Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., B. XXX/X, zastúpená: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Levice, Ľ. Štúra 19, IČO: 47 256 401, proti žalovanej: N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., C. 9, zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Levice, Sládkovičova 1, o zaplatenie 37 150 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -342 z 24. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvého stupňa v zmysle , ďalej len „OSP“, účinný do 30. 06. 2016, od 01. 07. 2016 ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. -342 z 24. septembra 2018 zamietol žalobu. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti, ktorým sa konanie končí. Svedkyni T.. Q. M., bytom L., E. XXX/XX, nepriznal nárok na náhradu svedočného proti žalobkyni.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 37 150 eur s príslušenstvom. Poukázala na to, že ako veriteľ ústne uzatvorila zmluvu o pôžičke so žalovanou, na základe ktorej bola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 37 150 eur s tým, že čas plnenia nebol dohodnutý. Na základe tejto zmluvy o pôžičke z 02. 01. 2013 previedla na účet žalovanej, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Z., a. s., sumu vo výške 37 150 eur s tým, že svedkami takejto skutočnosti bol Z. Y., jej manžel, ako aj W. V., syn žalobkyne a exmanžel žalovanej. Žalovaná a svedok W. V. - syn žalobkyne boli v čase požičiavania uvedenej sumy manželmi a v súčasnosti je ich manželstvo rozvedené. Keďže doba vrátenia požičaných peňazí nebola zmluvne dojednaná v zmysle , požiadala žalovanú o vrátenie dlhu listom z 22. 08. 2014, ktorý jej bol doručený 30. 08. 2014 s tým, že mala svoj dlh zaplatiť do 01. 09. 2014, dlh nezaplatila a dostala do omeškania, preto je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania.

