Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne S.. E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v T. V. L., Y.I. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8 proti žalovanému Y.. J. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., K. XXX/X, zastúpenému JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 44, o určenie, že závet je neplatný, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2018 č.k. -248 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 26.3.2019.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku pôvodného (teraz už nebohého žalobcu R. Š.), otca terajších strán sporu na určenie neplatnosti záveru poručiteľky B. Š., jeho manželky a matky oboch terajších strán sporu.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že dňa 23.08.2013 pôvodný žalobca zomrel a preto súd uznesením sp.zn. -186 zo dňa 04.04.2014 uvedené konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. , v ktorom sa rozhodovalo o platnosti vydedenia žalovaného v 1. rade, t.č. už len žalovaného, po poručiteľovi - nebohom žalobcovi a platnosti závetu po tomto poručiteľovi, spísané notárkou D. Y. T. sídlom Y., R. XXX/XX dňa 25.05.2011, formou notárskej zápisnice - listiny o vydedení a závetu sp.zn. N 51/2011, Nz 18879/2011, NCRls 19374/2011. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom sp.zn. -119 zo dňa 04.06.2015 tunajší súd určil, že vydedenie spísané na Notárskom úrade D. Y. - notára so sídlom Y., R. XXX/XX, notárskou zápisnicou - listina o vydedení a závet N 51/2011, Nz 18879/2011, NCRls 19374/2011 z 25.05.2011 - napísaná poručiteľom R. Š., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. V. L., Y. XXXX/XX, je neplané a, že dôvody vydedenia spísané na Notárskom úrade D. Y. - notára so sídlom Y., R.N. XXX/XX, notárskou zápisnicou - listina o vydedení a závet N 51/2011, Nz 18879/2011, NCRls 19374/2011 z 25.05.2011 napísaná poručiteľom R. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T.Á. V. L., Y. XXXX/XX, neexistovali a nie sú dané. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. -142 zo dňa 13.09.2016 vyššie uvedený rozsudok potvrdil.

3. Uznesením sp.zn. 16C/4/2012/-194 zo dňa 02.11.2017 súd rozhodol výrokom označeným pod I., že v tomto konaní pokračuje, vo výroku II. uviedol, že toto konanie zastavuje a vo výroku III. rozhodol, že

žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie dedička S.. E. S., žalovaná v 2. rade, t.č. už žalobkyňa.

4. O jej odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -213 zo dňa 30.05.2018 tak, že uznesenie tunajšieho súdu vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia, konkrétne v bode 7 Krajský súd v Košiciach uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatnosti závetu poručiteľky B. Š., ktorá bola matkou oboch žalovaných. Ide o sporové konanie, v ktorom síce aj žalovaná v 2. rade t.č. už žalobkyňa vystupovala na strane žalovanej, avšak tak z obsahu žaloby, ako aj z jej procesných úkonov je nesporné, že táto sa zhodovala so skutkovými tvrdeniami pôvodného žalobcu - otca oboch žalovaných, a teda aj ona považuje závet spísaný jej neb. matkou za neplatný. Z uvedeného je zrejmé, že medzi dedičmi neb. poručiteľky B. Š. je aj naďalej spornou otázka platnosti ňou spísaného závetu a zastavením konania došlo vo vzťahu žalovanej v 2. rade, t.č. už žalobkyni, k odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k vyriešeniu tejto spornej otázky. Na základe toho odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania, ako aj na neho nadväzujúci výrok o trovách konania zrušil podľa ust. majúc za to, že nedostatok v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno napraviť v odvolacom konaní. Krajský súd ďalej uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní so žalovanou v 2. rade ,ako žalobkyňou a právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu R. Š. proti žalovanému v 1. rade, t.č. už len žalovanému, o neplatnosť závetu spísaného poručiteľkou

- ich neb. matkou.

6. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného pokynu odvolacieho súdu s poukázaním na znenie ustanovenia , podľa ktorého je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uznesením sp.zn. - 217 zo dňa 17.09.2018 rozhodol o pokračovaní v tomto konaní s pôvodnou žalovanou v 2. rade, ako žalobkyňou a právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu R. Š., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému v 1. rade, ako žalovanému, o neplatnosť závetu spísaného poručiteľkou

- ich neb. matkou, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a výpoveďou súdnej znalkyne R.. F. H. a na základe uvedených skutočnosti ustálil tento skutkový stav veci:

7. Dňa 04.07.2011 bola Notárskym úradom D. Y., notárom so sídlom Y., R. XXX/XX na gynekologicko- pôrodníckom oddelení NsP v Spišskej Novej Vsi spísaná Notárska zápisnica sp.zn. N 74/2011, Nz 24633/2011, NCRIs 25250/2011, obsahom ktorej bol závet B. Š., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej totožnosť si uvedená notárka overila platným občianskym preukazom číslo T. XXXXXX. Podľa uvedenej notárskej zápisnice mala menovaná nebohá vyhlásiť, že je spôsobilá na právne úkony a požiadať, aby do tejto notárskej zápisnice bol pojatý jej závet. Podľa uvedeného závetu menovaná nebohá poručiteľka po dobrej a zrelej úvahe a pri dobrom duševnom zdraví osvedčuje, že všetok svoj majetok, ktorý bude v čase smrti vlastniť, nehnuteľný i hnuteľný, všetky veci a práva, najmä spoluvlastnícky podiel na domovom majetku, ktorý sa nachádza na Y. C. L. T. V. L., ďalej nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe dedenia v k.ú. J., všetky jej úspory na vkladných knižkách a účtoch v peňažných ústavoch, všetok krištáľ a brúsené sklo (sady pohárov, vázy, misy a i.), ktoré sa nachádzajú v interiéry rodinného domu a spoluvlastnícky podiel v 1/2-ici na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felicia, rok výroby 1998, EVČ: T. XXXAE, zanecháva po svojej smrti len jej synovi - pôvodnému žalovanému v 1. rade, t.č. už len žalovanému, v celosti.

8. Ďalej podľa uvedeného závetu mala nebohá poručiteľka vyhlásiť, že má okrem uvedeného syna aj dcéru - pôvodnú žalovanú v 2. rade, teraz žalobkyňu a aj po tomto poučení zotrváva na svojom závete, s tým, že jej dcéra už za svojho života obdržala od nej a jej manžela spoluvlastnícky podiel na domovom majetku v k.ú. T. V. L.. Prevod bol uskutočnený Kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli dňa 04.03.1994. V bode V. uvedenej zmluvy sa konštatuje, že podiel na dome sa predáva za kúpnu cenu 570.000,- Sk, že kúpna cena bude odpredávateľom vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna cena za uvedený spoluvlastnícky podiel do dňa spísania závetu nebola zo strany jej dcéry ako kupujúcej vyplatená, považuje nebohá poručiteľka uvedený prevod za dar. V prípade, že sa bude jej dcéra domáhať svojho dedičského podielu po nej žiada, aby tento dar bol jej dcére započítaný na jej dedičský podiel. Verí, že dcéra bude toto jej rozhodnutie rešpektovať, pretože v opačnom prípade by bola oproti synovi (pôvodnému žalovanému v 1. rade) neodôvodnene zvýhodnená.

9. Uvedený závet je ukončený podpisom nebohej poručiteľky, v ktorom je uvedené jednak jej priezvisko (Š.) a jednak jej krstné meno (B.), pričom text v zápisnici je ukončený pečiatkou notárky a jej podpisom.

10. V deň spísania napadnutého závetu, teda dňa 04.07.2011 sa tiež uskutočnilo psychiatrické vyšetrenie nebohej poručiteľky a to psychiatričkou R.. O. Q..

11. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj samotná svedkyňa R.. O. Q., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi pre súd uviedla, že dňa 04.07.2011 bola požiadaná primárom gynekologického oddelenia R.. Š. urobiť vyšetrenie u nebohej poručiteľky, za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony u tejto pani. Konziliárne vyšetrenia sa hlásia dopoludnia, vyšetrenia robí táto svedkyňa popoludní a bolo to tak aj v tom prípade. Uvedené vyšetrenie jej menovaný primár oznámil len telefonicky a ona ho vykonala v ten deň popoludní medzi 14:30 až 15:00 hod. Prípad neuzatvorila, čo je štandardný postup v takýchto situáciách. Psychologické vyšetrenie nebohej poručiteľky bolo 07.07.2011 a robila ho R.. X., pričom svedkyňa R.. O. Q. následne v piatok 08.07. dopoludnia obdržala uvedený nález a opäť išla urobiť vyšetrenie nebohej poručiteľky, ktorá v tom čase už bola hospitalizovaná na ODCH.

12. Podľa písomnej lekárskej správy R.. O. Q. dňa 04.07.2011 o 14:50 hod., menovaná psychiatrička vykonala vyšetrenie nebohej poručiteľky, ktorá jej podľa záznamu v uvedenej správe mala subjektívne udávať, že ju všetko bolí, že bola operovaná v r. 2007, že teraz má bolesti, nechutí jej jesť, spí po liekoch, je slabá, nevie, že by prepisovala na niekoho nejaký majetok. Tiež nebohá poručiteľka podľa obsahu tejto správy mala uvádzať, že je deň 02.07.2011 a že je v nemocnici od 16. júna a že sa veľmi trápi. Podľa objektívneho psychologického nálezu uvedenej psychiatričky zaznamenaného v tejto správe, psychomotorické tempo neb. poručiteľky bolo v tom čase spomalené, kontakt bol zhoršený, odpovedala po latencii, myslenie mala bradypsychické, ťažkopádnejšia v uvažovaní, orientovaná osobou bola správne, nepresná však bola časová orientácia, manifestná psychotická sympt. nezistená. Konštatovala sa depresívna nálada, pričom depresia bola odkloniteľná bez suic. myšlienok, prítomné boli somat. polyalgie, hyporexia, únavový syndróm, hypobulia, činnostná insuf., emočná labilita, hypoprosexia, spánok farmakogénne navodený a konštatovali sa známky ľahkej kognitívne disfunkcie. Diagnóza bola stanovená ako depresívna porucha - stredne ťažká pri somatickom ochorení.

13. Psychologický nález R.. Š. X., klinického psychológa bol vystavený dňa 07.07.2011, z neho vyplynulo, že nebohá poručiteľka v čase jej vyšetrenia uvádzala, že sa cíti byť ospalá, slabá, nevládze hovoriť, rozmýšľa pomalšie. Tiež uvádzala, že nechce robiť žiadne rozhodnutia, nič podstatné nechce zmeniť, že otázkam psychologičky rozumie, ale neplánuje nič robiť. Z pozorovania menovanej vyplynulo, že sa u nej prejavovala viditeľná celková psychosomatická slabosť, myslenie mala spomalené, vybavovanie v pamäti bolo tažkopádne, rozhovor bol prerušovaný, bola somnoletná a prechádzala do driemot, nereagovala na otázky. Vo chvíľach relatívnej čulosti odpovedala na anamnestické otázky priliehavo. Pri použití čiastkových úloh z wechsler - memory závery poukazovali na poruchu koncentrácie, pomalosť až ťažkopádnosť v uvažovaní a výkonnosť kognitívnych funkcií bola významne oslabená. Podľa uvedenej správy záver bol taký, že intelektovú kapacitu nebohej poručiteľky a jej pamäť nebolo možné číselne vyhodnotiť. Logické myslenie bolo zachované, avšak jej uvažovanie bolo pomalé až ťažkopádne a jej pozornosť nedostatočná. Z psychologického hľadiska bol konštatovaný aktuálny stav psychiky pri závažnom somatickom ochorení a nutnej medikácii, ktorý nedovoľoval menovanej spoľahlivo komunikovať a rozhodovať v úradných záležitostiach.

14. Svedkyňa R.. O. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že následne v piatok 08.07. dopoludnia obdržala uvedený nález a opäť išla urobiť vyšetrenie nebohej poručiteľky, ktorá v tom čase už bola hospitalizovaná na ODCH. Počas tohto druhého vyšetrenia nebohá poručiteľka nekomunikovala, jej stav bol zhoršený oproti prvotnému vyšetreniu, nereagovala na svedkyňu, ako lekára, pričom jej somatický stav bol taký, že dňa 04.07. sa prechádzala, pri druhom už ležala. Už pri prvom vyšetrení bolo vidieť, že má bolesti, chodila, ale držala sa v podbrušku.

15. Stav nebohej poručiteľky uvedená svedkyňa R.. O. Q. uzatvorila tak, že na základe psychiatrického a psychologického vyšetrenia táto nie je schopná rozhodovať v závažných úradných záležitostiach. K uvedenému záveru ju viedlo zistenie, že na základe vyšetrenia dňa 04.07.2011 zistila, že menovaná nie je orientovaná v čase, má spomalené psychomotorické tempo, odpovedá po latencii, jednoslovne, nesúvisle v niektorých veciach, je ťažkopádna v uvažovaní, pozornosť je nesústredená, nebola

informovaná o tom, že by mala vykonať nejaký úkon, pričom podľa výpovede uvedenej svedkyne táto sa aj pýtala nebohej poručiteľky, či plánuje robiť rozhodnutie ohľadne svojho majetku, pričom jej dotyčná odpovedala „neviem nič, bolí ma, bolí ma“. Svedkyňa si nespomenula, kedy presne vyšetrila nebohú dňa 08.07.2011, uviedla, že to bolo popoludní, ale nevie koľko bolo presne hodín, potvrdila však, že v uvedený deň sa stretla so žalovaným na chodbe v popoludňajších hodinách, kedy tento neprimerane reagoval a so záverom vyšetrenia bol nespokojný.

