Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-28-2019.pdf
PDF · 98.86 KB
No categories available
11S/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: LEMA PRODUKT SK, s.r.o., so sídlom Partizánske, 29. augusta 1003/29, IČO: 50 678 485, právne zastúpeného: JUDr. Anna Žedényiová, advokát, so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100204038/2019 zo dňa 16. januára 2019 a Daňového úradu Trenčín č. 101805281/2018 zo dňa 12. septembra 2018 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí uvedených v záhlaví tohto rozsudku. Rozhodnutím žalovaného č. 100204038/2019 zo dňa 16.1.2019 bolo podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane) č. 101805281/2018 zo dňa 12.9.2018, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty 2.075,62 € za zdaňovanie obdobie marec 2017. Správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr č. F zo dňa XX.X.XXXX, č. F zo dňa 22.3.2017, č. F. zo dňa 20.3.2017 za dodávky tovaru a služieb obuvníckeho charakteru od spoločnosti profi DKP, s.r.o. Správca dane odôvodnil nepriznanie nároku na odpočet porušením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď dospel k záveru, že k dodaniu zdaniteľného plnenia nedošlo fakturovanými dodávateľmi, v dôsledku čoho dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť.
2. Žalobca namietal nesprávne rozloženie dôkazného bremena správcom dane. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.201 mal za to, že nemôže niesť zodpovednosť za právne vzťahy dodávateľa a subdodávateľov. Jeho dôkazné bremeno je zákon limitované a nemožno ho vykladať extenzívne na jeho ťarchu. Obchody riadne prebehli, tovar bol riadne dodaný a bolo zaň riadne zaplatené. To, že v budúcnosti, resp. v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu ako daňového subjektu došlo k zániku niektorého z obchodných partnerov, resp. bol takýto obchodný partner voči správcovi dane nekontaktný a nespolupracoval so správcom dane nemôže byť na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, nakoľko je to záležitosť a dôvody výslovne u toho ktorého obchodného partnera ako sa rozhodne naložiť so svojou obchodnou spoločnosťou a ako bude so správcom dane spolupracovať. Riadne so správcom dane spolupracoval a predkladal doklady na preukázanie tvrdených skutočností.
3. Správca dane rozhodujúcu časť dôvodov svojho rozhodnutia vydaného v neprospech daňového subjektu podložil skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú zdaniteľných plnení medzi
dodávateľom a daňovým subjektom, ale skutočností, na ktorých vyvrátenie daňový subjekt nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy. Pri konštatovanej neexistencii zdaniteľného plnenia medzi daňovým subjektom a dodávateľmi by neexistoval právny dôvod vyrubiť daňovému subjektu DPH, keďže by neexistoval právny dôvod na to, aby daňový subjekt zaplatil DPH svojim dodávateľom.
4. Správca dane sa v danom prípade v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu a zákonnosťou vykonaných dôkazov, a teda ich použiteľnosťou v tomto konaní, čím založil arbitrárnosť svojho rozhodnutia, a teda rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane musí predložiť konkrétne skutočnosti, ktoré spochybnia podklady alebo tvrdenia daňového subjektu a tieto aj riadne odôvodniť, pričom pri preverovaní skutočností rozhodných pre správne určenie daňovej povinnosti má zákonnú povinnosť neuprednostňovať záujmy štátu pred právom a právom chránenými záujmami daňového subjektu. Preto žalobca odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepovažuje za dostatočné a hlavne za zákonné, resp. odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje v rozpore so skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie daňovej povinnosti.
5. Žalovaný vo svojom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za dodržania zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Daň uvedená na sporných faktúrach od dodávateľa spoločnosti profi DKP s.r.o., sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného dodania tovarov a služby v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH. Právo odpočítať daň z tovaru a služby má platiteľ jedine v prípade, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Výsledkom preverovania boli zistenia správcu dane ako aj skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu so záverom, že nebolo preukázané, že spoločnosť profil - DKP s.r.o. bola reálne dodávateľom tovaru a služieb uvedených na sporných dodávateľských faktúrach.
6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
8. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za marec 2017 v prejednávanej veci začala dňa 15.8.2017.
9. V daňovom priznaní k DPH za obdobie marec 2017 si žalobca uplatnil odpočet DPH v sume 7.545,03 € a priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 383,89 €.
10. Správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočet DPH zo sporných dodávateľských faktúr č. VF20173027 zo dňa 21.3.2017 v hodnote 3.745,38 plus DPH 749,08 € za dodanie obuvníckeho tovaru s dátumom plnenia 17.3.2017, č. F. zo dňa 22.3.2017 v hodnote 4.040,41 € plus DPH 808,08 € za dodanie obuvníckeho materiálu s dátumom dodania 17.3.2017 a č. F. zo dňa 20.3.2017 v hodnote 2.592,30 € plus DPH 518,46 € za dodávky obuvi a služieb obuvníckeho charakteru s dátumom plnenia 20.3.2017 od spoločnosti profi DKP, s.r.o. Ku každej faktúre žalobca doložil výdavkový list spoločne pokladničným dokladom
11. Na výzvu správcu dane žalobca doložil dodací list zo dňa 17.3.2017 k faktúre č. F a č. F s uvedením ŠPZ vozidla U. a 2 dodacie listy zo dňa 20.3.2017, ktoré sa týkali dodávok tovarov služieb podľa faktúry č. F
12. V podaní zo dňa 14.1.2018 žalobca správcovi dane oznámil, že tovar od spoločnosti profil-DKP naložili u nej a bol dovezený do jeho skladu. V prípade väčšieho množstva tovaru dovoz zabezpečil žalobca vozidlom s F.. Tovar vykladal v sklade v U., ktorý mali prenajatý od T. F.. Dopravu odberateľom si zabezpečovali samotní odberatelia.
13. Z iných daňových konaní bolo zistené, že spoločnosť profil-DKP zmenila obchodné meno na WORLDTEX, s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia od 22.9.2017 stala spoločnosť COLEOPTERE, s.r.o.
14. Výsluchom svedka L. B. zo dňa 23.11.2017, ktorý bol konateľom spoločnosti profil-DKP, s.r.o. od 14.3.2017, bolo zistené, že spoločnosť nemala zamestnancov, majetok ani skladové priestory. Tovar bol vždy kúpený za účelom jeho ďalšieho predaja odberateľovi bez skladovania. Nevedel pomenovať ani jedného z odberateľov. Nevedel si spomenúť ani na predmet fakturácií, ktoré boli reálne poskytnuté a dodané. Firemnú dokumentáciu odovzdal nástupnickej spoločnosti COLEOPTERE, s.r.o. v likvidácii. Dodávateľom spoločnosti bola spoločnosti LV-BAU, s.r.o.
15. Spoločnosť COLEOPTERE, s.r.o. je aktuálne nekontaktná, má virtuálne sídlo a za konateľa občana Českej republiky.
16. Rovnako nekontaktná aj spoločnosť LV-BAU, s.r.o. Konateľom je občan Rumunskej republiky, ktorý ako bolo zistené cestou medzinárodnej výmeny informácii, je nedosiahnuteľný. Miestne príslušný správca dane vyhodnotil obchodné vzťahu spoločnosti LV-BAU, s.r.o. so spoločnosťou WORLDTEX, s.r.o. ako fiktívne. Jej jediným dodávateľom bola spoločnosť TEX-FLOOR, s.r.o.
17. Pri spoločnosti TEX-FLOOR, s.r.o. bolo overené, že je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje.
18. Z výsluchu svedka U. B. zo dňa 30.5.2018 bolo zistené, že v mesiacoch marec a apríl 2017 vykonal iba jednorazovú prepravu tovaru, ktorého odosielateľom bol spoločnosť profil-DKP, s.r.o. a príjemcom žaloba, a to v mesiaci apríl 2017.
19. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil dňa 23.7.2018 protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobcovi dňa 11.8.2018.
20. Na základe výsledkov daňovej kontroly správcu dane prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.9.2018 určil žalobcovi rozdiel dane s odôvodnením, že nepreukázal dodanie tovarov a služieb dodávateľskou spoločnosťou profil-DKP, s.r.o.
21. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.1.2019, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené, nakoľko sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane.
22. Podľa § 2 ods. 1 pís. a) a b) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej aj zákon o DPH) Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) veta prvá zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.
25. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby.
26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
28. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o práve daní (ďalej aj daňový poriadok) konaní daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
31. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným dodanie zdaniteľného plnenia spoločnosťou uvedenou na sporných dodávateľských faktúrach (spoločnosť profil-DKP, s.r.o.).
32. Na základe výsledkov dokazovania dospel správny súd k zhodnému záveru ako správca dane a žalovaný, podľa ktorých boli zistené objektívne skutočnosti vyvolávajúce pochybnosti o dodaní fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťou profil-DKP, s.r.o. Správca dane mal preukázané, že spoločnosť profil-DKP, s.r.o. pri dodaní zdaniteľného plnenia spolupracovala so spoločnosťou LV-BAU, s.r.o., ktorej dodávateľom bola zase spoločnosť TEX-FLOOR, s.r.o. V čase vykonávania daňovej kontroly boli dodávateľa ako aj ostatní subdodávatelia nekontaktní. Z tohto dôvodu sa správcovi dane nepodarilo zadovážiť účtovnú dokumentáciu preukazujú kto fakturovaný tovar a službu v zistenom obchodnom reťazci vyrobil a skutočne dodal.
