Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/31/2019

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne: X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. G. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Švarcom, advokátom v Prievidzi, Nám. slobody 1/17, proti žalovanému: JPM s.r.o., so sídlom v Novej Dubnici, J.G. Tajovského 360/3, zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom v Trenčíne, J. Zemana 3141/101, o návrhu žalobkyne o obnovu konania takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Súd žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti žalovanému domáhala obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou a zároveň rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu č.k. . Žalobu odôvodnila tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 20.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2003, bola v postavení odporcu zaviazaná zaplatiť žalovanému (v uvedenom konaní v postavení navrhovateľa) sumu 452,10 eur (13.620,- Sk) s úrokom z omeškania 0,25% za každý deň omeškania zo sumy 452,10 eur od 28.6.2002 do zaplatenia a trov konania v sume 22,57 eur. Na základe uvedeného exekučného titulu sa voči žalobkyni ako povinnej vedie exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Ing. Annou Martišíkovou, so sídlom v Púchove, pod č.k. EX 148/2003, sp.zn. . V žalobe žalobkyňa uviedla, že dlh zaplatila v roku 2004 a keďže ju súdny exekútor ani žalovaný od roku 2004 žiadnym spôsobom nekontaktovali, bola v domnení, že všetky jej záväzky voči žalovanému a tiež voči súdnemu exekútorovi v uvedenej veci sú vysporiadané. Poukázala na to, že od roku 2002 doposiaľ sa nepretržite zdržiava na adrese svojho trvalého pobytu a tu preberá aj všetky poštové zásielky. Okrem toho od roku 2003 bola, okrem krátkych období, kedy bola evidovaná na úrade práce a obdobia na materskej a rodičovskej dovolenke, nepretržite zamestnaná a súdny exekútor mal možnosť počas celého obdobia doručovať poštové zásielky žalobkyni a vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii nekonal takmer 15 rokov a až v októbri 2019 jej a tiež platiteľovi mzdy (Manuvia jobliner s.r.o.) doručil exekučný príkaz EX zo dňa 9.9.2019, ktorým platiteľovi mzdy žalobkyne prikazuje vykonať zrážky zo mzdy na zaplatenie pohľadávky oprávneného, resp. jej zostatku vo výške 186,55 eur, nezaplatených úrokov k 9.9.2019 v sume 940,37 eur, denného úroku z omeškania 0,25% zo sumy 186,55 eur od 7.10.2004 do zaplatenia, úrok ku dňu 9.9.2019 v sume 2.542,21 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,60 eur, trov súdneho konania 22,57 eur a predbežných trov exekúcie 237,56 eur + DPH. Na základe exekučného príkazu v mesiaci október 2019 jej zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy vo výške 286,88 eur. Žalobkyňa uviedla, že nemá k dispozícii dôkazy, ktorými žalovaný (v pôvodnom konaní v postavení navrhovateľa) preukazoval oprávnenosť svojho nároku, predpokladá však, že šlo o zmluvu o úvere alebo zmluvu o pôžičke, pričom úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne) je zjavne neprimerane vysoký a zmluvné ustanovenie o takomto úroku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto dojednanie je tiež v rozpore s dobrými mravmi a tiež pre rozpor so zákonom je zmluva v zmysle

neplatná. Žalobkyňa zastávala názor, že Okresný súd Prievidza platobný rozkaz č. zo dňa 20.12.2002 nemal ani vydať. Ako dôvod pre povolenie obnovy konania uviedla ust. .

