Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoCsp-10-2020.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. - T. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Chmelom, advokátom so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ Martin Anderson, s.r.o., so sídlom Šalviová 3553/11, 949 01 Nitra, IČO: 36 534 765, zastúpenému JUDr. Martinom Kanásom, advokátom Advokátskou kanceláriou so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, a 2/ VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí sprostredkovateľského úveru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Csp/232/2017-165 zo dňa 02.12.2019 rozhodol
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Tretím výrokom súd žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 185,60 eura prostredníctvom inštitúcie Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Výrok o zastavení konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Čo sa týka trov konania, súd zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je totiž potrebné zistiť, kto zavinil jeho zastavenie, lebo vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Právny zástupca žalobkyne však dôvod späťvzatia žaloby neuviedol, preto súd konštatoval, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobkyne, a nie pre správanie žalovaných. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobkyne, teda žalobkyne podľa hmotného práva. Súd mal za to, že žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania, a preto priznal žalovaným právo na plnú náhradu trov, ktoré im v konaní vznikli. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala tento výrok zmeniť a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať s poukazom na § 257 CSP. Uviedla, že v tejto veci súd nariadil dvakrát pojednávani a v oboch prípadoch strany požiadali o odročenie z dôvodu mimosúdnej dohody, pričom zástupca žalovaného 2/ nereagoval na výzvy právneho zástupcu žalobkyne. Proti žalobkyni bola napokon podaná žaloba o zaplatenie sumy
3.268,68 eura s príslušenstvom a tento spor sa vedie pod sp. zn. 17Csp/58/2019, pričom žalobkyňa podala námietku miestnej nepríslušnosti, keďže konanie sa má viesť na Okresnom súde Piešťany. V odvolaní poukazovala na stanoviská žalovaných s tým, ktorí tvrdili, že neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a že spotrebiteľské zmluvy považujú za neplatné. Zmena názoru na platnosť zmlúv u žalovaných nastala až po podaní žaloby žalobkyne. Správanie sa žalovaných ju viedlo k späťvzatiu žaloby, takže nešlo o zavinenie zastavenia konania z jej strany, ale bolo to výlučne z dôvodov na strane žalovaných.
3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že mal záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, pričom žiadal od žalobkyni uhradiť doplatok istiny úveru bez príslušenstva vo výške 3.268,68 eura. Žalobkyňa však tvrdila, že osobné motorové vozidlo nemá a nie je ochotná doplatiť istinu úveru. Preto podal proti nej žalobu o zaplatenie uvedenej sumy. Súd podľa neho postupoval správne, keď ju zaviazal k náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.
5. Žalobkyňa v následnom vyjadrení opísala celý priebeh vzťahov medzi stranami sporu a zotrvala na podanom odvolaní.
6. Žalovaný 2/ v následnej reakcii zotrval na tom, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, preto navrhol výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodujúc o podanom odvolaní žalobkyne uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uznesenie v ostatných výrokoch v dôsledku absencie odvolania nadobudlo právoplatnosť (§ 226 CSP).
8. Podľa obsahu spisu konanie bolo začaté na súde prvej inštancie na základe žaloby zo dňa 01.08.2017, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2015 a určenia neplatnosti zmluvy o sprostredkovateľskom úvere zo dňa 09.11.2015. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 18.11.2019, v ktorom oznámil, že v danej veci bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že strany prejavili záujem o rokovanie o mimosúdnej dohode, a preto súd neotvoril konanie. Následne odcitoval ustanovenie § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a napokon oznámil, že žalobkyňa týmto podaním svoju žalobu zo dňa 01.08.2017 berie späť v plnom rozsahu a žiada súd o vrátenie súdneho poplatku poníženého o zákonnú čiastku. Z uvedeného podania právneho zástupcu žalobkyne je zrejmé, že žiadny relevantný dôvod, ktorý žalobkyňu viedol k späťvzatiu žaloby, v tomto podaní neopísal a ani nepripojil žiadnu listinu o spôsobe mimosúdneho vysporiadania, z ktorej by súd prvej inštancie mohol zistiť, či uplatnené právo žalobkyne bolo žalovanými uznané, resp. akým spôsobom došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu.
9. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore (§ 255 CSP). Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie; ak jedna procesná strana zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (§ 256 CSP). V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Výrok predmetného uznesenia o zastavení konania v dôsledku absencie podaného odvolania je právoplatný, a preto z procesného hľadiska bol nesporne daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predpokladom pre vyslovenie nároku na náhradu trov konania žalobcovi je vo všeobecnosti správanie sa žalovanej strany, pre ktoré sa stala žaloba bezdôvodná.
10. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobkyne v tejto veci zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že pri posudzovaní dôvodu späťvzatia žaloby výlučne z procesného hľadiska a s ohľadom na obsah spisu bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, a teda na rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania protistrane stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V predmetnom
spore žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorý ju k späťvzatiu viedol. Dopĺňanie dôvodov späťvzatia až v podanom odvolaní s poukazovaním na priebeh konania a dôvody odročovania pojednávania odvolací súd považoval za právne bezvýznamné. Späťvzatie žaloby mala žalobkyňa nesporne odôvodniť vo svojom podaní o späťvzatí žaloby a prípadne pripojiť na dôkaz aj listinu o mimosúdnom vyrovnaní. Vzhľadom na to bolo treba zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska pričítať žalobkyni, ktorá mohla dôvod späťvzatia žaloby podrobne opísať v podaní zo dňa 18.11.2019 s tvrdením o zavinení žalovaných na tomto späťvzatí. Keďže tak neurobila, súd prvej inštancie nemal odkiaľ poznať konkrétny dôvod jej postupu v danom spore a nemal dôvod na domýšľanie si nejakých dôvodov, ktoré by mohli z obsahu spisu vyplývať. Odvolací súd preto rovnako pričítal zavinenie na zastavení konania žalobkyni na podklade ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Dôvod na postup podľa § 257 CSP pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa z obsahu spisu nevyplýva. Navyše spôsob rozhodnutia o trovách konania navrhnutý právnym zástupcom žalobkyne v podanom odvolaní (žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania) procesný predpis v súvislosti so zastavením konania ani neupravuje. Pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP by mohol odvolací súd rozhodnúť len tak, že by žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
11. Vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Žalovanému 1/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu ich náhrada nepriznáva (§ 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP). O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že mu ich náhradu voči žalobkyni priznal v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).