4. K žalobe žalovaná uviedla, že skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, pretože nikdy si od žalobkyne nepožičala finančné prostriedky, lebo ako učiteľka materskej školy by ich nemala ako splácať. Žalobkyňa previedla na jej účet sumu 37 150 eur dňa 02. 01. 2013, avšak išlo o dar, ktorý bol podmienený tým, že z týchto peňažných prostriedkov vyplatí dlhy svojho vtedajšieho manžela W. V., syna žalobkyne. Išlo o úhradu jeho dlhov voči nebankovým subjektom, o všetkom má doklady. Žalobkyňa na ňu podala trestné oznámenie, bola vypočutá na OO PZ Levice a v prípade, ak poukazuje žalobkyňa na pôžičku, tak by išlo o spoločnú pôžičku s bývalým manželom a tá by bola súčasťou BSM. Žalobkyňa podala takúto žalobu len preto, lebo ju chce finančne zničiť a keby sa bola ponížila a požiadala ju o dohodu, tak to nepodá. Toto uviedol syn žalobkyne a jej bývalý manžel.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že žalobkyňa poukázala na účet žalovanej v mesiaci január 2013 sumu 37 150 eur. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či išlo o pôžičku ako to tvrdila žalobkyňa, alebo o dar, ktorý mal byť použitý na splácanie dlhov, ktoré mala žalovaná, resp. jej vtedajší manžel, a to syn žalobkyne. Okresný súd dospel k názoru, že žalobkyňa, ktorá bola povinná preukázať vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov, nepreukázala, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa tvrdení žalobkyne zmluva o pôžičke mala byť uzavretá ústnou formou a pri uzatváraní mala byť prítomná žalobkyňa, žalovaná, ako aj manžel žalobkyne. Žiadne iné osoby tam neboli prítomné. Žalobkyňa okrem všeobecného tvrdenia o tom, že požičala žalovanej finančné prostriedky, bližším spôsobom neuviedla žiadne ďalšie podmienky poskytnutia takejto pôžičky ako je napríklad spôsob jej vrátenia, lehota splatnosti a pod. Svedok Z. Y. (manžel žalobkyne) potvrdil, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke a žalovaná sa mala zaviazať vrátiť takéto finančné prostriedky, ale súd jeho výpoveď nepovažoval za dôveryhodnú, pretože išlo o blízku osobu žalobkyne, preto je logické, že potvrdil skutočnosti, ktoré tvrdila žalobkyňa. Skutočnosti uvedené takýmto svedkom nepotvrdzujú žiadne ďalšie vykonané dôkazy, pričom svedok pri svojej výpovedi vôbec neuviedol ďalšie zmluvné podmienky týkajúce sa poskytnutej pôžičky, a to lehotu splatnosti, spôsob akým mala byť pôžička vrátená a pod. Žalovaná od počiatku spochybňovala uzavretie zmluvy o pôžičke a tvrdila, že išlo o finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté z titulu darovania za účelom splácania dlhov, ktoré vznikli v manželskom spolužití so synom žalobkyne. Táto skutočnosť bola nepriamo potvrdená výpoveďou svedka W. V. (syna žalobkyne a bývalého manžela žalovanej), ktorý uviedol, že mu žalovaná dala finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov, pretože mali finančné problémy od počiatku manželstva. Finančné prostriedky mala k dispozícii žalovaná od žalobkyne, použila ich na úhradu dlhov, ktoré mali spolu s jej bývalým manželom. Súd výpoveď svedka považoval v tejto časti za dôveryhodnú, pretože napriek tomu, že ide o syna žalobkyne, ním uvedené skutočnosti pri jeho svedeckej výpovede o tom, že mu žalovaná dala finančné prostriedky na úhradu dlhov potvrdzujú ďalšie dôkazy, a to poštové poukážky o úhrade jeho finančných záväzkov voči nebankovým subjektom (č. l. 53 až 55), výpoveď svedkyne T.. M. (žalobkyňa mala záujem riešiť splácanie dlhov ako aj problémov jej syna) ako aj výzva právnej zástupkyne žalobkyne z 20. 10. 2014 z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky mali ísť na úhradu úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k bytu č. 8. Jeho svedecká výpoveď potvrdzuje tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa jej poskytla peňažné prostriedky na úhradu dlhov, ktoré vznikli v manželstve.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobkyne išlo o darovanie finančných prostriedkov s tým, že v uzavretej darovacej zmluve bola zakotvená podmienka, aby boli použité na úhradu dlhov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj svedecká výpoveď T.. M., ktorá bola prítomná pri prevode finančných prostriedkov v banke, pričom svedkyňa uviedla, že žalobkyňa poskytovala takéto prostriedky žalovanej za účelom splácania dlhov, a to z dôvodu, že mala obavu o svojho syna, ktorý mal dlhy. Uvedenú svedkyňu súd považoval za dôveryhodnú, pretože nebola v žiadnom blízkom príbuzenskom, resp. v priateľskom vzťahu k stranám sporu, pričom síce v minulosti pracovala v banke a poskytovala služby žalobkyni ako klientke banky, avšak v súčasnej dobe už nie je v žiadnom vzťahu k nej a ani k žalovanej. Táto svedkyňa výslovne nepotvrdila tvrdenie žalobkyne, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, pretože samotná žalobkyňa v predchádzajúcej komunikácii výslovne neuviedla, či finančné prostriedky daruje alebo požičiava s tým, že takáto svedkyňa nebola prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Navyše samotná žalobkyňa pri prevode finančných prostriedkov mohla do príkazu na prevod finančných prostriedkov uviesť do správy pre príjemcu účel takéhoto prevodu (napr. „pôžička“) čo však neurobila. Z uvedeného konštatoval, že finančné prostriedky mali byť použité na splácanie dlhov žalovanej, resp. jej bývalého manžela, pričom tie žalovanej darovala žalobkyňa.

