Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-64-2019.pdf
PDF · 123.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: MAXA REALITY ZH s.r.o., IČO: 46 690 387, so sídlom Svätoplukova 99/37, 971 01 Prievidza, zast. advokátkou: Mgr. Katarína Kuchárová, so sídlom Revolučná 18, 031 05 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX, XXX XX I. G. I., zast. advokátom: JUDr. Ľubomír Ivan, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 2.500,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 2. novembra 2018, č. k.: 22C/18/2017-115, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.500,- € od 04.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu v časti uplatneného príslušenstva vo zvyšku zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote podľa samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 1.7.2015 do zaplatenia, titulom zmluvy o sprostredkovaní. 3. Žalobkyňa tvrdila, že prostredníctvom makléra T.. M. C. sa so žalovaným dohodla na sprostredkovaní predaja jeho nehnuteľností, ktoré boli následne inzerované a ponúkané na predaj prostredníctvom žalobkyne, pričom si dohodli odmenu za sprostredkovanie predaja vo výške 2.500 EUR. Maklér dňa 27. 2. 2014 realizoval obhliadku nehnuteľností so záujemcami C. O. s manželom B. O.. Následne bez vedomia žalobkyne za účelom nevyplatenia odmeny za sprostredkovanie uzatvoril žalovaný spolu s B. O. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy dňa 10. 3. 2014, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti zmluvy budúcu kúpnu zmluvu vo vzťahu k inzerovaným nehnuteľnostiam. Maklér žalobkyne sa o uzavretí zmluvy dozvedel a kontaktoval všetky strany. Žalobkyňa dňa 19. 3. 2014 uzatvorila so žalovaným exkluzívnu Zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej je záväzok sprostredkovateľa vyvíjať podľa pokynov záujemcu po dobu trvania tejto zmluvy činnosť smerujúcu k tomu, by mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou sprostredkúvanú kúpnu zmluvu, za čo sa záujemca zaväzuje sprostredkovateľovi zaplatiť províziu vo výške 2.500 EUR.
Dňa 25. 3. 2014 uzatvorila žalobkyňa so záujemcom B. O. Zmluvu o rezervácii nehnuteľností. Potom sa dotknuté strany odmlčali a nekomunikovali. Následne žalobkyňa pri kontrole LV zistila, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 30. júna 2015 bez vedomia žalobkyne, keď novým vlastníkom nehnuteľností sa stali záujemci, ktorých sprostredkovala žalobkyňa. 4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní s dohodnutou províziou, nepoprel, že sa zúčastnil na obhliadke nehnuteľností dňa 27. 2. 2014, je pravdou, že nekomunikoval so žalobkyňou následne, pretože zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá na dobu určitú do 19. 6. 2014. Pretože až do skončenia platnosti zmluvy nedošlo k odpredaju ani k podpisu zmluvy s potencionálnym záujemcom o odpredaj, odmena žalobkyni nepatrí. Pretože v čase platnosti zmluvy o sprostredkovaní nedošlo k uzavretiu zmluvy s treťou osobou, žalobkyňa nemá nárok na vyplatenie provízie. Na argumenty žalobkyne poukázal na § 645 Obchodného zákonníka, keď k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy s treťou osobou nedošlo. Tretia osoba ešte pred uzavretím sprostredkovanej zmluvy odstúpila od svojho záujmu uzatvoriť zmluvu. K uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou došlo viac ako rok po ukončení platnosti Zmluvy o sprostredkovaní. Vypracovanie a podpísanie kúpnej zmluvy bolo v réžii žalovaného. 5. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov - T.. C., makléra žalobkyne, záujemcov o kúpu C. O. a B. O., otca žalovaného pána K. st. ako aj listinnými dôkazmi, na ktoré strany sporu odkázali. Okresný súd uviedol, čo bolo medzi stranami sporné a čo nie, pričom vykonaným dokazovaním ustálil skutkový stav tak, že medzi stranami bola platne uzavretá dňa 19. 3. 2014 Zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej vznikol žalobkyni nárok na províziu vo výške 2.500 EUR v prípade, ak žalobkyňa zaobstará pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou sprostredkúvanú zmluvu. Províziu sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj v prípade, ak bude sprostredkovaná zmluva uzavretá bez účasti sprostredkovateľa s osobou, ktorú pre záujemcu vyhľadal sprostredkovateľ na základe tejto zmluvy. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzala dohoda žalobkyne a žalovaného o poskytovaní realitných služieb dňa 30. 10. 2013 týkajúca sa sprostredkovania predaja totožných nehnuteľností, kde sa žalovaný zaviazal, že bez vedomia a súhlasu žalobkyne neuzatvorí kúpnu zmluvu alebo inú zmluvu o prevode vlastníctva so záujemcami o kúpu nehnuteľností. Mal preukázané, že 30. 6. 2015 bola medzi žalovaným a manželmi O. uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo. Zdôraznil, že po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní, obhliadke nehnuteľností, ktorá sa konala za účasti makléra žalobkyne, pričom o predaj nehnuteľností pani O. sa dozvedela z inzerátu žalobkyne, došlo k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy medzi žalovaným a manželmi O., teda žalobkyňa ako sprostredkovateľ zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s dohodnutým obsahom, za čo jej vznikol nárok na províziu a preto žalobe vyhovel. Vec právne posúdil predovšetkým s poukazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď strany sporu si dohodli, že vzťah sa bude spravovať s týmto zákonníkom. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia o Zmluve o sprostredkovaní v zmysle v zmysle § 642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, zvlášť poukázal na ustanovenie § 651 ObZ, v zmysle ktorého vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva, prípadne splnená zmluva, na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť. Zároveň v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ priznal úrok z omeškania, keď ho čiastočne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP . 6. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, a to proti výroku I. a III. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. Tiež poukázal na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čo prestavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ). 7. V súlade s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP s poukazom na čl. 46 a nasl. Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu, a to najmä vo vzťahu k nároku na zaplatenie provízie, nakoľko dôvody uvádzané súdom sú nepostačujúce. Rozsudok sa venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých strán sporu a odôvodneniu venuje menej ako jedna strana z rozsiahlych 13 strán rozhodnutia. 8. V ďalšej časti odvolania v prevažnej časti strany 3 citoval časť uplatneného nároku žalobcu ako aj malú časť odôvodnenia okresného súdu. Následne uviedol, že pokiaľ ide o základný skutkový stav, že došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, toto nepoprel. Nepoprel ani to, že súčasťou
sprostredkovateľskej zmluvy bol aj nárok žalobcu na zaplatenie provízie v prípade, že zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou sprostredkúvanú zmluvu. Tiež nepoprel obhliadku nehnuteľností vykonanú maklérom spolu s manželmi O.. 9. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o kúpe nehnuteľností s osobami, ktorých sprostredkovala žalobkyňa. Zdôrazňoval počas konania, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo viac ako rok po ukončení platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, pričom súd reagoval rozhodnutím na jeho obranu tým, že to nebráni vzniku nároku na zaplatenie provízie, avšak on tvrdí, že nárok na províziu žalobkyni nevznikol z dôvodu, že sprostredkovateľ sa zaviazal zaobstarať príležitosť pre záujemcu uzavrieť s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu, pričom v zmysle tohto ustanovenia sa uvádza, že príležitosť k uzavretiu zmluvy je daná až vtedy, ak jedna alebo viac osôb má skutočne vážny záujem zmluvu uzavrieť. Môže však nastať situácia, kedy tretia osoba, ktorá prejavila vážny záujem, ešte pred uzavretím sprostredkovanej zmluvy od tohto záujmu ustúpi. Preto je toho názoru, že žalobkyňa povinnosť nesplnila, nakoľko manželia O. nemali vážny záujem na kúpe nehnuteľností, pričom výsledok tejto činnosti vidieť na tom, že v dôsledku vykonávania činnosti žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na uzatvorenie rezervačnej zmluvy pána B. O., nemožno na toto poukazovať ako na skutočnosť, ktorá spôsobuje nárok na zaplatenie provízie z dôvodu, že záujem o kúpu nehnuteľností mali. Samotný B. O. vo výpovedi uviedol, že sa nevie vyjadriť bez nahliadnutia, že si nepamätá. Z výsluchu svedkov manželov O. vyplynul záver, že popreli výpoveď makléra o tom, že by sa s ním mali poznať, na druhej strane sám B. O. vypovedal, že nemal záujem o nehnuteľnosti, rovnako to povedala aj jeho manželka, pretože to bola ich posledná možnosť, z ktorej zišlo a záujem o kúpu ďalej neprejavili. 