Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-108-2019.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/108/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníková 3479/3A proti žalovanému: T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, O., o zaplatenie sumy 286,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 286,-EUR, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 296,-EUR od 20.12.2016 do 9.5.2019 a zo sumy 286,-EUR od 10.5.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 296,-EUR od 20.12.2016 do 9.5.2019 a zo sumy 286,-EUR od 10.5.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 286,- EUR, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne z dlžnej sumy, poplatkov za upomienky vo výške 210,- EUR, zmluvného úroku vo výške 32,22% ročne z dlžnej sumy a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Žalobu odôvodnil tým, že základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.4.2016, uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poskytol žalobca, ako veriteľ, žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 300,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 74,740 EUR, taktiež poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,-EUR. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, sa žalobca a žalovaný dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnou pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- EUR. Zaslaných upomienok bolo 7, t.j. celkovo vo výške 210,-EUR. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 14,- EUR.
2. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk, žalovaný sa k nej písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sporu sa na pojednávaní nezúčastnili. Žalobca svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní tým, že je práceneschopný, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd pojednával v neprítomnosti strán a na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalobcu, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.4.2016, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, súhrnné informácie o údajoch o novospotrebiteľských spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016.
4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, odľa § 53 ods. 5 OZ, v konania j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
12. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53 ods. 6 OZ) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
13. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
14. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
15. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
16. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
17. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 544 ods. 1 OZ Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa § 544 ods. 1 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
23. Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými čiastkovými nárokmi uplatnenými žalobou. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 13.4.2016 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300,-EUR, ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi do 13.4.2017. Žalovaný z tejto sumy vrátil žalobcovi len 14,- EUR. Svoju základnú povinnosť zo zmluvy o úvere vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky teda nesplnil. Súd preto zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi 286,-EUR, t.j. zvyšnú sumy istiny úveru.
24. Súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmluve dohodnutá písomne. Žalovaný ako dlžník bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak žalobcovi neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve. Výška pokuty bola dohodnutá ako 10% ročne z dlžnej čiastky. Súd túto výšku vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti nepovažuje za neprimeranú. Keďže žalovaný svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou nesplnil, vznikla mu
povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a zaviazal žalovaného aby žalobcovi zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 296,-EUR od 20.12.2016 do 9.5.2019 a zo sumy 286,-EUR od 10.5.2019 do zaplatenia.
25. Žalobca sa v žalobe domáhal aj priznania poplatkov za upomienky vo výške 210,-EUR. Z pripojených listinných dôkazov však vôbec nevyplýva, že by bol žalobca nejaké upomienky žalovanému odoslal. Keďže žalobca v tejto časti nároku neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v tejto časti zamietol.
26. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 32,22% ročne z dlžnej sumy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi istinu úveru 300,-EUR a zároveň zaplatiť žalobcovi „úrok spojený so spotrebiteľským úverom“ vo výške a „poplatok za expresné spracovanie úveru“ vo výške 100,-EUR (teda 33,33 % istiny úveru), čo v prípade riadneho splatenia úveru predstavovalo sumu 224,80 EUR. Úrok bol podľa zmluvy vo výške 32,22%.
27. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria: „úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov“. Výška tejto odplaty bola teda v konkrétnom prípade 65,55% (33,33% + 32,22 %) z poskytnutých prostriedkov úveru.
28. Súd sa preto ďalej zaoberal tým, či odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo výške 65,55 % požadovanej žalobcom je v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V zmysle citovaných ustanovení nesmie táto odplata prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Obdobným úverom alebo pôžičkou sa rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému bol vo výške 300,-EUR, so zmluvnou splatnosťou do jedného roka a nebol zabezpečený záložným právom. Podľa Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016, zverejnených na internetovej stránke Ministerstva financií (www. mfsr.sk), ktoré si súd pripojil, pri „Ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,-EUR so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov“ bola priemerná výška RPMN 25,87 %. Najvyššia prípustná výška odplaty bola vo výške dvojnásobku tejto hodnoty, čiže 51,74 %. Pokiaľ žalobca ako dodávateľ požadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere odplatu vo výške 65,55%, postupoval v rozpore so zákonom a preto sú ustanovenia zmluvy o odplate a zmluvnom úroku pre rozpor so zákonom neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku zo žalovanej sumy zamietol.
29. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 296,-EUR od 20.12.2016 do 9.5.2019 a zo sumy 286,-EUR od 10.5.2019 do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, v časti uplatnenej istiny považoval žalobu za dôvodnú, pretože mal za preukázané, že žalovaný z poskytnutej istiny uhradil len sumu 14,-EUR. Z uvedených dôvodov priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo zvyšku istiny úveru, ktorá zatiaľ nebola splatená.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
33. Žalobca bol v spore úspešný v tej časti žaloby, ktorou sa domáhal istiny úveru 286,-EUR, ktorá tvorila hlavný predmet sporu. Trovy konania si žalobca uplatňuje len z tejto istiny. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.