Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/25/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podľa (ďalej len „“), teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, domáhal, aby správny súd určil, že zásah do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019 na vymoženie daňového nedoplatku č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXXX daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na bankovom účte žalobcu je nezákonný zásah do práv žalobcu, a zároveň sa žalobca domáhal, aby žalovaný upustil od príkazu poskytovateľovi platobných služieb K., a.s. blokovať na účte spoločnosti HYDINA SK s.r.o. peňažné prostriedky vo výške daňového nedoplatku, na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019. Taktiež sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, obnovu stavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019 a taktiež, aby žalovaný vydal príkaz spoločnosti K., a.s. na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré sú blokované na základe rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.9.2019. V bode 5 navrhovaného petitu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb blokovať na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku v súvislosti s rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.9.2019. Záverom žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že za nezákonný zásah považuje daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného spoločnosťou K. G. N., a.s. a zablokovanie peňažných prostriedkov na účte daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného. Žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný blokoval finančné prostriedky na účte žalobcu, čím porušil zásadu primeranosti, keďže správca dane mal možnosť pohľadávku vo výške 188 695,50 Eur zabezpečiť zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku, ktorého hodnota je podľa znaleckého posudku

F. .Z. G., U.., znalca z odboru stavebníctvo, 1.264.576,20 Eur. Žalobca taktiež poukázal na účtovnú závierku za posledný účtovný rok 2018, pričom pozornosť upriamil na riadok 14, v ktorom je deklarovaná hodnota hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu vo výške 3.071.987,- Eur a táto hodnota vzrástla oproti predchádzajúcemu účtovnému roku o cca 880.000,- Eur. V riadku 53 účtovnej závierky sú uvedené evidované pohľadávky v hodnote 3.002.660,- Eur, ktoré je správca dane oprávnený v zmysle Daňového poriadku exekvovať ich prikázaním. Žalobca namietal spôsob vedenia exekučného konania, keďže podľa jeho názoru sa jednalo o najintenzívnejší spôsob, v dôsledku ktorého sa u svojich obchodných partnerov stal nespoľahlivým a nedôveryhodným subjektom, ktorý im nie je schopný uhradiť faktúry za dodané tovary a služby. Žalobca rozhodnutie o začatí exekučného konania považoval za rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez odôvodnenia tak závažného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako daňového subjektu, ktorý je zároveň zamestnávateľom. Mal za to, že žalovaný neprihliadol na zásadu primeranosti, keď pri voľbe spôsobu nepostupoval tak, aby čo najmenej ekonomicky zaťažil žalobcu. Poukázal na svoju platobnú disciplínu a na skutočnosť, že na neho nebolo doposiaľ začaté daňové exekučné konanie a všetky rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť uhradil bez potreby núteného výkonu. Na základe uvedeného mal za to, že nie sú naplnené predpoklady, keďže neexistuje obava, že daňový záväzok nebude v čase jeho vymáhateľnosti vymožiteľný. Žalobca namietal neúplne zistený skutkový stav, z dôvodu, že žalovaný nezistil, či rozhodnutie o vyrubení dane je právoplatné, a taktiež, že žalovaný nezistil aktuálnu ekonomickú situáciu žalobcu ani aktuálne zabezpečovacie inštitúty. Poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a následnej blokácie bankových účtov disponoval majetkom v obstarávacej hodnote 5.213.440,82 Eur, pričom po zohľadnení odpisov disponoval majetkom v zostatkovej hodnote 3.985.433,79 Eur, ktorý zveľaďoval a v čase podania správnej žaloby mal jeho majetok hodnotu 5.234.982,78 Eur. Žalobca uviedol, že na základe predložených informácii je zrejmé, že žalobca sa nachádza vo veľmi dobrom finančnom a ekonomickom zdraví, žiaden konkurz mu nehrozí, preto rozhodnutie o začatí daňovej exekúcie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.9.2019 považuje za nezákonné a ním uvedený zásah do práv žalobcu za protizákonný, preto žiadal správny súd, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa pokračovania v danom zásahu.

3. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

5. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

6. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

7. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Správny súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať s tou skutočnosťou, čoho sa domáhal žalobca prostredníctvom svojej žaloby. Z obsahu žaloby v korelácií s navrhovaným petitom žaloby je

zrejmé, že žalobca žiada, aby správny súd určil, že začatie daňového exekučného konania predstavuje nezákonný zásah do práv žalobcu a v súlade s ustanovením sa domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu (upustil od príkazu blokovať peňažné prostriedky na účte žalobcu, vydal príkaz na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov a uložil mu povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke) a uložil mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca považuje začatie daňovej exekúcie ako aj jej priebeh za nezákonný zásah, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že tento výkon rozhodnutia začal napriek neexistencii vykonateľného rozhodnutia a žalovaný pristúpil k vykonaniu daňovej exekúcie spôsobom, ktorý je v rozpore s zásadou primeranosti.

10. V súvislosti s takto formulovanou žalobou je nepochybné, že žalobca napáda jednak začatie daňovej exekúcie ako aj spôsob akým sa táto exekúcia vedie. Správny súd však považuje za nevyhnutné poukázať na ustanovenie v spojení s , v zmysle ktorých sa iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy alebo aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. V preskúmavanom prípade sa nejedná o postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, preto sa správny súd zaoberal tou skutočnosťou, či začatie a spôsob vedenia daňového exekučného konania možno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. Je potrebné akcentovať na tú skutočnosť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, z čoho vyplýva, že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti a to fyzických alebo právnických osôb. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.37)

11. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že „ v ustanovení pojem zásah nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani iné zákony. Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tento pojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť... Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície (typicky rôznych policajných prechmatov), ale napr. tiež úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený výkon exekúcie atď.).“

12. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1 ním formulovaného petitu považuje začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.9.2019, ktorým sa vymáha daňový nedoplatok vo výške 188.695,50 Eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.9.2019. V zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku je dňom vydania tohto rozhodnutia, predmetné rozhodnutie právoplatné a nie je voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené rozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže jeho účelom je zabezpečiť blokovanie majetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú výzvu a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania vyššie uvedeným osobám. Daňová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda v rámci odvolania mohol žalobca uvádzať tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči daňovej exekučnej výzve je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Následne voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba, čo vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , z 28.2.2013 a z 22.5.2013 a z 23.10.2013. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré

môžu byť následne preskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Správnemu súdu je zrejmé, že voči daňovej exekučnej výzve č. XXXXXXXXX/XXXX z 9.9.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX z 20.11.2019 tak, že potvrdilo daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX z 9.9.2019. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. , v uvedenom konaní je správny súd oprávnený rozhodovať o odkladnom účinku žaloby, následkom čoho v prípade vyhoveniu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by došlo k odloženiu daňovej exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností, je nevyhnutné konštatovať, že postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického úkonu správcu dane ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonnom procesne formalizovaného postupu, teda správca dane koná v rámci administratívneho konania. Totožný záver vyplýva aj z komentára k : „Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t.j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom podmienka jeho verejnosprávnosti bola dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh v oblasti verejnej správy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.34)

13. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania správneho súdu nie je možné dospieť k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu, a preto správny súd postupom podľa správnu žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol ako neprípustnú, keďže sa v danom prípade o predmetný druh správnej žaloby nejedná.

14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, )