Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: S. S. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G.. M. X. XXXX/XX, XXX XX D. I., v konaní zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 29084-2/2019 - BA zo dňa 25. januára 2019 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 29084-2/2019 - BA zo dňa 25. januára 2019 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 29084-2/2019- BA zo dňa 25.1.2019, ktorým žalovaná podľa o sociálnom poistení zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 200-012016-CA01/2018 zo dňa 23.11.2018 tak, že slová „do 30. mája 2019“ nahradila slovami „do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské, avšak k 8.10.2018 neuhradila poistné na nemocenské poistenie za mesiac júl 2018, čím bolo zo strany žalobkyne porušené ust. zákona o sociálnom poistení (poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné). V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že vzhľadom k tomu, že dlžná suma poistného na nemocenské poistenie nebola zo strany žalobkyne k 8.10.2018 v úhrne nižšia ako 5 eur (9,70 eur), nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatnej zárobkovo činnej osoby ustanovená v zákona o sociálnom poistení. Žalobkyni ako poistenkyni vzniká nárok na materské iba za predpokladu, že splní všetky zákonom stanovené podmienky nároku, pričom jednou z týchto podmienok je podmienka zaplatenia poistného riadne a včas ustanovená v zákona o sociálnom poistení. V danom prípade žalobkyňa poistné na nemocenské poistenie za mesiac júl 2018 uhradila až dňa 28. novembra 2018, t.j. oneskorene.

2.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedla, že ako samostatne zárobkovo činná osoba si plnila odvodovú povinnosť do výšky ako bola Sociálnou poisťovňou určená. Poukázala ďalej na to, že podnikateľským

subjektom sa stala z dôvodu, že jej zamestnávateľ trval na tom, aby získala živnostenské oprávnenie, pričom potom ako zostala gravidná, tak si každý mesiac zisťovala, či má všetky odvody v poriadku, aby si bola istá, že nemá žiadne nedoplatky. V zákonnej lehote si uplatnila nárok na materské, pričom po predložení potrebných dokladov jej bolo doručené rozhodnutie zo strany prvostupňového správneho orgánu, ktorým jej nebol priznaný nárok na materské od 5.10.2018 do 30.5.2019. Uviedla, že po doručení tohto rozhodnutia jej bolo následne doručené dňa 9.1.2019 upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, a to konkrétne sumy 64,86 eur, a to aj napriek tomu, že každý mesiac kontrolovala, či zo strany žalovanej nie sú vo vzťahu k nej evidované nejaké nedoplatky na nemocenskom poistnom. Poukázala ďalej na to, že zo strany správnych orgánov jej bolo vytknuté, že odvody neboli zaplatené do ôsmeho dňa každého mesiaca, avšak v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu ako hlavný nedostatok bol argument, že ku dňu 8.10.2018 mala pohľadávku vo výške 9,70 eur, čiže vyššiu ako 5 eur ako aj to, že za mesiac júl 2018 uhradila odvody až 28.11.2018.

3.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby ustanovenú v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a preto jej nárok na materské nevznikol. Uviedla, že platenie poistného v lehote stanovenej zákonom o sociálnom poistení je do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, pričom žalobkyňa poistné na nemocenské poistenie za mesiac júl 2018 do 8. októbra 2018 neuhradila. Dlžná suma poistného na nemocenské poistenie za sledované obdobie k 8. októbru 2018 predstavovala 9,70 eur, pričom zo strany žalobkyne bolo poistné na nemocenské poistenie za mesiac júl 2018 uhradené až dňa 28. novembra 2018. Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby by žalobkyni vznikol, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1.7.2017 do 3.9.2018 zaplatila najneskôr 8.10.2018, resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k 8.10.2018 bola v úhrne nižšia ako 5 eur. Vzhľadom na dočasnú pracovnú neschopnosť trvajúcu od 16.7.2018 do 20.9.2018 žalobkyňa za obdobie od 16.7.2018 do 3.9.2018 (do zániku nemocenského poistenia) nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie. Poistné za mesiac júl 2018 (za 15 dní) v sume 73,09 eur, z toho poistné na nemocenské poistenie v sume 9,70 eur bolo podľa prvej vety § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení splatné dňa 8. augusta 2018. Na účely splnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas ustanovenej v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení postačovalo zaplatiť poistné za sledované obdobie najneskôr 8. októbra 2018. K tvrdeniu žalobkyne, že táto sa pravidelne informovala o prípadných nedoplatkoch na poistnom žalovaná uviedla, že v čase poskytnutia informácii pobočkou nebol u žalobkyne evidovaný nedoplatok na poistnom (poistné za predchádzajúci mesiac ešte nebolo splatné), pričom poistné na sociálne poistenie žalobkyňa zaplatila oneskorene.