16. Podľa chorobopisu nebohej poručiteľky z jej hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Spišská Nová Ves, ktorého prepis bol obsiahnutý v znaleckom posudku č. 2/2012 vypracovanom R.. F. H., súdnou znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, dňa 04.07.2011 bola u nebohej poručiteľky konštatovaná chronická bolesť (B 111), pričom jej boli poskytnuté lieky Fraxiparine 0,3 ml na deň, Cerucal 2 x 1 tableta, Algifen 3 x 20 kv, Lexaurin 2 x 1 tableta, Biseptol 2 x 1 tableta, Fentanyl 50 ug/ h 1 náplň a 72 hodín, Tiapra 2 x 1 tableta, Plegomazin 25 mg v 1 ampulke, Lagosa 3 x 1 tableta, Milurit 3 x 1 tableta. Zdravotná sestra R. podávala podľa záznamu menovanej lieky o 08:00 hod., o 11:30 hod. jej boli podávané injekcie a kvapky, o 14:00 hod. bola zapísaná návšteva príbuzných. O 23:15 hod. neb. zvonila, pričom službukonajúca sestra našla menovanú padnutú na paplóne na zemi vľavo od postele, pričom táto nevedela uviesť súvislosti. Bol privolaný lekár, pričom sa u menovanej konštatovala spavosť, v dôsledku vplyvu celkového stavu a medikácie.

17. Podľa prepúšťacej správy NsP a.s. Spišská Nová Ves, vypracovanej dňa 15.07.2011, neb. poručiteľka bola hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých od 08.07.2011 do 15.07.2011, kedy uvedeného dňa o 15:10 hod. zomrela.

18. Z už vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 2/2012 R.. F. H., súdnej znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, a to z jeho záveru súd vyvodil, že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu dňa 04.07.2011 nebola schopná ovládať svoje konanie a ani posúdiť jeho následky, vplyvom kvantitatívnej poruchy vedomia - somnolencie, depresie, silných bolestí a tlmivých účinkov liekov. Podľa uvedenej znalkyne menovaná nebola spôsobilá na prevedenie tak zložitého právneho úkonu. Jej rozpoznávacie schopnosti boli vplyvom podávaných liekov a vzhľadom na celkový zdravotný stav ovplyvnené podstatnou mierou.

19. Konštatoval, že z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že uvedená súdna znalkyňa sa pri týchto ňou prezentovaných záverov opierala o údaje získané z dostupnej spisovej dokumentácie a zdravotnej dokumentácie nebohej poručiteľky, pričom najväčší dôraz kládla na vyjadrenia a závery odborných vyšetrení, najmä psychiatrického a psychologického, zápisov ošetrujúceho zdravotníckeho personálu a údajov o druhu a množstve podávaných liekov.

20. Ďalej z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že u nebohej poručiteľky od začiatku hospitalizácie bola nasadená intenzívna liečba kombináciou analgetík, liekov tlmiacich bolesť z triedy opiátov (Tramal, Mabron, Fentanyl, Dolzin, Fortral) spolu s ďalšími liekmi s tlmivým vplyvom na centrálnu nervovú sústavu a to centrálne účinkujúcimi liekmi proti zvracaniu (Cerucal), liekmi proti nespavosti (Dormicum), liekmi proti úzkosti (Diazepam, Lexaurin, Seduxen), liekmi s tlmeným účinkom na psychické funkcie (Plegomazin, Tiaprid) a ďalšími liekmi na tlmenie bolesti (Algifen neo). Bežne nežiaducim (niekedy žiaducim) účinkom u všetkých týchto preparátov je sedácia (útlm), ktorá sa ich vzájomnou kombináciou zvýrazňuje. Konkrétne v deň prevedenia právneho úkonu jej dopoludnia bolo podaných päť druhov preparátov od 08:00 hod. do 11:30 hod. bol podaný Plegomazin vnútrosvalovou injekciou (zrejme pre výrazné bolesti).Vedľajším účinkom všetkých týchto liekov je sedácia (tlmenie), ospalosť, únava so sťaženou koncentráciou pozornosti. Aj keď nie sú k dispozícií výsledky laboratórnych vyšetrení priamo zo dňa 04.07.2011, podľa výsledkov z 29.06.2011 a 08.07.2011 a ich nasledujúcich denných kontrol sa podľa znalkyne dá usudzovať o rýchlom zhoršovaní zníženia funkcie obličiek a pečene. Rovnako hodnota CRP z 25. a 29.06.2011 svedčí o prítomnosti silného zápalu v organizme. Potvrdzuje to i rad antibiotík, ktoré boli posudzovanej počas hospitalizácie podávané. Samotná porucha funkcie obličiek pri hromadení splodín metabolizmu spôsobuje patologickú ospalosť, únavu, slabosť s narušením kognitívnych procesov a to najmä pozornosti, ktorá sa považuje za zaostrený stav vedomia. Poruchy pozornosti majú za dôsledok narušenie rozpoznávacích schopností. U nebohej poručiteľky sa podľa znalkyne poliekový útlm spolu s útlmom pri poruche obličiek znásobili. Narušenie kognitívnych schopností vrátane pozorností potvrdzuje i psychiatrické vyšetrenie R.. Q., problémy so sústredením

na rozhovor i svedecká výpoveď manželov Y.A.. Tlmivý vplyv liekov potvrdzuje i udalosť, kedy nebohá poručiteľka dňa 04.07.2011 o 23:15 hod. spadla z postele a zranila sa.

21. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 37 ods. 1 až 3, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 40, § 476 ods. 1 a 2, § 476d ods. 1 vyvodil záver, že aj keď znalecký posudok z príslušného odboru je esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom sa posudzuje, či bolo predmetné konanie fyzickej osoby urobené v duševnej poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby pri hodnotení dôkazov v zmysle sa zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a hodnotil tento dôkazný prostriedok s ďalšími dôkaznými prostriedkami spôsobom uvedeným v ust. s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.

22. Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým znaleckého posudku súdnej znalkyne R.. F. H. vyplynulo, že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu dňa 04.07.2011 mala kvantitatívne poruchy vedomia - somnolenciu, trpela depresiami, silnými bolesťami a bola pod účinkom tlmivých liekov. Podľa názoru znalkyne menovaná nebola spôsobilá na prevedenie tak zložitého právneho úkonu, ako je spísanie závetu a jej rozpoznávacie schopnosti boli vplyvom podávaných liekov a vzhľadom na jej celkový zdravotný stav ovplyvnené podstatnou mierou.

23. Súd sa s týmto záverom súdnej znalkyne plne stotožnil, nakoľko z obsahu tohto jej posudku a podkladov, o ktoré oprela tieto svoje závery, bolo možné tieto jednoznačne konštatovať.

24. V tejto súvislosti súd poukázal predovšetkým na zdroje, z ktorých znalkyňa pri vypracovaní tohto svojho znaleckého posudku vychádzala, ktorými boli predovšetkým zápisy ošetrujúceho personálu príslušného oddelenia, kde v čase spísania podaného závetu nebohá poručiteľka bola hospitalizovaná.

25. Mal za to, že z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že u nebohej poručiteľky od začiatku hospitalizácie bola nasadená intenzívna liečba kombináciou analgetík, liekov tlmiacich bolesť z triedy opiátov (Tramal, Mabron, Fentanyl, Dolzin, Fortral) spolu s ďalšími liekmi s tlmivým vplyvom na centrálnu nervovú sústavu a to centrálne účinkujúcimi liekmi proti zvracaniu (Cerucal), liekmi proti nespavosti (Dormicum), liekmi proti úzkosti (Diazepam, Lexaurin, Seduxen), liekmi s tlmeným účinkom na psychické funkcie (Plegomazin, Tiaprid) a ďalšími liekmi na tlmenie bolesti (Algifen neo).

26. Podľa chorobopisu nebohej poručiteľky z jej hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Spišská Nová Ves, ktorého prepis bol obsiahnutý v predmetnom znaleckom posudku, dňa 04.07.2011 bola u nebohej poručiteľky konštatovaná chronická bolesť (B 111), pričom jej boli poskytnuté lieky Fraxiparine 0,3 ml na deň, Cerucal 2 x 1 tableta, Algifen 3 x 20 kv, Lexaurin 2 x 1 tableta, Biseptol 2 x 1 tableta, Fentanyl 50 ug/h 1 náplň a 72 hodín, Tiapra 2 x 1 tableta, Plegomazin 25 mg v 1 ampulke, Lagosa 3 x 1 tableta, Milurit 3 x 1 tableta.

27. Z výpovede súdnej znalkyne vyplynulo, že z uvedených liekov, ktoré nebohá poručiteľka dostala dňa 04.07.2011 najväčší vplyv na rozpoznávacie schopnosti nebohej a teda na narušenie jej pozornosti mala mať fentanylová náplasť, ktorá bola v uvedený deň kombinovaná s kvapkami Algifen. Ďalej to bol Lexaurin, Tiaprid a Cerucal a injekcia Plegomazín. Každý z týchto liekov má schopnosť sedovať, teda tlmiť ukľudňovať a uspávať.

28. Konštatoval, že nemá dôvod pochybovať o týchto záveroch súdnej znalkyne o tom, aké účinky kombinácia týchto liekov aj v spojení s nedostatočnou činnosťou obličiek a pečene, vo vzťahu k osobe nebohej poručiteľky, mohla spôsobovať.

29. Súdna znalkyňa oprela svoje závery aj o vplyv chronickej bolesti trvalého charakteru u nebohej poručiteľky na ovládaciu zložku jej prejavu. Ako znalkyňa uviedla, chronická bolesť spôsobuje depresiu, zvyšuje sklon pacienta ku skrátkovým reakciám, čo je reakcia, kedy pacient chce dosiahnuť cieľ, čo najkratšou cestou a zároveň bolesť zvyšuje sugestibilitu pacienta, čím rozumieme ľahkú ovplyvniteľnosť osoby, ktorá pociťuje bolesť. Podľa znalkyne nebohá poručiteľka trpela predovšetkým silnými až neznesiteľnými bolesťami na škále bolestí podľa O´Briena najvyšší stupeň a strachom, čo potvrdzujú zápisy ošetrujúceho personálu.