2. Žalovaný (ktorý bol v konaní sp.zn. v postavení žalobcu) k žalobe na obnovu konania uviedol, že konanie o obnove konania má dve fázy, a to konanie o žalobe na obnovu konania a postup po povolení obnovy konania. Podľa jeho názoru obnova konania v danej veci nie je prípustná, nakoľko neexistujú žiadne nové okolnosti a žalobkyni uplynula lehota na podanie žaloby. Uviedol, že žalobkyňa neuvádza žiaden dôvod, prečo by malo byť jej žalobe vyhovené, zodpovednosť sa snaží presunúť na súdneho exekútora, je to však jedine žalobkyňa, ktorá spôsobila tak exekučné konanie samotné, ako aj jeho dĺžku. Poukázal na to, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ešte v roku 2003, upovedomenie o začatí exekúcie žalobkyňa riadne prevzala a dlh čiastočne plnila. O tom, že dlh splatila v roku 2004 nepredložila jediný dôkaz. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobkyňa mala byť v domnení, že už nemá dlh, zaťažuje len ju a ona je povinná znášať následky svojho správania. V prípade, ak súdny exekútor porušil svoje povinnosti, je to dôvod na iný postup, než na podanie žaloby na obnovu konania. Žalovaný tiež dal do pozornosti, že uznesením zo dňa 28.10.2019 Okresný súd Prievidza zamietol námietky žalobkyne ako povinnej proti exekúcii. Z rozhodnutia vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 27.10.2003, v zákonnej lehote nepodala voči exekúcii námietky a súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie. Žalovaný uviedol, že pokiaľ súd žalobu na obnovu konania neodmietne podľa , navrhuje, aby žaloba bola zamietnutá.

3. Podľa („CSP“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

4. Podľa žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Podľa za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e).

7. Podľa a súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, a) ak bola podaná oneskorene, e) je zjavne nedôvodná.

8. Z obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. (pôvodne vedený pod sp.zn. ) súd zistil, že vo veci tunajší súd na základe návrhu žalovaného (v uvedenom konaní v

postavení žalobcu) zo dňa 24.7.2002 vydal platobný rozkaz č. k. -13 zo dňa 20.12.2002, ktorým zaviazal žalobkyňu (v uvedenom konaní v postavení žalovanej) zaplatiť žalovanému, spoločnosti JPM s.r.o., so sídlom Nová Dubnica, Tajovského 360/3, sumu 13.620,- Sk s 0,25% denným úrokom z omeškania od 28.6.2002 do zaplatenia a trovy konania 680,- Sk. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 9.1.2003. Podaním zo dňa 20.1.2003 označeným ako „odvolanie“, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.1.2003, žalobkyňa uviedla, že vo veci splatenia pôžičky sa odvoláva, nakoľko jej finančná situácia sa zhoršila a žiadala o oddialenie zaplatenia pôžičky tak, že by dlžnú sumu splácala v mesačných splátkach. Uznesením zo dňa 3.2.2003 č.k. -18 súd odpor žalobkyne odmietol. Voči uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom Trenčín uznesením zo dňa 31.3.2003 č.k. -24 odmietnuté ako neskoro podané. Platobný rozkaz č.k. -13 nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2003.

9. Z obsahu vyššie uvedeného spisu súd ďalej zistil, že dňa 30.5.2002 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) s tým, že žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v celkovej výške 13.620,- Sk (452,10 eur) v 6-ich dvojtýždenných splátkach po 2.270,- Sk (75,35 eur) počnúc dňom 13.6.2002. Podľa priloženého splátkového kalendára, ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila podpisom, úver mal byť splatený dňa 22.8.2002. V zmluve bolo dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25% denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy.

10. Z hľadiska návrhu na obnovu konania súd primárne zisťoval, či je návrh na obnovu konania podaný v zákonnej lehote. Pri povolení obnovy konania plynie subjektívna ( ), i objektívna lehota ( ) na podanie žaloby na obnovu konania, pričom pre povolenie obnovy konania je potrebné, aby boli zachované obidve tieto lehoty súčasne. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je trojmesačná a začína plynúť od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu na podanie žaloby o obnove konania, táto je trojročná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že žalobu podáva podľa , t.j. že objektívna lehota na obnovu konania limitovaná nie je, pretože žalobkyňa žiadala obnovu konania podľa . V danej veci však podľa názoru súdu toto ustanovenie nemožno použiť, nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie sa stali záväznými pre Slovenskú republiku až dňom vstupu do Európskej únie (1.5.2004) a súd vo veci rozhodoval dňa 20.12.2002, kedy viazanosť vyššieuvedenými rozhodnutiami ešte daná nebola. Objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania potom začala plynúť dňa 27.2.2003 a uplynula dňa 27.2.2006. Žalobkyňa teda podala žalobu na obnovu konania oneskorene, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

