Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-50-2019.pdf
PDF · 123.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, zastúpeného: FALIS & Partners, s.r.o. so sídlom Lermontova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 984,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 328,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 328,46 eura od 11.08.2017 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,28%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2019 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 984,46 eur, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 984,46 eura od 11.08.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % z dlžnej istiny za každý aj začatý deň omeškania od 11.08.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou, žalovaný podnikateľom, pričom dňa 29.12.2016 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. P420160162, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný, účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 800,00 eur, za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, t. j. 160,00 eur, za spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t. j. 48,00 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10 % z poskytnutej istiny, t. j. 80,00 eur a za odplatu vo výške 46 % z poskytnutej istiny, t. j. 368,00 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako "celkový poplatok"). Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 1 456,00 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 112,00 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 16.08.2017 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne, žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.09.2017 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 10.08.2017. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo 471,54 eura. Dlžná čiastka činí 984,46 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 1 456,00 eur a čiastkou vo výške 471,54 eura, ktorá bola uhradená žalovaným. Poukázal ďalej na skutočnosť, že v zmysle bodu
2 Článku III. je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania, a to pre prípad, ak žalovaný nesplní svoj záväzok podľa Článku I. zmluvy. V zmysle § 369 Obchodného zákonníka si ďalej nárokuje zákonný úrok z omeškania vo výške určenej v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR Č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol celý dlh zosplatnený.
2. Okresný súd Levice rozhodol vo veci samej platobným rozkazom sp. zn.: 14Cb/50/2019 - 21 zo dňa 30.08.2019, ktorým rozhodol v zmysle petitu žaloby. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluvu o úvere je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu o úvere žalovaný uzatvoril ako fyzická osoba s dodávateľom finančnej služby, a preto sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. To, že zmluva obsahuje IČO žalovaného, ešte neznamená, že daný úver bol poskytnutý na účely podnikania alebo povolania. Spotrebiteľom, môže byť aj fyzická osoba - podnikateľ, ktorá uzatvára spotrebiteľskú zmluvu na iný účel než je predmet jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný peňažné prostriedky poskytnuté na základe predmetnej zmluvy nevyužil na účely podnikania. Zmluva o poskytnutí úveru bola predložená na podpis žalovanému na vopred predformulovanom tlačive, žalovaný nemal možnosť jej obsah nijako ovplyvniť. V predformulovanom tlačive je vopred vpísané prehlásenie o tom, že veriteľ poskytuje úver na výkon podnikania alebo povolania. Takýmto postupom sa žalobca snažil obísť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby daný vzťah mohol podriadiť Obchodnému zákonníku. V prípade pochybností o tom či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej argumentoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, priemernej RPMN a úrokovej sadzbe, čo má za následok že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje dojednanie o neprimeranej odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej miere že je v rozpore s dobrými mravmi, ďalej obsahuje množstvo zmluvných podmienok, ktoré možno hodnotiť či už ako neplatné uzavreté v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, neplatné z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a že zmluva bola uzavretá na základe nekalého konania zo strany žalovaného. Takáto zmluva nemôže požívať právnu ochranu a súd by ju mal ako celok vyhlásiť za neplatnú v súlade s ustanovením 39 Občianskeho zákonníka, t. j. ako absolútne neplatný právny úkon. Zároveň vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku, a to z dôvodu, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby uplatneného nároku.