30. Obmedzené rozpoznávacích schopností nebohej poručiteľky v deň spísania napádaného závetu preukazuje aj obsah písomnej lekárskej správy R.. O. Q. zo dňa 04.07.2011 o 14:50 hod., v ktorom sú zaznamenané samotné vyjadrenia nebohej poručiteľky, ktorá sama prehlásila, že nevie o tom, že by prepisovala na niekoho nejaký majetok, ako aj výpoveď uvedenej lekárky, ako svedkyne pred súdom, z ktorej tiež vyplynulo, že na jej priamo otázku na nebohú poručiteľku, či plánuje robiť rozhodnutie ohľadne svojho majetku, jej mala táto odpovedať „neviem nič, bolí ma, bolí ma“.

31. Za takejto dôkaznej situácie súd preto ustálil, že nebohá poručiteľka v čase spísania v tomto sporovom konaní napádaného závetu dňa 04.07.2011 mala v podstatnej miere ovplyvnené svojej rozpoznávacie schopnosti v dôsledku silných chronických bolestí, podávaných liekov a jej celkového zdravotného stavu, následkom čoho nebola si plne vedomá, aký právny úkon činí a preto je predmetný závet v zmysle neplatný. Súd preto žalobe žalobkyne vyhovel.

32. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a úspešnej žalobkyni priznal ich plnú náhradu.

33. Opravným uznesením zo dňa 26.3.2019 (č.l. 278) súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil chybu v písaní v rozsudku tak, že správne znenie bodu 137 jeho odôvodnenia je: „Súd o trovách štátu nerozhodoval, nakoľko náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním na posúdenie spôsobilosti nebohej poručiteľky na spísanie závetu boli v plnej miere vykryté z preddavkov zložených stranami sporu.“ Súd rozhodol o odmene súdnej znalkyne R.. F. H. za podaný znalecký posudok uznesením zo dňa 6.12.2012 sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. Zároveň uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vypúšťa body 138 až 145 s tým, že ostatné časti rozsudku ostávajú nezmenené. Toto uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v časti odôvodnenia rozsudku v bodoch 138 až 145 uviedol dôvody týkajúce sa náhrady trov štátu, ktoré však výrok rozsudku neobsahoval.

34. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/ a h/. V odvolaní namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, že terajšia žalobkyňa je právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu. Je toho názoru, že takýto záver nemá oporu v žiadnej právnej norme. Poukázal na to, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, kde použitie prvkov sporového konania je výslovne len okrajovou možnosťou, v zásade odporuje tomu aj samotný výsledok sporu. Uviedol, že výsledok tohto konania je taký, že právnym nástupcom po neb. R. Š. sú obaja dedičia, teda aj žalobkyňa aj žalovaný, no nik neurčil, aké právo komu náleží a preto považuje za nepochopiteľné, prečo takéto právo bolo terajšej žalobkyni krajským súdom priznané. Má za to, že tejto nič nebránilo v možnosti podať proti nemu novú samostatnú žalobu. Z tohto dôvodu zotrváva na názore, že uvedené konanie malo byť zastavené. Ohľadne skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie uviedol, že tento si vyložil po svojom a nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo niektoré dôkazy považoval za dôveryhodné, prečo iné nie, oprel sa o celý rad poloprávd a vecí vyňatých z kontextu. Celý spor viedol k tomu, že terajšia žalobkyňa v zásade háji svoje práva predovšetkým vlastnícke právo, ako aj spôsob jeho nadobudnutia, preto na prostriedky procesného útoku a obrany vynaložila všetko svoje úsilie, keďže je jasné, že ak by spomínaná kúpna zmluva bola zmenená na zmluvu darovaciu, nakoľko v nej absentovala odplatnosť, musela by byť táto hodnota zarátaná do dedičského konania a tým pádom by jej to sťažilo možnosť stať sa väčšinovým vlastníkom zdedenej nehnuteľnosti. Za nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý si nepochopiteľne osvojil závery znaleckého posudku, resp. vyšetrenia lekárov, kde títo označili neb. poručiteľku za nespôsobilú na právne úkony. Nie je mu zrejmé, kto im dal oprávnenie na základe čoho sa zaoberali presne touto otázkou, keďže táto je jedine v kompetencii súdu a lekár môže len určiť zdravotný stav pacienta, avšak nemá vzdelanie a kvalifikáciu na to, aby určoval, či pacient je alebo nie je spôsobilý na právne úkony. Poukázal na psychologický nález R.. X. zo dňa 7.7.2011, v ktorom sa uvádza, že poručiteľka nechce robiť žiadne rozhodnutia a nič podstatné meniť, pričom bolo uvedené, že ide o otázky psychologičky a že týmto nebohá porozumela. Psychologička ďalej poznamenala, že logické myslenie u nebohej bolo zachované a až nasledujúci deň, teda 8.7.2011 vykonala R.. Q. opätovné vyšetrenie so záverom, že na základe vyšetrenia zo dňa 4.7.2011 nebohá nie je schopná rozhodovať o závažných úradných záležitostiach. Má za to, že tak v odôvodnení rozsudku, ako aj v znaleckom posudku, o ktorý sa opiera absentuje záznam chorobopisu z hospitalizácie na gynekologicko- pôrodníckom oddelení z 3.7.2011, kde mohlo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu, nakoľko je uvedené,