11. Súd uvádza, že i v prípade, že by objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania nebola limitovaná, bola by žaloba podaná oneskorene, nakoľko bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty. Žalobkyňa žalobu na obnovu konania odvíjala od skutočnosti, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne s rozhodnutím C-240/98 až C-244/98, C-473/00 a C-243/08, ako aj v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a Smernicou Rady 87/102/ EHS zo dňa 22.12.1986. Podľa článku 297 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v Lisabonskom znení „Nariadenia a smernice určené všetkým členským štátom a rozhodnutia, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení“. Podľa o Úradnom vestníku Európskej únie, v znení neskorších predpisov, „O všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka: domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná“. Podľa a „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečí jedno vyhotovenie úradného vestníka pre obvodné úrady. Obvodný úrad je povinný zabezpečiť, aby bol úradný vestník prístupný každému, kto o to prejaví záujem“. Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérií L a C a obsahuje legislatívu Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ako aj informácie a oznamy EÚ. Séria C okrem iného obsahuje aj zhrnutie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, a teda návrh na obnovu konania z toho dôvodu nie je možné považovať za včas podaný. Všetky vyššie uvádzané rozhodnutia boli zverejnené v ÚV EÚ, pričom neskoršie rozhodnutie C-243/08 bolo v UV EÚ zverejnené 1.8.2009, a teda platí domnienka, že týmto dňom sa stalo známym každému, a teda aj žalobkyni. Vyššie uvedené rozhodnutia boli zverejnené aj na internetovej stránke Súdneho dvora EÚ, a teda rozhodnutia C-240/98 až C-244/98, C-473/00, na

ktoré poukazuje žalobkyňa, boli v čase vydania rozhodnutia tunajšieho súdu verejne dostupné. Pokiaľ ide o rozhodnutie C-243/08 toto bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 1.8.2009. Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. -13 zo dňa 20.12.2002 nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2003 pričom nasledujúcim dňom mohla žalobkyňa podať vo veci prvýkrát žalobu na obnovu konania sp. zn. . Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania až po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty (tá uplynula dňa 27.5.2002), a teda povolenie obnovy konania v danej veci zo zákona nie je prípustné. Pre úplnosť súd uvádza, že trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby žalobkyni uplynula aj v prípade, že by jej plynutie začalo odo dňa účinnosti o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov, t.j. od 21.7.2004. To isté platí i v prípade rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-243/08, t.j. ak by subjektívna lehota na podanie žaloby začala plynúť od zverejnenia rozhodnutia (1.8.2009), uplynula by 1.11.2009.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj zamietnutia návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu č.k. . Ako už bolo uvedené, konanie o obnove konania je dvojfázové a najskôr musí súd právoplatne rozhodnúť o tom, či obnovu konania povolí. Až potom, čo je obnova konania právoplatne povolená, je možné rozhodovať vo veci samej. Pokiaľ teda žalobkyňa v žalobe žiadala, okrem rozhodnutia o povolení konania, aj rozhodnúť vo veci samej, je v tejto časti jej žaloba predčasná, t.j. zjavne nedôvodná.

13. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, súd vo veci rozhodol v zmysle ust. a tak, žalobu žalobkyne v celom rozsahu - t.j. v časti týkajúcej sa povolenia obnovy konania, ako aj v časti o zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní sp.zn. , odmietol.

14. V texte žaloby žalobkyňa uvádzala, že žiada, aby súd povolil odklad exekúcie prebiehajúcej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Anny Martišíkovej pod č.k. EX 148/2003, sp.zn. až do skončenia tohto konania. Súd sa touto žiadosťou nezaoberal, nakoľko o odklade exekúcie nie je oprávnený v tomto konaní rozhodovať. Takúto žiadosť, resp. návrh je potrebné podať priamo v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. .

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaný bol v konaní o obnovu konania v celom rozsahu úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .