Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. R. A., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Z. A., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom F.. E. XXXX/XX, Y., v konaní zastúpená advokátom : Mgr. Jana Benková, Hlavná 386, Veľký Grob, a otca: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., toho času Z. XXXX/XX, X. B., v konaní zastúpeným advokátom : Mgr. P. O., B. L. X, X. B., o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -178 zo dňa 22.10.2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného výrokom I. zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Argumentoval, že otec maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 10.4.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne z dôvodu, že pracoval ako traťový robotník a jeho príjem sa znížil, žije so svojimi rodičmi, ktorí mu finančne vypomáhajú. Matka s návrhom otca nesúhlasila majúc za to, že od poslednej úpravy výživného nenastala na strane otca maloletého dieťaťa taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu znížiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom konajúceho súdu č. k. -178 zo dňa 14.2.2018, na základe ktorého bola otcovi maloletého dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140,- Eur mesačne a uhradiť zameškané výživné. Poukázala na skutočnosť, že otec si naďalej dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, z ktorého dôvodu je voči nemu vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ivančíka pod sp. zn. 66EX 355/18. Od mája 2019 otec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom, ani sa s maloletým dieťaťom nestýka.

2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím , , ods. až ods. 5, , , Zákona o rodine a vecne tým, že z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. č. k. -178 zo dňa 14.2.2018, právoplatným dňa 12.3.2018, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140,- Eur mesačne. V tom čase malo maloleté dieťa 6 rokov a 5 mesiacov, navštevovalo materskú školu. V súčasnosti má maloleté dieťa 8 rokov a 1 mesiac, je žiakom 2. ročníka základnej školy, pričom výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.

3. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa a zistil, že otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol od 25.9.2017 zamestnaný u zamestnávateľa V. s.r.o., ul. XX. C. XXXX, L. L., ako traťový robotník, s priemerným čistým mesačným príjmom 745,29 Eur za obdobie február 2018 až február 2019. Podľa oznámenia bývalého zamestnávateľa V. s.r.o., ul. XX. C. XXXX, L. L. zo dňa 24.9.2019, pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou zo strany zamestnanca, odstupné mu nebolo vyplatené, počas trvania pracovného pomeru niekoľkokrát porušil pracovnú disciplínu, keďže nenastúpil do práce. Od 9.4.2019 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Nové Zámky zo dňa 27.5.2019 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 33,2261 Eur (sumu cca 498,- Eur mesačne), na 6 mesiacov od 9.4.2019, t. j. za obdobie máj - október 2019. Naďalej je rozvedený, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Matka maloletého dieťaťa bola v čase posledného rozhodnutia zamestnaná v spoločnosti M. E., R. G. so sídlom v D., v pracovnej pozícii predavač, v rámci ktorej pozície dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 500,74 Eur, poberala prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur mesačne. Naďalej je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 602,77 Eur, je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne, je rozvedená, ďalšia vyživovacia povinnosť je nepribudla.

4. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške 140,- Eur mesačne na maloleté dieťa tak, ako bolo pôvodne určené, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. Otec nepreukázal, že by na jeho strane došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Skutočnosť, že je nezamestnaný súd nebral do úvahy, nakoľko túto skutočnosť si zapríčinil sám, keďže pracovný pomer u zamestnávateľa V. s.r.o., ul. XX. C. XXXX, L. L. bol ukončený dohodou zo strany otca maloletého dieťaťa, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil, že tento sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, v rámci ktorého by dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletého dieťaťa v súdom určenej výške bez ohrozenia vlastnej výživy. Otec maloletého dieťaťa je v produktívnom veku, kedy je schopný uplatniť sa na trhu práce v pracovnej pozícii, v rámci ktorej bude dosahovať dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti bez ohrozenia vlastnej výživy. V rámci konania nepreukázal, že by mal zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu znemožňoval uplatniť sa na trhu práce, v tomto smere v rámci konania neprodukoval žiadne dôkazy (lekárske správy, resp. potvrdenia), práve naopak, vyjadril sa, že je zdravý. V decembri tohto roku má opätovne podstúpiť operáciu kŕčových žil na nohe, ktoré ochorenie označil za dedičné a podľa vlastného vyjadrenia mu nespôsobuje zdravotné obmedzenia pri práci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je súd toho názoru, že súdom určené výživné vo výške 140,- Eur je naďalej adekvátne, najmä z dôvodu ďalšieho nárastu životných nákladov a výdavkov na maloleté dieťa, u ktorých je predpoklad, že sa budú naďalej vzhľadom na jeho fyzický a sociálny vývoj zvyšovať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého, s rozsudkom nesúhlasí a má za to, že v konaní preukázal podstatnú zmenu pomerov, ktoré u neho nastali až po podaní návrhu. Dňom 09.04.2019 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnania na ÚPSVaR Nové Zámky. V období od mája 2019 do októbra 2019 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 520,-- Eur. Býva u svojho otca, ktorý mu od mája 2019 uhrádza všetky jeho náklady na bývanie. Je starobným dôchodcom a preto je len na jeho dobrej vôli pokiaľ mu takúto pomoc bude poskytovať. Jeho príjem od apríla 2019 značne poklesol a nie je v jeho možnostiach platiť výživné v pôvodnej výške 140,-- Eur mesačne bez jeho existenčného ohrozenia. Aj keď si aktívne hľadá prácu , kde by primerane zarobil, doteraz si nenašiel. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. K doručenému odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletého a kolízny opatrovník. 8. Matka k odvolaniu podala písomné vyjadrenie a navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Otec tvrdí, že preukázal podstatnú zmenu pomerov, ktorú odôvodnil tým, že je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukazuje na svoje všetky doterajšie vyjadrenia a listinné dôkazy v konaní predložené.

Nie je pravdou, že otec žije so svojím otcom, pravdou je, že býva u svojej priateľky H. D. a pokiaľ argumentuje, že si doteraz nenašiel prácu, kde by primerane zarábal, poukazuje na jeho vyjadrenie uvedené aj v zápisnici z pojednávania, kde potvrdil, že si nehľadá ani brigádu. Snahou otca nie je zamestnať sa a preto v tomto smere nevyvíja ani žiadnu aktivitu. Ak by otec skutočne žil pod hranicou biedy, bol by nútený sa zamestnať už len kvôli uspokojovaniu jeho vlastných potrieb. Otec však žije v domnienke, že pokiaľ bude nezamestnaný, nemusí si plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi. Túto vyživovaciu povinnosť si ani doteraz riadne a dobrovoľne neplnil. O maloletého nejaví žiadny záujem a nebyť matky, maloletý by žil pod hranicou biedy. Bolo nesporne preukázané, že otec u svojho ostatného zamestnávateľa dosahoval príjem 745,29 Eur mesačne a zamestnania sa vzdal dobrovoľne, pričom jeho nezodpovednosť v práci sa prejavila aj v hodnotení zamestnávateľom, podľa ktorého niekoľko krát porušil pracovnú disciplínu a do práce nenastúpil. V ďalšom poukázala na § 78 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine zdôrazňujúc, že nenastala kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného otca k maloletému. 9. K tomuto vyjadreniu sa opätovne vyjadril otec maloletého s tým, že zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch. 10. Kolízny opatrovník uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého zo sumy 140 Eur na 90 Eur mesačne od podania návrhu. 14. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -19 zo dňa 4.10.2016, ktorým súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pochádzajúcemu z manželstva, na čas po rozvode manželstva a to tak, že maloletého H. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli ostatne upravené rozsudkom konajúceho súdu č. k. -178 zo dňa 14.2.2018, na základe ktorého bola otcovi maloletého dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140,- Eur mesačne a uhradiť zameškané výživné v sume 1.106,13 Eur za obdobie od 19.5.2017 do 31.1.2018 v pravidelných splátkach po 50,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkami straty výhody splátok. Zároveň sa určil styk otca s maloletým dieťaťom.

15. V čase popísaného rozhodovania súdu o výživnom rodičia boli rozvedení, okrem maloletého dieťaťa o ktorom v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemali, matka bola zamestnaná v spoločnosti M. E., R. G. so sídlom v D., v pracovnej pozícii predavač s priemerným čistým mesačným príjmom cca 460,- Eur, poberala prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur mesačne a daňový bonus v sume 21,56 Eur mesačne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti V. s.r.o., ul. XX. C. XXXX, L. L., s priemerným čistým mesačným príjmom v sume cca 800,- Eur. Maloletý mal v čase posledného rozhodovania súdu 6 rokov a 5 mesiacov, navštevoval materskú školu, bol zdravý a jeho výdavky boli bežné, veku primerané.

16. Zníženie výživného počnúc dňom podania návrhu, otec žiadal tvrdiac, že od podania návrhu nastala podstatná zmena na strane otca maloletého dieťaťa, nakoľko otec je od 9.4.2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne Nové Zámky zo dňa 27.5.2019, ktorým otcovi maloletého dieťaťa bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu (33,2261 Eur), t. j. od 9.4.2019 na 6 mesiacov, v zmysle čoho otcov príjem za obdobie máj - október 2019 predstavoval sumu 520,- Eur mesačne. Pre prípad, že sa v budúcnosti zamestná, vyjadril možnosť zvýšenia výživného. Uviedol, že pracovný pomer u zamestnávateľa V. s.r.o., L. L. ukončil, nakoľko mu práca nevyhovovala, keďže sa jednalo o turnusovú prácu. Toho času si hľadá prácu, pripravuje sa na pracovné pohovory u dvoch zamestnávateľov, ktoré mu sprostredkoval príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že je zdravý, nemá zdravotné obmedzenia, ale v decembri tohto roku má podstúpiť operáciu kŕčových žíl. Výživné platí prostredníctvom exekútora, s maloletým neudržiava kontakt ani mu neposkytuje výživné nad rámec.

17. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

21. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného

rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

22. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

23. Odvolací súd súhlasí s dôvodmi napadnutého rozsudku že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na to, aby mohlo dôjsť ku zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, tu k požadovanému zníženiu výživného. Pri posudzovaní zmeny na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ale najmä u otca, ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti a zároveň rodiča, ktorý sa domáha zníženia výživného , nebola splnená základná podmienka pre zmenu - zníženie výživného. Pokiaľ otec poukázal len na to, že v dôsledku skončenia pracovného pomeru z jeho vlastného rozhodnutia je nezamestnaný a jeho príjem, ktorý poberá nepostačuje na platenie výživného s určenej výške, tento argument, nebolo možné zohľadniť, pretože otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem postačujúci na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému. Žiadne iné dôvody otec pred súdom ani netvrdil.,

24. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, maloletého dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že

vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu sa otec stavia k možnostiam zamestnania a získania príjmu pasívne,je ľahkovážny, keď si neuvedomuje , že jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradá a sám sa tak svojim konaním dostal do situácie, že je bez akéhokoľvek príjmu. Každý rodič je povinný si počínať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, rodič musí mať vždy na zreteli jeho existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.

26. Dokazovaním zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne neodôvodňovali žiadané zníženie výživného otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyššie uvedené konanie otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, a preto aj pri rozhodovaní o primeranej výške výživného je potrebné vychádzať z príjmu otca, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa. Situáciu, v ktorej sa otec nachádza si spôsobil sám a preto nemôže na ňu doplatiť maloleté dieťa tým, že by došlo k vyhoveniu návrhu na zníženie výživného.

27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).