4.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa (ďalej len ), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom tak právna zástupkyňa žalobkyne ako aj poverená zástupkyňa žalovanej zopakovali argumentáciu uvedenú vo svojich písomných podaniach, pričom po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd zistil, že žaloba je podaná dôvodne.

5.

Podľa § 31 ods.1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku jej nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do zániku jej nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

6.

V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalobkyňa mala dlh na poistnom na nemocenskom poistení v sume 9,70 eur za mesiac júl 2018. S poukazom na ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo však potrebné toto poistné zaplatiť najneskôr do 8.10.2018. Správny súd nespochybňuje, že platenie poistného v lehote stanovenej zákonom, t.j. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, je jednou zo základných povinností, ktoré pre poistenca vyplývajú z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak v danom prípade je potrebné prihliadať na okolnosti za akých k vzniknutému nedoplatku na nemocenskom poistnom za obdobie od 1.7.2018 do 15.7.2018 došlo. V prvom rade je potrebné poukázať na potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda číslo 16432-2/2018- DS zo dňa 31.7.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ku dňu vystavenia tohto potvrdenia nemá nedoplatok na poistnom a z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa sa informovala o tom, či má k dátumu 31.7.2018 nejaké nedoplatky na poistnom. Argument žalovanej spočívajúci iba v tom, že poistné za predchádzajúci mesiac, t.j. za júl 2018 nebolo ešte splatné, nepovažuje správny súd za dostatočný na to, aby všeobecná podmienka nároku na nemocenskú dávku ustanovená v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení bola posudzovaná v tomto prípade v neprospech žalobkyne.

7.

Vzhľadom k vyššie uvedenému zisteniu, správny súd rozhodnutie žalovanej postupom podľa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zo strany žalovanej došlo podľa názoru správneho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to predovšetkým vzhľadom na okolnosti, za akých došlo zo strany žalobkyne k nie včasnému uhradeniu poistného na nemocenské poistenie za mesiac júl 2018. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na existujúce potvrdenie vystavené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Dunajská Streda, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 31.7.2018 nemá vo vzťahu k Sociálnej poisťovni žiadny nedoplatok na poistnom. K tomuto považuje za potrebné správny súd ešte uviesť, že pokiaľ aj poistné zo strany žalobkyne nebolo v čase vydania potvrdenia splatné, tak v samotnom systéme Sociálnej poisťovne muselo byť evidované, a teda takáto informácia mala byť zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda žalobkyni oznámená a poskytnutá. Za tohto stavu preto súd považoval za spravodlivé žalobkyni poskytnúť právnu ochranu ako osobe, ktorá mala poctivý a otvorený vzťah k orgánu štátnej správy, pričom jej konaním nemala úmysel vyhnúť sa zodpovednosti zaplatiť nedoplatok na poistnom, pokiaľ by mala zo strany správnych orgánov relevantné informácie, ktoré aj požadovala z vlastnej iniciatívy poskytnúť.

8.

V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi argumenty žalobkyne ako aj okolnosti za akých u žalobkyne vznikol predmetný nedoplatok na nemocenskom poistení, ktoré jej zabránili včas zaplatiť poistné na nemocenskom poistení za mesiac júl 2018. V rámci posúdenia týchto dôvodov orgán verejnej správy preto prihliadne na okolnosti za akých došlo k nie včasnému zaplateniu poistného na nemocenskom poistení ako aj na dovtedajšie plnenie povinností zo strany žalobkyne k plneniu si odvodových povinností.

9.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keď v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. v spojení s o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).