné domy. Z citovaného ustanovenia Obch. zák. pritom vyplýva, že voľba spôsobu vykonania diela a znášanie nákladov naň je vecou zhotoviteľa. Ak teda zhotoviteľ zvolí iný spôsob vykonávania diela, nahradí materiály alebo vynaloží viac práce, aby zhotovil dohodnuté dielo, nemôže si takto zvýšené náklady na zhotovenie diela uplatňovať voči objednávateľovi s odôvodnením, že sa ich vynaložením objednávateľ bezdôvodne obohatil.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, takže odvolací súd jeho vecne správny rozsudok podľa potvrdil (výrok I).

19. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa v spojení s priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II).

20. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.