Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-56-2019.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. X., S.. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, W. X, zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanému E.. X. J., S.. X.X.XXXX, bytom Prešov, Z. XX, zastúpenému Mgr. Romanom Birčákom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 97, o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 108.12.2018 č. k. 17C/245/2016 - 134 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a IV.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.705,40 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 131,60 eur mesačne od 1.1.2016 do 17.4.2018 zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 58 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 137 ods. 1 OZ je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že nebolo sporné, že v žalovanom období strany konania (od 1.1.2016 do 31.3.2018) boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q. v rozsahu po 1. Sporným nebolo ani to, že tento prevádzkový objekt so súp. č. XXXX, užíval v žalovanom období v celom rozsahu žalovaný a problematickou ostala otázka výmery daného prevádzkového objektu a výška náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalobca v priebehu konania súhlasil s tým, že výmera dotknutého prevádzkového objektu predstavuje 33,4 m2 ako celok, a teda žalovaný v spornom období užíval nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu výmeru 16,7 m2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že za situácie, keď žalobcovi ako spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia, čomu korešponduje povinnosť žalovaného ako spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie druhému spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. So zreteľom na zhodné tvrdenia strán sporu vychádzal súd zo situácie, že žalobcovi vznikol nárok na primeranú náhradu vo výške 6 eur/m2/mesačne za užívanie nad rozsah 1 podielu na stavbe - prevádzkovom objekte v celkovej výmere 33,4 m2, na ktorej sa strany sporu ustálili, pričom táto za žalované obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2018 predstavuje celkovo 2.705,40 eur. Na túto sumu žalobu ako nedôvodnú súd prvej inštancie zamietol. Uviedol ďalej, že žalovaný, že žalovaný sa k podanej žalobe doručenej súdu dňa
15.12.2016 ani k jej doplneniu žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci mu bola spolu s prílohami riadna doručená, prvýkrát reagoval v spore až návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uviedol obranu spočívajúcu v tvrdení, že po tovarovej inventúre v roku 2016 bol nútený vykonať nevyhnutné opravy predajne pre nevyhovujúce hygienické prostredie. Tieto skutočnosti uviedol, že môže dokladovať, prípadne prizvať svedkov, ktorí túto prácu realizovali. Na ďalšom pojednávaní 20.11.2018 žalovaný napriek poučeniu o uplatnení prostriedkov procesnej obrany žiadne dôkazy nepreložil, ani nezabezpečil, iba navrhol predvolať svedkov bez toho, aby ich dostatočne identifikoval. Súd preto v súlade s čl. 8 CSP a čl. 5 CSP takýto dôkaz nevykonal, pretože by si to vyžadovalo vytýčenie ďalšieho pojednávania a tento postup by bol so zreteľom na okolnosti veci aj v rozpore s § 179 ods. 1 CSP. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie § 517 OZ a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a zdôrazňuje, že na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018, ešte pred vyhlásením rozsudku namietal, že by predmetný objekt užíval v období od 1.1.2016 do 17.4.2018 a nesúhlasil so zápisom dátumu 17.4.2018 do zápisnice o pojednávaní. Navrhol teda porovnať zápisnicu o pojednávaní zo dňa 20.11.2018 so zvukovým záznamom z tohto pojednávania. Žalovaný tvrdí, že predmetný objekt užíval v období od 1.1.2016 do 1.1.2017, dňa 20.12.2016 došlo k náhlemu odchodu novej predavačky žalovaného X. P. a následnému uzavretiu predajne k 1.1.2017. Tvrdí, že pani P. bola zastrašovaná žalobcom priamo v predajni, ktorý ju vydieral požadovaním poskytnutia informácií o predajni D. - H., jej plate, o dosiahnutom obrate a túto udalosť klasifikovala ako agresívne a arogantné správanie sa žalobcu, ktorým bola otrasená, znechutená a psychicky na dne. Ďalej predkladá žiadosť adresovanú spoločnosti V., a.s., F. 2, N., podľa ktorej žalovaný požiadal v novembri 2017 o zrušenie poplatku za predčasné ukončenie služby, nakoľko na danej adrese predajne služby V., a.s. neboli využívané od 1.1.2017. Opakovane uvádza to, že v roku 2016 po tovarovej inventúre bol žalovaný nútený vykonať nevyhnutné opravy predajne z dôvodu nevyhovujúceho hygienického prostredia, suma za tieto opravy je 2.808,- eur. Do toho finančne zapojený žalobca nebol, a preto žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na vyplatenie žiadneho nájomného. Tvrdí, že nemožno žalobcovi priznať náhradu za užívanie budovy za čas, kedy jedinou osobou, ktorá mala fyzicky prístup do tejto prevádzky bol práve žalobca.
4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch I. a IV. v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdom prvej inštancie. Odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov a rozhodnutia nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).
8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a vyjadrenými argumentmi podporuje záver, ku ktorému dospel, právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia, je v súlade s čl.46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
10. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, strany sporu boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to stavby súp. č. XXXX, postavenej na pozemku KNC XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q., v rozsahu po 1. V danom objekte žalovaný prevádzkoval predajňu a žalobca vo vzťahu k nemu uplatňoval nárok ako podielového spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
11. Súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad spomínaný rozsah, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.
12. K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že pri výpočte náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu danej prevádzky, súd prvej inštancie opodstatnene vychádzal predovšetkým zo zhodných tvrdení strán sporu.
13. Strany konania sa zhodli, že celková výmera daného prevádzkového objektu predstavuje 33,4 m2, z čoho 1 je 16,7 m2 výmery užívanej žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Strany konania taktiež potvrdili, že primeraná náhrada za užívanie prevádzkového objektu v danej lokalite a v danom čase bola na úrovni 6,- eur/m2/mesačne.
14. Uvedené platí aj pre vymedzenie, tzv. rozhodného obdobia, počas ktorého žalovaný nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užíval prevádzku, a to od 1.1.2016 do 31.3.2018. K odvolacím námietkam treba dodať, že na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018 žalovaný potvrdil tento časový úsek, počas ktorého žalobca nemal prístup do spoločnej nehnuteľnosti a iný záver nevyplynul ani z obsahu zvukového záznamu z tohto pojednávania.
15. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. V zmysle aktuálnej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Je zrejmé, že žalovaný bol súdom prvej inštancie poučený o možnosti použitia prostriedkov procesného útoku, prostriedkov procesnej obrany a koncentrácii konania, o tom, že strany sú povinné uplatniť návrhy na vykonanie dôkazov včas a že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v zmysle § 154 CSP. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a týmto poučením doručená dňa 10.5.2017. Na žalobu žalobcu reagoval žalovaný po prvýkrát v návrhu na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškania, v ktorom poukázal na vykonanie nevyhnutných opráv predajne po tovarovej inventúre v roku 2016 v rozsahu vynaložených nákladov 2.808,- eur s tým, že tieto tvrdenia môže zdokladovať a označiť svedkov, ktorí tieto práce realizovali. Ani do termínu ďalšieho pojednávania určeného na deň 20.11.2018 žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie tvrdené dôkazy ani konkrétne mená a adresy ním spomínaných svedkov a v kontexte uvádzaných okolností tak súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ s ohľadom na dovtedy zistený skutkový stav zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania. Žalovaný teda v štádiu konania pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení o vynaložení nákladov na opravu spoločnej prevádzky neoznačil relevantné dôkazy a odvolací súd prihliada na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité (§ 366 CSP) len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto podmienky však so zreteľom na uvedené v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému splnené neboli.
16. So zreteľom na túto situáciu považoval odvolací súd za právne dôvodné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP.
17. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 a nasl. CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).