33. Pre posúdenie prípadu bol podstatný fakt, že dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nedisponovala personálnym a technickým vybavením na poskytnutie fakturovaných tovarov a služieb, pričom v konaní nebol preukázaný ani pôvod fakturovaného plnenia. Je preto zarážajúce, ak žalobca za účelom dodania zdaniteľného plnenia osloví spoločnosť, ktorá nemá základné predpoklady na poskytnutie tovarov a služieb, pričom na trhu už v tom čase existovali a naďalej existuje viacero zabehnutých spoločností, ktoré sú spôsobilé priamo poskytnúť fakturované tovary a služby. Za týchto okolností sa dojednanie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou, ktorá nemá na splnenie svojho zmluvného záväzku žiadne personálne a odborné predpoklady, javí úplne bez ekonomického opodstatnenia a významu. V neposlednom rade svedok, ktorý bol konateľom dodávateľa v rozhodnom zdaniteľnom období, nevedel uviesť žiadne podstatné skutočnosti k predmetu zdaniteľného obchodu a k sporným faktúram.
34. Z vykonaného dokazovanie je tiež zrejmý nesúlad v obchodnej spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou profil-DKP, s.r.o. hlavne pokiaľ ide o prepravu tovaru. Bolo preukázané, že dodávateľská spoločnosť nedisponovala žiadnym majetkom a ani prostriedkami na prepravu tovaru. Nakoľko v zdaňovacom období marec 2017 nebola preukázaná preprava tovaru od spoločnosti profil-DKP, s.r.o. k žalobcovi, je vylúčené tvrdenie žalobcu o vykonávaní prepravy dodávateľom, resp. na jeho účet, čo súčasne bráni prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu.
35. Pochybnosti správcu dane vzhľadom k nepreukázaniu pôvodu plnenia a jeho prepravy v celom obchodnom reťazci umocňuje aj fakt, že dodávateľské spoločnosti v čase preverovania zdaniteľných obchodov boli nekontaktné, nespolupracovali so správcom dane, čo je podľa znalosti správneho súdu jedným zo signifikatných dôkazov o umelom zapojení obchodných spoločností do obchodného reťazca za účelom dosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody.
36. Pri existencii uvedených pochybností je potrebné zdôrazniť, že faktúra s dokladom o jej úhrade predstavujú vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre priznanie odpočtu DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Je nevyhnutné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet. Preto je základnou povinnosťou žalobcu preukázať, že zdaniteľný obchod prebehol tak ako je uvedené na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet DPH.
37. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH je primárne dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý preukazuje, že fakturovanú DPH odpočítava v súlade so zákonom o DPH. Bol to však práve správca dane, ktorý v súlade s § 24 Daňového priadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti významne spochybnil reálnosť poskytnutia reklamných služieb spoločnosťou profil-DKP, s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil.
38. Správny súd sa preto nemohol stotožnil s námietkou žalobcu o nezákonnom procesnom postupe správnych orgánov. Bolo základnou a primárnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať skutočnosti pre správne určenie dane, resp. nároku na odpočet. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo ďalej na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak mu nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. Správny súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane sa oprávnene zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach, vrátane jeho dodávateľov, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
39. Počas daňového konania žalobca pochybnosti správcu dane o skutočnom dodávateľovi fakturovaného plnenia nevyvrátil, pričom ani z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplynulo, kto je jeho skutočným poskytovateľom. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa preto pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom stali významným dôvodom nepriznania odpočtu DPH uvedenej na sporných faktúrach pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 19 a § 49 zákona o DPH, ktoré viažu priznanie nároku na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach z titulu skutočného dodania zdaniteľného plnenia a nie len formálneho uvedenia DPH na nich.
40. Podľa názoru správneho súdu s prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodnutia správnych orgánov dávajú odpovede na podstatné otázky týkajúce sa daňovej povinnosti žalobcu. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplývajú relevantné skutočnosti, pre ktoré správca dane žalobcovi určil rozdiel dane. Správca dane sa taktiež v potrebnom rozsahu venoval právnym úvahám zdôvodňujúc právne posúdenie náležite zisteného skutkový stav. Z oboch správnych rozhodnutí sú tak zrejmé skutkové a právne závery, ktoré viedli k ich prijatiu.
41. Ustálený skutkový stav súčasne svedčí minimálne o nedbanlivostnom prístupe žalobcu pri uzatváraní preverovaného obchodu, keď si náležite nepreveril svojho dodávateľa a nekonal tak, aby sa vyhol zapojeniu do konania sledujúceho dosiahnutie neoprávnenej daňovej výhody v podobe odpočtu DPH. Postup žalobcu odporuje požiadavke odbornej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Preto aj podľa názoru správneho súdu skutkové zistenia preukazujú vedomosť žalobcu o zapojení sa do zneužívajúceho konania, keď tento vzhľadom na svoje pomery a okolnosti prípadu mohol a mal vedieť a rozpoznať, že sa jedná o umelé zapojenie jeho dodávateľa do obchodného reťazca.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď správny súd dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkové stavu, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec správne právne posúdili, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
44. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.