Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/216/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/ A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459 proti žalovanej: M.. Q. K., nar. XX. novembra X., bytom Na I. XXXX/XX, XXX XX K. K., o zaplatenie 16.994,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -90 zo dňa 8. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -90 zo dňa 8. augusta 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.783,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.783,27 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa pôvodne v upomínacom konaní podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 16.994,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 16.994,04 Eur od 20.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (UniCredit Bank Slovakia a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 05.08.2013 zmluvu o úvere č. N.-R.- XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 29.200,-Eur s tým, že časť úveru vo výške 4.200,-Eur bola žalovanej poskytnutá za účelom úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 25.000,-Eur bola žalovanej poskytnutá bez účelového určenia. Nakoľko sa žalovaná sa dostala so splácaním poskytnutého úveru do omeškania, žalobca upomienkou č. 2 zo dňa 20.04.2017 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 887,16 Eur. Žalovaná aj napriek doručenej výzve dlžnú sumu neuhradila, preto žalobca listom zo dňa 20.06.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.06.2017 a vyzval žalovanú na úhradu celého zostatku úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 16.994,04 Eur (istina vo výške 16.541,40 Eur, riadne úroky vo výške 442,24 Eur a úroky z omeškania vo výške 10,40 Eur).

1.2 Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Mestským súdom v Prahe, ako aj z údajov obchodného registra Slovenskej republiky mal okresný súd preukázané, že na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe zo dňa 04.11.2013 sp.zn. B 3608-RD1717/MSPH, Fj 219557/2013, právoplatného dňa 01.12.2013, prešlo na žalobcu ako nástupnícku spoločnosť v dôsledku cezhraničnej fúzie formou zlúčenia spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, ako zanikajúcej spoločnosti, imanie zanikajúcej spoločnosti s tým, že rozhodujúcim dňom zlúčenia je 01.12.2013.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že žalovaná dňa 05.08.2013 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu (UniCredit Bank Slovakia a.s.) ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 29.200,- Eur, z toho časť úveru vo výške 4.200,- Eur bola žalovanej poskytnutá za účelom úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 25.000,- Eur bola žalovanej poskytnutá bez účelového určenia. Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa zároveň vzťahujú aj ustanovenia . Po preskúmaní zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórny údaj o celkovej čiastke (t.j. súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), ktorú má dlžník (žalovaná) veriteľovi (žalobcovi) zaplatiť; rovnako zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečnú splatnosť úveru, špecifikovanú v čl. II. v bode 10. zmluvy o úvere „do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru“, nepovažoval za jednoznačný údaj, na základe ktorého môže spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. Keďže zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle a (údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), súd prvej inštancie poskytnutý spotrebiteľský úver považoval v zmysle za bezúročný a bez poplatkov, dôsledku čoho uzavrel, že žalobcovi je možné priznať iba sumu nesplatenej istiny úveru bez poplatkov a úrokov po odpočítaní žalovanou zrealizovaných platieb. Z výpisu z úverového účtu žalovanej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná dňa 19.08.2013 čerpala úver v sume 29.200,- Eur a žalobcovi v období od 19.09.2013 do 05.05.2017 uhradila celkovo sumu 19.216,73 Eur. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy vo výške 5.783,27 Eur, ako rozdiel medzi reálne poskytnutým úverom v sume 25.000,-Eur, keď suma 4.200,- Eur predstavovala poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a uhradenej časti splátok žalovanou v sume 19.216,73 Eur a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal v súlade s v spojením s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny poskytnutého úveru a to až od 21.06.2017, nakoľko úver bol zosplatnený ku dňu 20.06.2017. Súd prvej inštancie nemal z obsahu spisu preukázané, že by úroky z omeškania vyčíslené ku dňu určenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,40 Eur boli vypočítané len z istiny úveru, a nie aj z úrokov z úveru, resp. poplatkov, na ktoré žalobca z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá nárok, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

1.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie (ďalej v texte len „“) a v spore úspešnejšej žalovanej (úspech 66%, neúspech 34%) však nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia a , tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že záver okresného súdu o tom, že v zmluve o úvere nie je dostatočným spôsobom špecifikovaný údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle , je nesprávny. Mal za to, že termín konečnej splatnosti tak, ako je uvedený v zmluve o úvere je dostatočne určitý a v súlade s . Poukázal na článok II. bod 10 zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver je splatný v lehote do 84 mesiacov odo dňa prvého čerpania úveru, t.j. konečná splatnosť úveru nastane do 84 mesiacov odo dňa, kedy dlžník vyčerpá poskytnuté finančné prostriedky. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo možné stanoviť konkrétne číselné označenie dátumu konečnej splatnosti, pretože žalobca v uvedenom čase a s poukazom na 1 mesačnú lehotu čerpania úveru nevedel predpokladať, kedy žalovaná pristúpi k reálnemu čerpaniu úveru. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že termín konečnej splatnosti musí byť určený dňom, mesiacom a rokom. Pre spotrebiteľa je plne zrozumiteľné a určiteľné aj určenie termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru tak, že je splatný v určitej lehote od čerpania úveru. Poukázal na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015. Podľa názoru žalobcu by bolo možné uvažovať o posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu absencie údaja v zmysle iba v prípade, ak by takýto údaj nebol v zmluve uvedený vôbec.

2.2 Odvolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve o úvere absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Poukázal na článok II. bod 18 zmluvy o úvere, ktorý upravuje celkové náklady. Predmetný údaj o celkových nákladoch informuje spotrebiteľa o sume, ktorú je povinný v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere zaplatiť žalobcovi ako odplatu za to, že mu poskytol úver. Z tejto informácie je pre žalovanú jednoznačne určité, akú celkovú čiastku bude povinná žalobcovi uhradiť. Informáciu o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom považoval odvolateľ za praktickejšiu a dôležitejšiu, než informáciu o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na splnenie požiadavky v zmysle ustanovenia postačuje uvedenie celkových nákladov spojených s úverom a uvedenie výšky úveru, ktorých súčet predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k . Uvedenie údaja o celkovej výške nákladov v zmluve o úvere je pre spotrebiteľa dostatočne informatívne a z predmetného údaja si bežný spotrebiteľ, bez akýchkoľvek problémov vie posúdiť rozsah svojho záväzku, ktorý je povinný banke uhradiť. Bol toho názoru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované .

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výrokoch II. a III.) podľa ustanovenia , ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 16.994,04 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu (UniCredit Bank Slovakia a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 05.08.2013 zmluvu o úvere č. N.-R.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-SU, na základe ktorej bol žalovanej

poskytnutý úver vo výške 29.200,-Eur (časť úveru vo výške 4.200,- Eur bola žalovanej poskytnutá za účelom úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 25.000,-Eur bola žalovanej poskytnutá bez účelového určenia). Žalovaná sa dostala so splácaním poskytnutého úveru do omeškania, žalobca preto upomienkou č. 2 zo dňa 20.04.2017 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 887,16 Eur. Keďže žalovaná aj napriek doručenej výzve dlžnú sumu neuhradila, žalobca listom zo dňa 20.06.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.06.2017. Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 16.994,04 Eur. Okresný súd v upomínacom konaní vydal dňa 24.10.2018 platobný rozkaz sp.zn. , ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca následne v zmysle o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu (UniCredit Bank Slovakia a.s.) a žalovanou dňa 05.08.2013, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia . V konečnom dôsledku spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v podanom odvolaní namietaný nebol.

7.1 Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nevymedzuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená. Musí však byť uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom. Pre dostatok určitosti právneho úkonu podľa názoru odvolacieho súdu vymedzenie konečnej splatnosti úveru „do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru“ pre bežného spotrebiteľa nepostačuje. Takto formulované zmluvné dojednanie, a to aj vzhľadom na lehotu čerpania úveru, ktorá je v článku II. bodu 11 zmluvy uvedená „do 1 mesiaca odo dňa platnosti tejto zmluvy“, nemožno z pohľadu priemerného spotrebiteľa vyhodnotiť tak, že termín konečnej splatnosti úveru možno identifikovať určito, bez ťažkostí a s istotou tak, ako to má na mysli rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pričom aj v zmysle základných právnych zásad použitie uvedeného zmluvného dojednania vo formulárovej zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť, treba pričítať na ťarchu veriteľa, ktorý ich sám v zmluve použil. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že termín konečnej splatnosti nie je v zmluve o úvere uvedený riadnym spôsobom.

7.2 K poukazu odvolateľa na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a jeho tvrdenie, že bezúročný môže byť úver len vtedy, ak absentuje náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsahu záväzku spotrebiteľa, ktorý definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, RPMN a výška úveru, odvolací súd uvádza, že aj v zmysle Smernice č. 2008/48 je veriteľ povinný v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa zmluvou o úvere spotrebiteľ zaviaže, poskytnúť spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín jeho konečnej splatnosti a údaj o RPMN sú informáciami, ktoré je veriteľ povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa. Neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru (alebo jeho absencia) dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia z uzavretej zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že ide o skutočnosť, ktorej neurčité uvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

7.3 V zmysle sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ žalobcovi zaplatiť, v zmluve o úvere uvedený nie je. Tvrdenie žalobcu, že na splnenie požiadavky v zmysle postačuje uvedenie celkových nákladov spojených s úverom a uvedenie výšky úveru, ktorých súčet predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, neobstojí, pretože v ustanovení výslovne uvádza, že v zmluve o úvere musí byť uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo v danom prípade splnené nebolo. Údaj o celkových nákladoch nie je dôležitejší a ani praktickejší údaj, práve naopak, ide o zavádzajúci údaj, pretože z tohto údaja spotrebiteľ nevie s určitosťou posúdiť rozsah svojho záväzku a zároveň je v rozpore s .

7.4 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne z dôvodu absencie náležitostí v zmysle a v zmluve o úvere (údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) považoval poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle za bezúročný a bez poplatkov.

8. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok ( ) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj v závislom III. výroku o trovách konania v zmysle , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná; zo spisu jej však žiadne trovy nevyplynuli, ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila; preto jej krajský súd ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).