10. To, že uzatvoril kúpnu zmluvu s O. nikdy nepoprel, avšak k uzatvoreniu zmluvy došlo viac ako rok po skončení platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, tiež nedošlo s osobou, ktorú sprostredkoval žalobca. Manželia O. o predávanej nehnuteľnosti vedeli, keďže sa nachádza v obci, v ktorej manželia bývajú. Vo výpovedi uviedli, že nemali eminentný záujem na kúpe nehnuteľností, chceli ju obhliadnuť, a keďže bola nehnuteľnosť inzerovaná, nakontaktovali sa na makléra, s ktorým obhliadku vykonali. K obhliadke nehnuteľností maklérom došlo ešte pred podpisom sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca sám neuviedol, ako sa pričinil o uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej nakoniec rodinný dom predal. Namietal, že sa súd nevysporiadal s ním tvrdenými skutočnosťami dostatočne a priklonil sa ku konštatovaniu žalobkyne. 11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. S odvolaním nesúhlasila, rozsudok považuje za vecne aj formálne správny, preto ho žiadala potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru neexistujú žiadne dôvody na podanie odvolania. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo rozsiahle dokazovanie, súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli navrhnuté prevažne žalobkyňou. Žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia a svoj nárok na zaplatenie provízie najmä listinnými dôkazmi, ale aj výpoveďami svedkov. Žalovaný mal dostatočne vytvorený priestor na oboznámenie sa so všetkými dôkazmi v konaní, bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k nim. Samotné rozhodnutie je rozsiahle, či už do počtu strán odôvodnenia a aj jeho faktického obsahu. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nielen poukázal na tvrdené skutočnosti a predložené a vykonané dôkazy, ale aj vyčerpávajúcim spôsobom zhodnotil skutkový a právny stav veci. Nie je pravdou, že súd sa venoval odôvodneniu na menej ako jednej strane, nakoľko od strany 8 rozsudku (od bodu 13) súd konkrétne, riadne a vyčerpávajúco uvádza aj právne normy, ktoré aplikoval pri posúdení veci, uvádza myšlienkové postupy a zhodnotenie veci, ktoré mal možnosť vnímať a posúdiť na základe vykonaného dokazovania, vrátane vysvetlenia, akým spôsobom vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy s ohľadom na ich vierohodnosť. 12. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie riadne dojednanej provízie, a to napriek tomu, že uzatvoril so žalobkyňou Dohodu o poskytovaní realitných služieb zo dňa 30. 10. 2013, a to na osobnej obhliadke, tzv. nábore nehnuteľnosti, pri ktorej došlo k dohode a konsenzu o podmienkach inzerovania predmetnej nehnuteľnosti, v celom procese sprostredkovania jej predaja, súhlasom s inzerovaním tejto nehnuteľnosti, a tiež k dohode o cene, za ktorú sa bude predávať nehnuteľnosť, a tiež k dohode o provízii pre žalobkyňu v prípade jej predaja záujemcom, ktorí budú zo strany žalobkyne žalovanému prestavení, a to vo výške 2.500 EUR, pričom platnosť tejto Dohody obmedzené nebola. Na základe inzercie a podpísanej tejto Dohody o poskytovaní realitných služieb žalobkyňa uskutočnila všetky aktivity štandardné pri poskytovaní realitných služieb na to, aby našla záujemcu. Na základe inzercie žalobkyne a jej aktívnej činnosti prostredníctvom makléra došlo ku skutočnosti, že manželia O. (terajší vlastníci nehnuteľnosti) reagovali na inzerát žalobkyne s ponukou na predaj nehnuteľností, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve žalovaného. Na základe kontaktu od manželov O. žalobkyňa uskutočnila riadnu obhliadku nehnuteľností, pričom k obhliadke došlo dňa 27. 2. 2014. Svedkovia O. síce tvrdili,
