Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-36-2020.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 18. marca 2020, v trestnej veci obžalovaného T.. A. O., stíhaného pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., v konaní o zastavení trestného stíhania, prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 10. 2019, sp. zn. 4T/26/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodov ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozhodol, že zastavuje trestné stíhanie obžalovaného T.. A. O. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že ako predseda predstavenstva spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c, IČO : 46 905 553, po tom, ako bol na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., dňa 27. 03. 2014 odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva tejto spoločnosti, neodovzdal Y. H., trvale bytom B. L. XXX, zvolenému na riadnom valnom zhromaždení dňa 27. 03. 2014 za nového predsedu predstavenstva spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., pokladnicu spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., za ktorú bol do 27. 03. 2014 ako predchádzajúci predseda predstavenstva zodpovedný, taktiež na následnú výzvu zo dňa 08. 08. 2014 na vrátenie pokladnice a peňažnej hotovosti vo výške 27.500 Eur nereagoval, peňažné prostriedky spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., nevrátil, čím spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., spôsobil škodu vo výške 27.500 Eur, kde táto predstavuje základné imanie spoločnosti vo výške 25.000 Eur, ktoré bolo vložené zápisom spoločnosti do obchodného registra dňa 16. 11. 2012 do pokladnice spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., aj spolu so zákonným rezervným fondom vo výške 2.500 Eur, a to pre neprípustnosť trestného stíhania podmieneného súhlasom poškodeného, pretože súhlas poškodeného spol. Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c, bol podľa § 212 ods. 2 Tr. por. výslovným vyhlásením vzatý späť. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa s tým, aby mu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že s nadmieru extenzívnym výkladom ustanovení Trestného poriadku, súvisiacich s problematikou súhlasu poškodeného, s trestným stíhaním sa nestotožňuje. Akceptovanie takéhoto výkladu uvedených ustanovení Trestného poriadku je nesporne v rozpore so zásadami právneho štátu a účelom trestného konania. Priznanie poškodenej spoločnosti, právo osoby, ktorá by mala vo vzťahu k fyzickej osobe obžalovaného v tomto prípade právo späť vziať súhlas, resp. udelenie súhlasu na trestné konanie by doslova zväzovalo ruky orgánom činným v trestnom konaní pri trestnom stíhaní osôb, nakoľko by priamo legalizovalo minimálne podozrivé obchodné operácie - zmeny majetkových pomerov v obchodných spoločnostiach a zmeny v spôsobe
konania a rozhodovania štatutárnych orgánov, ktorých účelom je nepochybne vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Taktiež vyslovil nespokojnosť, že súd neakceptoval návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka poškodenej spoločnosti, a to z dôvodu, že od 03. 10. 2019 došlo k zmene aj v konaní v spoločnosti v tom smere, že v mene spoločnosti koná a podpisuje každý člen predstavenstva samostatne tak, že k vytlačenému alebo inak zobrazenému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis, a teda okrem obžalovaného konajú samostatne v mene spoločnosti členovia predstavenstva M.. Y. Z. a B.. K. U., ktorý svojimi samostatnými podaniami každý zvlášť vyslovili výslovný nesúhlas s trestným konaním, teda pôvodne daný súhlas vzali späť. Ani s týmto právnym záverom súdu sa nemožno stotožniť, pretože obžalovaný T.. A. O. je v súčasnej dobe súčasťou štatutárneho orgánu poškodenej spoločnosti. Z toho dôvodu, teda vzhľadom na ustanovenia § 47 ods. 1 Tr. por. nemôže vykonávať práva poškodeného. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Tr. por. je poškodený, ktorý je fyzickou osobou alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu ustanoví pre výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Preto má za to, že je nutné slovné spojenie, ak štatutárnym orgánom poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného, ktoré je uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 Tr. por., že sa vzťahuje nie len na prípady, v ktorých poškodená právnická osoba fyzicky nemá štatutárny orgán, ale pre prípady, v ktorých síce právnická osoba má funkčný štatutárny orgán, ale existuje určité podozrenie, že práve tento štatutárny orgán sa mohol dopustiť trestnej činnosti k škode právnickej osoby v mene ktorej koná. Práve táto situácia je nepochybne daná v tejto veci. Krajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol predmetným uznesením na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom po tom, čo dvaja členovia štatutárneho orgánu, a to M.. Y. Z. a B.. K. U. vzali predchádzajúci súhlas na trestné stíhanie obžalovaného späť. Je nesporné, že títo dvaja zástupcovia poškodenej strany mali na takýto úkon svoje oprávnenie, pretože odo dňa 03. 10. 2019, kedy došlo k zmene štatutárneho orgánu v spoločnosti v tom zmysle, že sú zapísaní ako štatutárny orgán spoločnosti, a to T.. A. O. ako predseda predstavenstva, M.. Y. Z. ako člen predstavenstva a B.. K. U. ako člen predstavenstva, kde samozrejme v tomto prípade obžalovaný takéto oprávnenie nemal z titulu, že je trestne stíhaný za konanie proti uvedenej spoločnosti, na druhej strane od 03. 10. 2019 majú M.. Y. Z. a B.. K. U. právo samostatne zastupovať ako zástupcovia štatutárneho orgánu poškodenú stranu
- spoločnosť Bystrická elektrárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c. Podľa § 211 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, porušovania domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a 197, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich. Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom
pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. Podľa § 47 ods. 1 Tr. por. oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený. Podľa § 211 ods. 2 Tr. por. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Trestného poriadku potom odvolací súd zastáva zhodný názor so súdom prvého stupňa, že postup zo strany poškodenej strany v zmysle vzatia späť súhlasu na trestné stíhanie obžalovaného je v súlade s uvedenými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku. Pokiaľ ide o námietku, že má byť poškodenej strane ustanovený opatrovník v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Tr. por., tu sa odvolací súd rovnako nestotožňuje s názorom okresného súdu, pretože opatrovník by zrejme bol jednoznačne osobou, ktorá by inak nemala právo postupovať za poškodenú stranu v zmysle dania súhlasu a vzatia súhlasu na trestné stíhanie obžalovaného späť, takáto osoba by nemala kvalitu predpokladanú ustanovením § 211 ods. 1 Tr. por. vyššie citovaného a postup takejto nekompetentnej osoby by mohol byť z akýchkoľvek dôvodov zaujatý a v neprospech obžalovaného, čo by bolo v rozpore s vyšším princípom zakotveným v ustanovení § 211 ods. 1 Tr. por. pre absenciu blízkeho vzťahu medzi zástupcom poškodenej strany - opatrovníka a obžalovaným, v tomto prípade by boli vyšším princípom práve procesné práva obžalovaného na spravodlivý proces. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd si v plnej miere osvojil dôvody, ktorými vysvetlil súd prvého stupňa svoj postup v zmysle výrokovej časti napadnutého uznesenia, tento postup si osvojil, stotožňuje sa s ním a preto naň v ďalšom iba poukazuje, pretože aj opakovaným skutkovým alebo právnym rozborom postupu súdu prvého stupňa, oproti rozpornému právnemu názoru okresného prokurátora nevyargumentuje nové skutočnosti, ktoré by mohli okresného prokurátora presvedčiť o správnosti postupu práve súdu prvého stupňa a dostatočne, zrozumiteľne a logicky odôvodnenými právnymi závermi výkladu citovaných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu žiadny ďalší opravný prostriedok nie je prípustný.