že v čase 17:05 poručiteľka „verbalizuje únosnú mieru bolesti“ a o 19:30 bolesti ustúpili. Následne ráno 4.7.2011 o 8,00 hod. jej boli podané bežné lieky a injekcia, ktorá mala byť údajným pôvodcom dezorientácie a celkového utlmenia jej bola podaná až o 11,30 hod. Z toho vyplýva, že daný právny úkon bol vykonaný odpočinutou poručiteľkou po nočnom spánku, čo potvrdili v svojich výpovediach aj žalovaní, svedkyňa Z. L. a taktiež to bolo zaznamenané notárkou JUDr. Podhorskou v notárskej zápisnici. Považuje za zarážajúce, že aj napriek označeniu svedkov manželov Y. za nedôveryhodných, keďže pred pojednávaním boli v kontakte s terajšou žalobkyňou a boli priamo dovezení na súd práve týmito účastníkmi konania, súd na podporu znaleckého posudku zobral ich výpoveď za dôveryhodnú. Súd opomenul fakt, že svedkyňa Vašková uviedla niekoľko návštev u nebohej, dokonca tiež uviedla, že došlo ku konfliktu ohľadom auta práve na návšteve u nebohej v nemocnici, kde svedkyňa Vašková vyzývala strany tohto sporu, aby sa prestali hádať. Ďalej namietal závery znaleckého posudku R.. H., jej zaujatosť a nestrannosť, ktoré vyšli najavo pri jej výsluchu na pojednávaní 7.5.2013, kde okrem iného znalkyňa sama spochybnila jednoznačné závery znaleckého posudku, kde z nejednoznačného vyjadrenia dospela znalkyňa k jednoznačným záverom a uviedla okrem iného, že menovaná netrpela demenciou a že jej osobnosť ani nebola narušená. Má za to, že už vtedy si znalkyňa osvojovala iba určitú časť dôkazov zo súdneho spisu a priamo na pojednávaní ich už vtedy označila za účelové. Poukázala na to, že nie je možné určiť presné závery a nie je možné hovoriť o istote. Práve o takýto dôkaz sa v prevažnej miere súd oprel napriek tomu, že ide o dôkaz, ktorý má podľa jeho názoru nulitnú výpovednú hodnotu. Ďalej poukázal na to, že vzájomné rodinné vzťahy, ako aj majetkové pomery strán sporu boli zlé a preto mal vo veci rozhodovať zdravý rozum. Rodina medzi sebou nekomunikovala po zamýšľaných úkonoch ako to býva v bežných rodinách a sporný úkon mal byť napravením krivdy na žalovanom, keďže tento bol v uvedenom čase vydedený svojim otcom, teda pôvodným žalobcom. Nikto vo svojom odôvodnení nepripustil možnosť satisfakcie a pohnútky nebohej poručiteľky aspoň takto nahradiť možnú ujmu žalovanému. Ak by sa nebohá poručiteľka bola vyjadrila o svojom plánovanom zámere, už z výpovedí všetkých svedkov je jasné, aký by to malo za následok a čo by to prinieslo do zbytku jej života.

35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto poukázala na skutočnosť, že odvolanie žalovaného možno zhrnúť do dvoch rovín. Prvá je časť, kde žalovaný napáda aktívnu legitimáciu žalobkyne a v súvislosti s tým aj zaujatosť odvolacieho súdu. Je toho názoru, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 3 sa touto námietkou nebolo potrebné zaoberať, keďže sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe súdu a rovnako nebola ani splnená podmienka takúto námietku vzniesť najneskôr do 7 dní, preto považuje za správny postup súdu, ktorý sa takouto námietkou nezaoberal. Vo veci samej súd predmetom odvolania iba opätovné konštatácie žalovaného, ktoré odzneli už aj pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd vyporiadal. Žalovaný neuviedol ďalšie návrhy na dokazovanie a neuplatnil žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku alebo obrany a aj v odvolaní rekapituluje už vyššie uvedené.

36. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s podmienkami konania, vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to vykonaním tých dôkazov, ktoré strany sporu na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave , vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

37. K otázke procesných podmienok prebiehajúceho konania potom, čo zomrel pôvodný žalobca odvolací súd zaujal svoj právny názor už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a tento svoj názor aj náležite odôvodnil. Na takto zaujatom právnom názore nemá odvolací súd dôvod nič meniť. Považuje preto za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na spor žalobkyne a žalovaného ako zákonných dedičov po neb. poručiteľke nemožno žalobkyni odňať právo na prístup k súdu pre riešenie tejto spornej otázky. K obsahu odvolania žalovaného v tomto smere možno dodať, že otázka samotného výsledku prejednania dedičstva po tejto poručiteľke vrátane všetkých súvisiacich okolností nebola predmetom tohto konania a preto tieto odvolacie námietky sú pre rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento spochybňuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý pre záver o nespôsobilosti žalobkyne

vykonať sporný právny úkon pojal za základ pre toto rozhodnutie výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie.

38. Podľa ust. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

39. Podľa ods. 2 takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

40. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava upravuje dôsledky toho, ak uskutoční úkon osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade mala spôsobilosť na právne úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou. V ods. 2 je teda upravená situácia, ak konajúca osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, v prípade pochybností o tejto spôsobilosti treba pre záver o platnosti (neplatnosti) právneho úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho konania, alebo nemohla ovládnuť svoje správanie. Pod duševnou poruchou v zmysle tohto ustanovenia je treba rozumieť aj momentálnu (chvíľkovú) nespôsobilosť v dôsledku duševnej poruchy, ktorá môže byť spôsobená aj rôznymi vplyvmi, napr. požitím alkoholických nápojov, drog, liekov a pod. Z toho zároveň vyplýva, že riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti. V takýchto veciach je povinnosťou súdu umožniť znalcom (psychiatrom, psychológom), aby konfrontovali výsledky svojho odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami dokazovania a aby na základe tejto konfrontácie bezpečne usúdili, či účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý na vyriešenie uvedenej spornej otázky nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odboru psychiatrie. Za nesprávny postup znalkyne v žiadnom prípade nemožno považovať skutočnosť, pokiaľ táto pri riešení uloženej odbornej otázky vychádzala aj zo skutočností, že v deň spísania sporného závetu, teda 4.7.2011 sa uskutočnilo psychiatrické vyšetrenie nebohej poručiteľky psychiatričkou R.. O. Q., ani vyjadrenie primára R.. Š., ktorý inicioval skúmanie zdravotného stavu nebohej poručiteľky. Rovnako ani pri ďalšom odbornom náleze a to psychologickom vyšetrení poručiteľky klinickým psychológom R.. Š. X. zo dňa 7.7.2011. Aj uvedené lekárske nálezy predstavujú totiž odborný podklad pre celkové vyriešenie odbornej otázky, na ktorú bolo znalecké dokazovanie zamerané. Na správnosti týchto odborných nálezov nemení nič ani skutočnosť, že tieto boli vykonané z iniciatívy primára oddelenia nemocnice, na ktorom poručiteľka v tom čase bola hospitalizovaná. Z obsahu spisu totiž nevyplýva skutočnosť, aby primár oddelenia akýmkoľvek spôsobom zasahoval do výsledkov týchto nálezov. Výsledkom znaleckého dokazovania je teda vyriešenie odbornej otázky, na ktorú sú potrebné odborné znalosti a skutočnosťou spôsobilou vyvrátiť správnosť týchto odborných záverov nemôže byť samotný subjektívny a laický názor žalovaného, ale ani samotné výpovede svedkov. Tieto je povinnosťou súdu hodnotiť komplexne vo vzájomných súvislostiach postupom zodpovedajúcim úprave . Odvolací súd je toho názoru, že hodnoteniu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nemožno v tomto smere vytknúť žiadnu podstatnú nesprávnosť.

41. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného, pokiaľ tento pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti sporného právneho úkonu argumentuje zlými príbuzenskými vzťahmi v rodine a ani skutočnosťou, že v prípade platnosti sporného právneho úkonu by došlo v jeho prípadu k poskytnutiu určitej satisfakcie vo vzťahu k iným okolnostiam, ktoré tomuto právnemu úkonu predchádzali. Pokiaľ sa totiž na základe odborných podkladov uzavrie nespôsobilosť poručiteľky vykonať uvedený právny úkon, sú už právne bezvýznamné tak pohnútky, ktoré ju viedli k jeho vykonaniu, ako aj okolnosti a dôsledky, ktorého by z takéhoto právneho úkonu vyplývali. Žalovaný teda ani v odvolacích námietkach nespochybnil správnosť odborných záverov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách konania, ako aj opravného uznesenia potvrdil podľa ust. .

42. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu mimoriadneho ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).