že tam boli prítomní len oni a maklér, avšak žalovaný sám potvrdil, že tam bol prítomný aj on, pričom on podpísal Záznam o obhliadke nehnuteľností zo dňa 27. 2. 2014. Tesne po obhliadke nehnuteľností došlo k uzatvoreniu Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 10. 3. 2014, t. j. pár dní po obhliadke nehnuteľností, medzi žalovaným a pánom O.. Žalovaný a pán O. najskôr vo svojich svedeckých výpovediach spochybnili uzatvorenie akejkoľvek takej zmluvy, odkazovali na časový odstup a stále tvrdili, že zmluva bola uzavretá až 30. 6. 2015, avšak po oboznámení svedkov z listinným dôkazom - Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 30. 6. 2015 identifikovali svoje podpisy aj svoje údaje, pričom podpis obidvoch bol osvedčený na matrike v obci I. J.. Dohodnutá kúpna cena mala byť 51.500 EUR, rovnako, ako bola dohodnutá kúpna cena v Zmluve o rezervácii a Zmluve o sprostredkovaní. Už z tohto konania je zrejmé, že žalovaný sa mal v úmysle vyhnúť splneniu svojej povinnosti zaplatiť žalobkyni dohodnutú odplatu za sprostredkovanie, a to napriek tomu, že vedel, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o poskytovaní realitných služieb zo dňa 30. 10. 2013, a tiež, že vedel, že záujemcov, manželov O. mu prestavil práve maklér žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na argumentáciu žalovaného, podľa ktorej manželia O. nemali po ohliadke záujem o kúpu nehnuteľností, pretože, ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak by určite nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy pár dní po takejto obhliadke a ešte aj s rovnakou kúpnou cenou. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o sprostredkovaní dňa 19. 3. 2014, na základe vykonanej obhliadky s manželmi O. došlo k uzatvoreniu riadnej Zmluvy o rezervácii dňa 25. 3. 2014. Žalovaný nijako nevysvetlil a nepreukázal svoje vyhýbavé konanie v súvislosti s už uzatvorením Kúpnej zmluvy s manželmi O. za účasti žalobkyne, rovnako tak neobjasnil vyhýbavé správanie manželov O. v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy. Kúpnu zmluvu uzatvorili bez účasti žalobkyne so záujemcami, ktorých žalobkyňa riadne sprostredkovala, pričom finálna kúpna cena, za ktorú následne kúpili nehnuteľnosť manželia O. od žalovaného mala byť 50.000 EUR, čo je o 1.500 EUR menej, ako bola dohodnutá kúpna cena na Zmluve o sprostredkovaní a tiež na Zmluve o rezervácii, čiže uzatvorenie finálnej kúpnej zmluvy bez účasti žalobkyne a bez vyplatenia odplaty za sprostredkovanie predaja nehnuteľností bolo výhodné nielen pre žalovaného, ale aj pre záujemcov o kúpu. 13. Tvrdenie žalovaného, že uzavretie Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nie je garanciou uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy považuje za absurdné, nakoľko táto zmluva bola uzatvorená podľa § 50a OZ, podľa ktorého ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde nahradenia vôle. Neexistuje žiaden silnejší typ záväzku ako je Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorý by viac zaväzoval a v konečnom dôsledku aj prípadným rozhodnutím súdu donútil zmluvné strany k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Vyjadrenie vážneho záväzku a záujmu zmluvných strán je dané tým, že podpisy boli úradne osvedčené, a to napriek tomu, že zákon osvedčenie podpisov v danom prípade nevyžaduje. 14. Poukázal na to, že žalovaný nemal v úmysle zaplatiť žalobkyni dohodnutú odplatu. Počas doby rezervácie žalovaný využil skutočnosť, že uzatvoreniu finálnej kúpnej zmluvy bránila ťarcha. Odstránenie tejto ťarchy nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť a mohla len čakať na aktivitu žalovaného v súvislosti s jej odstránením, čo žalovaný využil a teraz tendenčne poukazuje na časový odstup. Žalobkyňa si splnila všetky povinnosti, na ktoré sa zaviazala, a najmä terajší vlastníci nehnuteľností sa dozvedeli o predaji na základe aktivít žalobkyne, resp. jeho makléra (nábor, inzerovanie, obhliadka), čo nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. V zmysle uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie provízie v prípade, ak zaobstaral pre záujemcu - žalovaného príležitosť uzatvoriť s treťou osobou sprostredkovanú kúpnu zmluvu. V konaní bolo bez pochybností preukázané, že žalobkyňa zaobstarala pre záujemcu - žalovaného príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s manželmi O., teda mu vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie provízie, a to následne po uzatvorení finálnej kúpnej zmluvy medzi žalovaným a záujemcami manželmi O., ktorí boli predstavení žalovanému práve žalobkyňou, pričom je bezpredmetné, v akom časovom odstupe k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo, nakoľko k predstaveniu záujemcov žalovanému došlo práve na základe aktivít žalobkyne. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách argumentov žalovaného uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu netrpí vadami, ktoré sú mu vytýkané. Okresný súd vykonal navrhované dokazovanie, v rozhodnutí zhrnul podstatné tvrdenia strán sporu, uviedol dôkazy, na ktoré odkazujú a z ktorých vyvodzujú svoje tvrdenia, vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaného dokazovania správne vyvodil skutkový stav, na ktorý následne správne aplikoval príslušné právne normy, ktoré v rozhodnutí aj uviedol. 18. V úvode svojho odvolania žalovaný namieta nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď poukazuje na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň považuje rozsudok za nepreskúmateľný, keď z neho nevie zistiť, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie provízie, pričom namieta, že súd sa venuje len opisu skutkového stavu. V odvolaní žalovaný nepopiera, že došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, v ktorej bol nárok žalobkyne na zaplatenie provízie za tam dohodnutých podmienok, tiež nepopiera, že bola vykonaná obhliadka maklérom s manželmi O.. 19. Ustanovenie § 220 CSP upravuje, ako má byť vyhotovený rozsudok. V ods. 2 sú upravené podmienky, čo musí obsahovať odôvodnenie rozsudku. V zmysle citovaného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. Okresný súd v bode 1 odôvodnenia uvádza, čoho sa žalobkyňa domáhala. V bode 2 súd uviedol, aké skutočnosti žalobkyňa tvrdila, konkrétne súd uviedol dôkazy, ktoré boli označené, aj aké prostriedky procesného útoku žalobkyňa použila. V bode 3 odôvodnenia súd nepochybne uvádza, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, tieto cituje, pričom súd ešte v tejto súvislosti uvádza následné vyjadrenia strán (vyjadrenie, repliku, ako aj dupliku). Od bodu 7 po bod 11 odôvodnenia súd uvádza vykonané dôkazy, a to, čo z nich zistil, teda čo následne bude tvoriť základ pre skutkovú vetu. V bode 13 súd uviedol ustanovenia právnych noriem, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. V bodoch 14 a 15 súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporné a ktoré nesporné, pričom v nasledujúcich bodoch zrozumiteľne, jasne výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán, tiež ich právne argumenty, pričom uviedol, čo mal za preukázané a čo nie. Je tiež zrejmé, z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil. V bode 18 jednoznačne uviedol, čo mal preukázané, vysvetlil aplikáciu jednotlivých právnych noriem vo vzťahu na zistený skutkový stav, teda len všeobecne tieto normy necitoval, ale ich aj vyložil. Odvolací súd dospel k záveru, že pri výklade právnych noriem okresný súd nepochybil. Nejde o arbitrárny, či svojvoľný výklad, ale vychádza z výkladu autorít, ako aj súdnej praxe. 21. Nie je pravda, že sa súd v absolútnej väčšine venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých strán. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsahovo tieto skutočnosti súd uvádza, dodržiava vyššie citované ustanovenie, pretože súd musí uviesť jednotlivé dôkazy a to, čo z nich vyplynulo, teda musí uviesť relevantné skutočnosti z takto vykonaného dokazovania. V žiadnom prípade nemožno hovoriť, že ide iba o opis skutkového stavu. Súd je povinný uviesť aj argument jednotlivých strán. Pokiaľ takéto argumenty nie sú stručné, výstižné, sú rozsiahle a rozvláčne, opakujúce sa, súd musí redukovať relevantné tvrdenia od všeobecných formulácií, pričom musí relevantné argumenty vyhodnotiť, čo súd aj urobil. Rozsah reprodukcie je veľmi často závislý od činnosti strán sporu, ich aktivity a argumentov, ktoré v spore uvádzajú. Ak následne súd, podľa subjektívneho hľadiska strany sporu, dospeje k skutkovému stavu a tento sa zdá byť strane nedostatočne rozsiahly, z hľadiska správnosti rozhodnutia je dôležité, či tento skutkový stav je zistený správne, či zodpovedá vykonaným dôkazom a z nich vyplývajúcim zisteniam, či tieto závery sú logické, vzájomne si neodporujúce. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v rozsahu týchto námietok odvolanie nie je dôvodné. 22. Skutkový stav okresný súd dostatočne v rozhodnutí uviedol, preto na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd rekapituluje, že bolo preukázané dňa 30. 10. 2013 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Dohodu o poskytovaní realitných služieb, z ktorej vyplýva, že žalovaný prejavil záujem o predaj nehnuteľností za 56.000 EUR, z čoho cena pre vlastníka bola dohodnutá 53.500 EUR, provízia 2.500 EUR. Zmluva bola platná od 30. 10. 2013 bez platného obmedzenia jej trvania. Žalovaný súhlasil, aby boli nehnuteľnosti inzerované. Už pri tomto prvom kontakte žalovaného so žalobkyňou sa žalovaný zaviazal, že k týmto nehnuteľnostiam bez vedomia žalobkyne neuzatvorí kúpnu zmluvu alebo inú zmluvou o prevode vlastníctva so záujemcami o kúpu tejto nehnuteľnosti prestavenými alebo inak navrhnutými či doporučeným sprostredkovateľom vlastníkovi nehnuteľnosti, s ktorými sa sprostredkovateľ skontaktoval. Strany zmluvy sa tiež dohodli na tom, že vzniku nároku sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, ak k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy nedôjde z viny záujemcu, v prípade, že všetky povinnosti zo strany sprostredkovateľa boli splnené, a ani skutočnosť, ak počas platnosti tejto zmluvy ako aj po skončení platnosti tejto zmluvy bude uzavretá sprostredkúvaná zmluva
s osobou, ktorú pre záujemcu vyhľadal a uzavretie zmluvy umožnil sprostredkovateľ na základe tejto zmluvy. Zároveň sa žalovaný zaviazal umožniť žalobkyni vykonať prehliadky so záujemcami. 23. Z uzatvorenej dohody okrem iného vyplynulo, že neuzatvorí kúpnu alebo inú zmluvu o prevode nehnuteľnosti so záujemcami o túto kúpu, ktoré budú žalovanému navrhnuté žalobkyňou a ktorý kontakt sprostredkovateľ - žalobkyňa vykonala. V konaní bolo nepochybne preukázané, že na základe tohto právneho úkonu žalobkyňa začala vykonávať svoju činnosť, ku ktorej sa zaviazala, teda zabezpečila inzerovanie tejto nehnuteľnosti. Je nepochybné, že práve na základe činnosti žalobkyne na inzerát reagovali manželia O.. Tvrdenie žalobkyne je preukázané aj z výpovede svedkyne C. O., ktorá potvrdila, že žalovaného pozná len od času, keď kupovali dom, pričom jednoznačne potvrdila, že o predaji domu sa dozvedela z inzerátu. Ak teda žalovaný namietal záver súdu, že došlo k uzavretiu zmluvy o kúpe nehnuteľností s osobami, ktoré sprostredkovala žalobkyňa, námietka nie je dôvodná, a to aj preto, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že o predaji nehnuteľností sa dozvedeli z inzerátu a kontaktovali žalobkyňu, ktorá im sprostredkovala aj obhliadku nehnuteľností. V odvolaní si žalovaný odporuje, pretože sám uvádza, že nehnuteľnosť bola inzerovaná a manželia O. sa nakontaktovali na makléra, ktorý im obhliadku umožnil a s ktorým ju aj vykonali. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že by k obhliadke došlo ešte pred podpisom sprostredkovateľskej zmluvy, pretože žalobkyňa konala v súlade s uzavretou zmluvou zo dňa 30. 10. 2013, Dohodou o poskytovaní realitných služieb, ktorá zmluva bola platná a nikto nepoprel platnosť tejto zmluvy, ani v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal s tým, že by tento záver súdu nebol správny a túto skutočnosť opomenul, hoci súd v bode 18 rozhodnutia na to poukázal a z nej vychádzal. 24. Nie je rozhodujúce, ako sa manželia O. vyjadrovali, či už v priebehu obhliadky alebo neskôr. Je nepochybné, že na základe činnosti žalobkyne došlo k sprostredkovaniu tohto záujemcu o kúpu nehnuteľností. Skutočnosť, že sa tak stalo, je preukázaná aj Záznamom o obhliadke nehnuteľností zo dňa 27. 2. 2014. Práve z dôvodu prejavenia určitého záujmu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 10. 3. 2014, teda pár dní po obhliadke nehnuteľností. Pokiaľ by manželia O. nemali záujem o nehnuteľnosť, takúto zmluvu by neuzatvárali. V tomto smere záver okresného súdu je správny. Je logické, že súd spochybnil vierohodnosť svedkov - manželov O., ktorí následne tvrdili, že o dom nemali záujem, keď obhliadky sa zúčastnili a následne uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve, kde ich podpisy boli úradne osvedčené, naviac, v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle. Je nepochybné, že postoj manželov O. aj žalovaného bol výhodný, keď odpadla povinnosť zaplatiť províziu, nakoľko účel dosiahli záujemcovia aj žalovaný. Bolo by to v poriadku, ak by žalovaný nevyužil služby žalobkyne. 25. Žalovaný napriek týmto skutočnostiam dňa 19. 3. 2014 uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej sa dohodli, že sa bude na daný vzťah uplatňovať Obchodný zákonník. Žalovaný uzatvorenie tejto zmluvy nepoprel. Z bodu 5.2.7 vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal neuzavrieť zmluvu s treťou osobou, ktorú mu sprostredkoval sprostredkovateľ, bez účasti sprostredkovateľa. Tento svoj záväzok žalovaný porušil. Treba zdôrazniť, že Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 19. 3. 2014 bola uzatvorená ako exkluzívna zmluva (výhrevnosť zastúpenia), pričom bolo dohodnuté, že je platná do 19. 6. 2014. To znamená, že v zmysle bodu 5.3. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, ak je táto zmluva uzavretá ako zmluva s výhradným zastúpením, čo je v danom prípade, záujemca sa zaväzuje, že po dobu trvania výhradného zastúpenia neuzavrie s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu ani sprostredkovateľskú zmluvu s totožným predmetom sprostredkovania podľa tejto zmluvy. Zmluvu o budúcej zmluve žalovaný uzatvoril dňa 10. 3. 2014, teda počas platnosti tejto zmluvy. Je nepochybné, že žalobkyňa má nárok na províziu, pretože zaobstarala pre žalovaného príležitosť uzavrieť s treťou osobou (manželia O.) sprostredkovanú zmluvu. Zmluva o budúcej zmluve je vynútiteľná, teda nemožno neprihliadnuť aj na túto skutočnosť. Je však pravdou aj to, že na základe činnosti žalobkyne žalovaný uzatvoril so záujemcom, ktorého sprostredkovala žalobkyňa, kúpnu zmluvu. Nemožno akceptovať tvrdenie, že v konaní bolo nepochybne preukázané v súlade s ustanovením § 642 ObZ, že žalobkyňa vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnou zmluvou s treťou osobou. Žalobkyňa nehnuteľnosti nafotila, zverejnila, vykonala obhliadku a sprostredkovala záujemcov na kúpu, s ktorými nakoniec žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu. Treba dodať, že nič nebránilo žalovanému nevyhľadať službu realitnej kancelárie, inzerát si mohol na svoje náklady zverejniť sám, keďže na to existujú možnosti široké možnosti, sám zrealizovať obhliadku a dohodnúť sa na uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť províziu za túto činnosť, pričom v zmysle § 645 ObZ bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa bola povinná zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu, preto jej vznikol nárok na províziu. Zmysle bodu 5.4.3 žalovaný sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvy províziu aj v prípade, ak bude sprostredkovaná zmluva uzavretá bez účasti sprostredkovateľa s osobou, ktorú pre záujemcu vyhľadal sprostredkovať na základe tejto zmluvy. Bolo nepochybne preukázané, že na základe zmluvy, najskôr zo dňa 30. 10. 2013 žalobkyňa začala realizovať neodkladné úkony s realizáciou
predaja spornej nehnuteľnosti, pričom bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá bez účasti žalobkyne ako sprostredkovateľa s manželmi O., teda osobami, ktoré vyhľadal sprostredkovať, pretože zverejnil inzerát, na ktorý reagovali. k uzatvoreniu zmluvy nedošlo s osobou, ktorú sprostredkovala žalobkyňa. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 651 ObZ, podľa ktorého vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva ( § 644), prípadne splnená zmluva ( § 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).