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že v tejto právnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú vec, ale o vzťah dvoch podnikateľských subjektov, čím uvedený právny vzťah nadobúda atribút absolútneho obchodu. Žalovaný sa v spore snaží navodiť domnienku, že v záväzkovom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý by mal požívať ochranu ako slabšia strana, a to s poukazom na Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo na Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca s uvedeným názorom a postojom žalovaného nesúhlasí, nakoľko predmetný úver bol poskytnutý síce fyzickej osobe, ale podnikateľovi. V žiadosti o poskytnutie úveru a klientská karta PODNIKATEĽ žalovaný uviedol svoje meno a priezvisko, IČO, rodné číslo, telefonický kontakt, číslo dokladu totožnosti a miesto podnikania. Ďalej v časti Údaje o podnikaní uviedol, že je registrovaný v Živnostenskom registri č. 240-28490, bolo mu pridelené číslo oprávnenia: OU-LV OZP-2015/010427-2, pričom ako predmet podnikania žalobca uviedol: Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom. Na druhej strane klientskej karty PODNIKATEĽ uviedol príjem z podnikania, výdaje z podnikania. Záverom uviedol, že žiada o úver vo výške 800,- eur na dobu splácania 13 mesiacov, a to všetko za účelom výkonu podnikania. Svoje vyššie uvedené tvrdenia žalovaný preukázal živnostenským listom a faktúrami za posledné tri mesiace. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý, že mu je poskytnutý, resp. poskytovaný úver na podnikanie a nie spotrebiteľský úver, keďže predkladal dokumentáciu súvisiacu výhradne s podnikateľskou činnosťou, a z tohto dôvodu nie je možné na Zmluvu o úvere aplikovať právne normy chrániace spotrebiteľa, keďže žalobcovi tento status nie je možné pripisovať. Záverom navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby žalobcu a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný uviedol, že pani B.Ó. uviedol, že úver potrebuje na stravu pre deti, pretože banka mu stiahla celú výplatu na úhradu debetu, o čom pani B. vedela. Následne pýtala od neho výplatné pásky, avšak tie nemá, tak jej predložil faktúry a následne výpis zo živnostenského registra na preukázanie toho, že tieto faktúry sú skutočne jeho. Čo sa týka podpísania žiadosti o poskytnutie úveru
a klientska karta, v tom čase si slovo podnikateľ nevšimol a v podstate mu to bolo aj jedno, pretože nevedel, že je medzi tým nejaký rozdiel. Ako živnostník a nie zamestnanec pracoval preto, pretože v tom čase sa inak ako na živnosť pracovať nedalo. Nástroje potrebné na prácu im vždy dával ten, kto si ich najal. Keď o úver žiadal, obchodná zástupkyňa sa ho nepýtala, či potrebuje úver na osobnú spotrebu alebo na podnikanie, mala jedno tlačivo a to vypísala, pričom nedávala možnosť na podnikanie alebo nie.
X. W. B., D.. XX.X.XXXX vypočutá ako svedkyňa uviedla, že zastupovala žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere. Na základe príjmu, čo bol príjem zo živnosti sa poskytoval žalovanému úver ako podnikateľovi, pretože nemal pracovnú zmluvu a posudzoval sa príjem zo živnosti. V prípade, že by mal príjmy z pracovného pomeru, predkladalo by sa potvrdenie o príjme za posledné tri mesiace, plus výpisy z účtu za posledných šesť mesiacov, ale keďže tento bol živnostníkom, posudzoval sa na základe faktúr, ktoré predložil ako živnostník. Žiadateľ nemohol dostať iný úver ako podnikateľský, keďže mal len príjmy z podnikania. Účel úveru sa neskúma, nevedia uviesť, či klient žiada úver na kúpu chladničky alebo pracovných odevov. Pán U. uviedol, že žiada úver na podnikanie. Na otázku PZ žalovaného, aby svedkyňa ozrejmila rozpor, keď žalovaný uviedol, že žiadal úver na stravu pre deti, nakoľko mu bol stiahnutý z účtu debet, svedkyňa uviedla, že pán U. by úver nebol dostal, keby jej túto informáciu uviedol, musela by túto skutočnosť nahlásiť nadriadenému a bol by to dôvod na zamietnutie žiadosti o úver. Pán U. uviedol, že potrebuje úver na rôzne výdavky, že si potrebuje kúpiť rôzne veci do roboty. Keďže pán U. predložil príjmy z podnikania, bol mu poskytnutý podnikateľský úver. Účel úveru sa dopodrobna neskúmal, keby išlo o situáciu, že pán U. je živnostníkom a zároveň zamestnancom, bol by mu poskytnutý spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní žiadosti o úver nerozhodoval účel úveru, ale doklady, z ktorých bolo možné zistiť bonitu klienta. Vybrať druh úveru si nemohol, nakoľko bol živnostníkom.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že žalobca čo sa týka pochybností, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo vzťah medzi podnikateľmi, tieto pochybnosti neodstránil, ba práve naopak, bolo preukázané, že žalobca neskúmal účel, na ktorý si žalovaný bral úver, žalovaný nemal možnosť vybrať si typ úveru. Na základe zdroja príjmov žalovaného, žalobca sám určil typ formulárovej zmluvy, ktorým sa má tento vzťah upravovať. Aj živnostník musí mať možnosť vziať si úver ako spotrebiteľ. Preto je presvedčený, že na predmetný vzťah treba hľadieť ako na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tento vzťah preto spadá pod režim Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva, ktorá je predmetom tohto vzťahu nespĺňa podstatné náležitosti v zmysle tohto zákona, je potrebné ju posudzovať ako bezúročnú a bez poplatkov. Navyše zmluva obsahuje dojednania o neprimeranej odplate o poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej miere, že je v rozpore s dobrými mravmi, preto aj na základe vznesenej námietky premlčania, keďže žalobcovi vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, považuje nárok za premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe. Poukázal aj na rozhodnutie v identickej veci žalobcu, rozsudok OS Svidník sp. zn. 1Csp/70/2019 z dňa 12.12.2019, kde súd tiež konštatoval, že vzťah založený takouto zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Tento súd zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, na základe čoho navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.
7. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil Zmluvu o úvere P420160162, predžalobnú upomienku, oznámenie o zosplatnení úveru ku dňu 10.8.2017, platobný rozkaz, odpor proti platobnému rozkazu, uznesenie Okresného súdu Levice č.l.: 42, vyjadrenie PZ žalobcu, uznesenie Okresného súdu Levice č.l.: 57, faktúry vystavené žalovaným, žiadosť o poskytnutie úveru a klientska karta podnikateľa, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, vyjadrenie PZ žalobcu, výpis z OR žalobcu, lustráciu v Obchodnom vestníku na žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav: 8. Zo zmluvy o úvere č. P420160162 zo dňa 29.12.2016 spísanej na formulárovom tlačive žalobcu vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému hotovostný, účelový úver na výkon podnikania alebo povolania vo výške 800,- eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť istinu vo výške 800,- eur a odplatu vo výške 46% z istiny. Úrok podľa Článku II zmluvy je vo výške 20 % z istiny, za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje spracovateľský poplatok 6 % z istiny a poplatok za správu úveru vo výške 10% z istiny. Celková dlžná čiastka na úhradu predstavuje sumu 1.456,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach po 112,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie hotovosti. Podľa bodu 2. Článku III. zmluvy, pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa Čl. I zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 0,20 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostane do
omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. V zmluve o úvere ako aj v Žiadosti o poskytnutie úveru a klientská karta PODNIKATEĽ je žalovaný označený menom, priezviskom, IČOm, rodným číslom, číslom dokladu totožnosti ako aj miestom podnikania. Uvedený je ďalej register, v ktorom je podnikateľ zapísaný, pričom ako predmet podnikania žalovaný uviedol: Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom. V súvislosti so žiadosťou bol skontrolovaný občiansky preukaz, živnostenský list, výpis z účtu a faktúry za posledné tri mesiace. Žalovaný zároveň v žiadosti uviedol svoje príjmy a výdavky z podnikania. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 16.08.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 445,95 eur do 5 dní od obdržania výzvy, pričom ho súčasne upozornil, že po márnom uplynutí lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami. Žalobca listom zo dňa 10.09.2017 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 10.08.2017 z dôvodu jeho omeškania so splácaním úveru, pričom celková dlžná suma bola v zosplatnení vyčíslená vo výške 996,06 eura. 9. Z výpovede svedkyne vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti o úver nerozhodoval účel úveru, ale doklady, z ktorých bolo možné zistiť bonitu klienta. Účel úveru sa neskúma, nie je im známe, či klient žiada úver na kúpu chladničky alebo pracovných odevov. Žalovaný si druh úveru vybrať nemohol, nakoľko bol živnostníkom. Svedkyňa tiež uviedla, že keby bol žiadateľ živnostníkom a zároveň zamestnancom, bol by mu poskytnutý spotrebiteľský úver. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaný žiadal úver na podnikane, že potrebuje úver na rôzne výdavky, že si potrebuje kúpiť rôzne veci do roboty. Tiež skonštatovala, že si nespomína, či mohol žiadať úver na stravu pre deti, tak ako to sám tvrdil.
10. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len o zákon o spotrebiteľských úveroch), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) <https://www.epi.sk/print/ zz/2010-129/znenie-20160701.htm> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) <https://www.epi.sk/print/zz/2010-129/znenie-20160701.htm> k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
21. Podľa § 9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) <https://www.epi.sk/print/ zz/2010-129/znenie-20160701.htm> a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) <https://www.epi.sk/print/zz/2010-129/znenie-20160701.htm>
24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania alebo povolania. Súd má dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru a pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Nespotrebiteľský charakter zmluvy bol v rámci dôkaznej povinnosti povinný preukázať žalobca, pričom tento musí byť preukázaný bezpečne, to je spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Z výpovede svedkyne, ktorá zmluvu so žalovaným ako obchodná zástupkyňa žalobcu uzatvárala vyplýva, že žalovanému sa poskytoval úver ako podnikateľovi na základe jeho príjmu, ktorým bol príjem zo živnosti, pretože nemal pracovnú zmluvu. Žalovaný tak nemohol podľa jej vyjadrenia dostať iný úver ako úver na podnikanie. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaný žiadal úver na účely podnikania, pripustila však, že samotný účel úveru nebol rozhodujúcim kritériom a že si nespomína, či mohol žiadať úver na stravu pre deti tak, ako to uvádzal žalovaný. Súd má tak za to, že žalobca zneužil skutočnosť, že žalovaný mal oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, čím ho pozbavil ochrany, ktorú mu priznávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských
úveroch a Zákon o ochrane spotrebiteľa, pričom žalobca nepreukázal, že nemal úmysel obísť zákon tak, ako to má na mysli § 9 ods. 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. Súd sa však nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že predmetná zmluva je pre dojednania o neprimeranej odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru absolútne neplatná a to pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko má za to, že prípadný dôvod neplatnosti sa vzťahuje v danom prípade len na túto časť právneho úkonu a nie na celý právny úkon. V zmysle tejto skutočnosti sa súd preto vznesenou námietkou premlčania v súvislosti s bezdôvodným obohatením nezaoberal.
31. Keďže súd dospel k záveru, že predmetný úver má spotrebiteľský charakter, podrobil zmluvu jej preskúmaniu v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po posúdení predmetnej zmluvy dospel súd k záveru, že písomné vyhotovenie predmetnej úverovej zmluvy neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), písm. f), písm. k) písm. z) a písm. aa) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve totiž nie je uvedená adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj nie je možné nahrádzať identifikačnými údajmi veriteľa, ktoré ho identifikujú ako zmluvnú stranu predmetnej zmluvy. Zmluva zároveň neobsahuje ani dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a ani názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. V zmysle uvedených skutočností tak považuje súd predmetný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom vyhodnotiť úver ako bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že veriteľ poskytol finančné prostriedky v hotovosti, čo je v rozpore s § 11 ods. 1 písm. e) predmetného zákona. Súd tak žalobu v časti nárokov spočívajúcich v zmluvnom úroku, spracovateľskom poplatku, poplatku za správu úveru ako aj odplaty zamietol.
32. Okrem toho si žalobca žalobou uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 0,20 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je neplatná, súd ju žalobcovi nepriznal a žalobu aj v tejto časti zamietol.
33. Keďže žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 800,- eur, pričom tento titulom úveru uhradil sumu 471,54 eura, súd ho zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo mu bolo titulom úveru poskytnuté a tým, čo titulom úveru uhradil a teda ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 328,46 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, priznal súd žalobcovi tiež nárok na úrok z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, teda od 11.08.2017.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 984,46 eura (800 eur istina + 368 eur odplata + 160 eur zmluvný úrok + 48 eur spracovateľský poplatok, 80 eur poplatok za správu úveru - 471,54 eura uhradená žalovaným). Žalobca bol v spore úspešný v sume 328,46 eura, čo predstavuje 33,36 % a žalovaný v sume 656,- eur, čo je v prepočte 66,64 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol celkovo v spore úspešný v rozsahu 33,28 %.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalovanému priznal voči menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,28 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.