7. Vzhľadom k vymedzenému predmetu konania prvoinštančný súd neskúmal, či došlo k porušeniu podmienok darovacej zmluvy ohľadom účelu na ktorý mali byť použité finančné prostriedky, a to z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá ovláda predmet súdneho konania ho vymedzila vrátením finančných prostriedkov z titulu zmluvy o pôžičke. Okrem toho aj právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči pripustila, že by mohlo ísť o darovaciu zmluvu, ktorá je neplatná z dôvodu, že požadovanie určitej protihodnoty pri darovaní nepripúšťa. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne nemožno hovoriť o bezodplatnosti, čo je esenciálnou náležitosťou darovacej zmluvy, a preto by darovacia zmluva bola neplatná, v dôsledku čoho by došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Takéto tvrdenie nepovažoval za správne, pretože pripúšťa aj účelové darovanie, pri ktorom darca presne určí pri darovaní účel daru. Z uvedených dôvodov takáto darovacia zmluva nie je neplatnou, pričom podmienka bezodplatnosti darovacej zmluvy je splnená aj vtedy, ak obdarovaný prijal určitý príkaz, resp. prevzal nejakú povinnosť od darcu za predpokladu, že jej predmetom je plnenie obdarovaného v prospech darcu, ktoré nemá majetkovú hodnotu.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky z titulu darovania, a teda nevzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie z titulu neplatnej darovacej zmluvy v zmysle tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Navyše ide o účelové uvedené až pri záverečnej reči, pričom nepožiadala o vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že žalovaná si za poskytnuté finančné prostriedky kúpila byt, ktorý je zapísaný na meno jej brata a v ktorom v súčasnosti býva, tak táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná žiadnym dôkazom, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že takýto byt zakúpil brat žalovanej spolu s manželkou a tí aj splácajú úver, ktorý im bol poskytnutý na jeho kúpu. Pokiaľ ide o svedecké výpovede svedkyne Y., ako aj Z., ide o svedkyne, ktoré sú v kamarátskom a priateľskom vzťahu so žalobkyňou, obe neboli prítomné pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu s tým, že o skutočnostiach týkajúcich sa pôžičky dozvedeli len od žalobkyne. Zároveň ich svedecké výpovede neboli verifikované ďalšími dôkazmi, preto súd ich výpovede nemohol považovať za dôveryhodné. Pokiaľ ide o ďalších svedkov, a to svedkyňu U. I., svedka O. L., ako aj svedka Q. W., tak ide o osoby, ktoré sú v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalovanou (svedok L. je bratom žalovanej), resp. ide o osoby, ktoré sú v priateľskom vzťahu so žalovanou, pričom ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a o skutočnostiach týkajúcich sa poskytnutia finančných prostriedkov sa dozvedeli len od žalovanej. Z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť na ich výpovede, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že mal pochybnosti o ich dôveryhodnosti.

9. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania tvrdenia žalobkyne o tom, že so žalovanou platne uzavrela zmluvu o pôžičke zaťažovalo žalobkyňu, tá ho však neuniesla, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o návrh na výsluch svedkov, ktorých navrhla žalovaná, a to výsluch svedkyne L. a J. C., tak právna zástupkyňa žalovanej oznámila na pojednávaní, že na výsluchu takýchto svedkov netrvá, preto súd prvej inštancie nevykonal takýto návrh na vykonanie dôkazu.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a pretože žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Súd prvej inštancie nepriznal svedkyni T.. M. nárok na náhradu svedočného, napriek tomu, že si uplatnila takýto nárok na pojednávaní (svedkyňa si uplatnila nárok na náhradu cestovných nákladov), keďže nepreukázala vznik takýchto nákladov v súvislosti s poskytnutím svedeckej výpovede a ani ich bližším spôsobom nešpecifikovala.

12. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu sumu vo výške 37 150 eur ako aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % p. a. do zaplatenia a nahradiť trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 2 229 eur a trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Uviedla, že žalovaná v konaní nepopierala, že dňa 03. 01. 2013 prijala od žalobkyne na svoj účet, vedený vo Z. vo výške 37 150 eur, ktoré jej na účet zaslala žalobkyňa dňa 02. 01. 2013 zo svojho účtu, čo bolo preukázané prevodným príkazom podaným v A. A., z 02. 01. 2013 ako aj výpisom z účtu žalovanej vo Z., a.s., z 31. 01. 2013.

Medzi stranami nie je sporné, že finančné prostriedky boli žalobkyňou poskytnuté žalovanej. Sporné je, či bola táto suma poskytnutá formou daru, čo tvrdí žalovaná, alebo či to bola pôžička žalobkyne žalovanej.

