Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-97-2019.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : J., s.r.o., so sídlom J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. F. P., advokátka, H. X/A, XXX XX L., proti žalovanému: B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XX, XXX XX F., o zaplatenie XXX,XX eur s odplatou XX,- eur, zmluvnou pokutou XX,- eur, poplatkami za upomienky XXX,- eur a so zmluvným úrokom a s úrokom z omeškania takto
rozhodol:
I. B. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 205,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 205,12 eur od 1.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi e n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 205,12 eur s odplatou 98,- eur, zmluvnou pokutou 33,- eur, poplatkami za upomienky 180,- eur a so zmluvným úrokom 70,86 % ročne a s úrokom z omeškania 5 % ročne. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.404700074 zo dňa 30.11.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť tento úver a to spolu s odplatou 98,- eur pri poskytnutí finančných prostriedkov a s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 70,86 % ročne z poskytnutého úveru. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,-eur, ktorú mali dohodnutú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a to povinnosti vrátiť úver v dohodnutej lehote. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zaviazal žalovaný zaplatiť za každú zaslanú upomienku 33,- eur. Žalobca zaslal žalovanému 6 upomienok a preto si v žalobe uplatnil titulom týchto upomienok 180,-eur. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že mu žalovaný vrátil z poskytnutého úveru 144,88 eur. Okrem doposiaľ nevrátenej istiny úveru 205,12 eur si vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žalobou uplatnil odplatu vo výške 98,-eur, zmluvnú pokutu 33,-eur, poplatky za upomienky 180,-eur, zmluvný úrok dohodnutý vo výške 70,86 % ročne zo sumy 350,-eur od 30.11.2015 do 2.5.2016, zo sumy 292,- eur od 3.5.2016 do 31.5.2016, zo sumy 234,-eur od 1.6.2016 do 31.1.2017, zo sumy 205,12 eur od 1.2.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 332,-eur od 1.12.2016 do 31.1.2017 a zo sumy 303,12 eur od 1.2.2017 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.
2. Na prejedanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca a ani žalovaný. Predvolanie na pojednávanie mali doručené. Právny zástupca žalobcu svoju
neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to najmä listinnými dôkazmi založenými v spise.
6. Na základe vykonaného dokazovania, z listinného dôkazu a to písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal súd za zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 30.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd túto zmluvu posudzoval podľa ustanovení zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa súčasne zaväzuje, že tieto peňažné prostriedky veriteľovi vráti a súčasne mu vráti náklady spojené s úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená v zmysle právnej úpravy musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Ak ich neobsahuje , je zo zákona potrebné úver na základe nej poskytnutý považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s obsahom vyššie uvedenej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje nedostatky podľa §9 odsek 2 písmeno i), zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve chýbajú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny , úrokov a iných poplatkoch a zo zmluvy nie je zrejmé ani samotné poradie, v ktorom by sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Takéto zákonom požadované členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru podľa súdu predstavuje prehľadné vymedzenie dlžníkových povinností. V zmluve však nie je uvedený počet splátok, výška tej ktorej splátky a ani dátum prvej splátky. Takéto znenie zmluvy je preto podľa súdu pre bežného spotrebiteľa nejasné a neurčité a nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Čo sa týka úrokovej sadzby uvedenej v zmluve vo výške 70,86% ročne, jej výška je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Takýto úrok z úveru predstavuje niekoľko násobné navýšenie priemernej úrokovej miery zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v novembri 2015 na 1 rok / pohybovali sa okolo 7,47% ročne /. Taktiež dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje obvyklú odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, t.j. podľa súdu táto bola dojednaná v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu okrem toho, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, aj samotné dojednanie úrokov z úveru je vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, t.j. v tejto časti k platnej dohode o úroku z úveru podľa súdu ani nedošlo. A ako bolo uvedené aj čo sa týka odplaty za poskytnutie úveru , tak aj túto súd vyhodnotil ako dohodnutú v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, t.j. dohodnutú v rozpore so zákonom. Preto aj v tejto časti považuje súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere neplatnú ( § 39 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil v časti úrokov z úveru a aj v časti odplaty za poskytnutie úveru za neplatné, potom aj informácie o výške RPMN uvedená v zmluve vo výške 28 % je nesprávnou. RPMN má obsahovať konkrétnu výšku všetkých nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutým úverom, prepočítaný na jeden rok. V RPMN okrem úrokovej sadzby musia byť zahrnuté všetky poplatky, či už jednorázové, alebo opakujúce sa. Vychádzajúc z obsahu zmluvy však túto RPMN ani nie je možné hodnoverným spôsobom skontrolovať, pretože ako už bolo uvedené, zmluva vôbec neuvádza v akých časových intervaloch sa má úver splácať, t.j. neuvádza jednotlivé splátky a výšku týchto splátok. Zo znenia zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca, t.j. veriteľ k výpočtu RPMN, aké vstupné údaje do tohto výpočtu zadával. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd úver poskytnutí na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje za úver bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na ustanovenie § 11 odsek 1 písmeno b),d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Čo sa týka žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33,-eur, podľa súdu sa jedná o paušálne dojednanie obsiahnuté vo vopred pripravenej predtlačenej zmluve a žalobca nepreukázal, že táto
zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovaným individuálne, resp. že mal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť v tejto časti obsah zmluvy ovplyvniť. Súd poukazuje aj na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 33,-eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nezaplatiť, resp. nevrátiť úver v dohodnutom čase. Z tohto znenia však nevyplýva, že by sa táto zmluvná pokuta mala úmerne znižovať podľa výšky prípadnej čiastočnej úhrady vykonanej včas. T.j. aj v prípade, že by žalovaný zostal dlžný žalobcovi čo i len 1,- euro, bol by podľa zmluvného dojednania povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 33,-eur, ktorá je však k pohľadávke 1,- euro ako sankcia neprimeraná. Takúto sankciu , takto dohodnutú súd považuje, ako sankciu neprimerane vysokú, resp. takáto úprava zmluvnej pokuty ako sankcie umožňuje požadovať od spotrebiteľa za určitých podmienok aj neprimerane vysokú sumu a preto sa v zmysle § 53 odsek 4 písmeno k ) Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. A neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatné. V tomto kontexte súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 odsek 3 Občianskeho zákonníka ,t.j. aj na to že súd pri výklade tohto ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute musel toto ustanovenie vykladať v zmysle § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa. Súd teda dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, t.j. žalobca nebol oprávnený domáhať sa od žalovaného zaplatenia takejto neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.
8. Čo sa týka žalobcom uplatneného poplatku za upomienky vo výške 180,- eur , tak aj v tejto časti, t.j. v časti dohody o nároku žalobcu na náhradu 30,-eur za každú upomienku súd považoval zmluvu za neplatnú. Jedná sa o poplatok , ktorého účelom je získanie majetkového prospechu voči spotrebiteľovi a vo svojej podstate preto predstavuje ďalšiu finančnú sankciu , ktorá však podľa súdu prípustná nie je, pretože účastník, ktorý sa dostane prípadne do omeškania , môže byť sankcionovaný úrokom z omeškania. Súd dospel k záveru, že žalobca by sa v tomto prípade mohol teoreticky domáhať len náhrady nákladov spojených so zasielaním upomienok a to reálnych nákladov, ktoré mu vznikli. Žalobca však takéto náklady nijakým spôsobom nepreukázal, nepreukázal ani len to, že žalovanému vôbec nejaké upomienky posielal.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel teda k záveru, že úver ktorý poskytol žalobca žalovanému vo výške 350,-eur je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Preto bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len tú sumu, ktorú mu žalobca požičal, t.j. 350,- eur. Vychádzajúc aj z tvrdenia samotného žalobcu , žalovaný z poskytnutého úveru 350,-eur už vrátil žalobcovi sumu 144,88 eur. Zostatok nevrátenej istiny úveru predstavoval 205,12 eur a súd nemal preukázané, že by do času vyhlásenia rozsudku z tejto sumy 205,12 eur žalovaný zaplatil čo i len časť. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 205,12 eur a keďže je žalovaný s úhradou tejto sumy v omeškaní, pretože konečná splatnosť úveru bola 30.11.2016, súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 205,12 eur od 1.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia spolu sumy 516,12 eur (100%), súd mu priznal 205,12 eur (40 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku (60 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Je zrejmé , že úspešnejší bol v konaní žalovaný a miera jeho úspechu bola v 20 % (60-40 %) a v takejto výške by potom mal žalovaný aj nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu nárok na ne nepriznal.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah strán sporu súd posúdil ako o spotrebiteľský , sú bol povinný z úradnej povinnosti vykonať kontrolu obsahu zmluvy, ktorá mala charakter formulárovej vopred pripravenej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ zrejme ovplyvniť veľmi nemohol.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.