13. Z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že jej žalovaná sľúbila, že jej požičanú sumu bude splácať do konca života, toto tvrdenie bolo preukázané výsluchom Z. Y., ktorý potvrdil, že sa dohodli, že žalobkyňa jej peniaze dá a žalovaná jej sľúbila, že ich vráti. Svedok Z. Y. potvrdil jednoznačne, že išlo o požičanie peňazí. Výpoveď Z. Y. súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keď dôvodil tým, že ide o osobu blízku žalobkyni - manžela žalobkyne, preto jeho výpoveď nepovažoval za dôveryhodnú. Uvedenú výpoveď mal súd vyhodnotiť v súvislosti s výpoveďami ďalších svedkov, ktoré túto výpoveď potvrdili, hoci nepriamo, preto mala byť vyhodnotená ako dôveryhodná a ako taká, ktorá potvrdzuje vyjadrenia tvrdené žalobkyňou. Z výpovedí svedkov vyplýva, že vzťah svokry a nevesty bol od začiatku manželstva a po celú dobu jeho trvania chladný, nevraživý a zo strany žalovanej až nepriateľský, čo vylučuje, že by mohlo dôjsť k daru žalobkyne žalovanej takej obrovskej sumy. Navyše žalobkyňa bola v čase prevodu tejto sumy dôchodkyňa vo vysokom veku. Poukázala na výpovede svedkýň P. Z. a Z. Y., ktoré potvrdili, že odkedy mali informácie od žalobkyne o tejto finančnej transakcii, im žalobkyňa tvrdila, že ide požičať, resp. následne, že požičala neveste sumu 37 150 eur. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nesprávne vo vzájomných súvislostiach posúdil výpovede svedkov Z. Y., P. Z., Z. Y. ako aj T.. Q. M., pretože tieto výpovede potvrdzujú tvrdenia žalobkyne o tom, že išlo o pôžičku. Rovnako svedkyňa T.. Q. M. na pojednávaní uviedla, že jej žalobkyňa uviedla, že jej prevedenú sumu 37 150 eur bude žalovaná vracať. Aj napriek tomu, že svedok Z. Y. neuvádzal ďalšie zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvy o pôžičke, pretože neboli dohodnuté. Čas splnenia nebol dohodnutý a pôžička bola bezúročná, pretože úroky si zmluvné strany nedohodli. Toto všetko korešponduje s tým, čo uvádzala v žalobe aj v konaní. Žalovaná konala premyslene, čo preukazuje aj skutočnosť, že krátko po tom, ako získala finančné prostriedky od žalobkyne, podala návrh na rozvod manželstva s jej synom a kúpila si byt, v ktorom dodnes býva, ktorý je síce vedený na meno jej brata O. L.a, pričom pán L., brat žalovanej, vo výsluchu pred súdom potvrdil, že on s manželkou a deťmi býva v inom byte, ktorý vlastní a tento byt, nadobudnutý kúpou za 48 000 eur bezodplatne prenechal svojej rozvedenej sestre, žalovanej, pričom on platí úver za byt v sume 292 eur mesačne, čo zjavne nekorešponduje s jeho zárobkovými možnosťami.

14. Záverom uviedla, že tvrdenie prvoinštančného súdu, že právna zástupkyňa žalobkyne mala pripustiť, že by mohlo ísť o darovanie, odmietla. V záverečnom návrhu uviedla skutočnosti, ktoré nenasvedčujú tomu, že by mohlo ísť o dar. Z dôvodu opatrnosti v záverečnom návrhu uviedla, že navrhuje, aby súd alternatívne vyslovil, že išlo zo strany žalovanej o bezdôvodné obohatenie, a to len pre prípad, že by súd posúdil vec tak, že zo strany žalobkyne by došlo k neuneseniu dôkazného bremena ohľadne tvrdenia, že išlo o pôžičku. K takému vysloveniu nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie a bolo potrebné zo strany súdu túto otázku posúdiť z už vykonaných dôkazov.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorými súd zamietol žalobu a rozhodol o náhrade trov strán sporu je vecne správny, preto ho podľa , potvrdil.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobkyne, ktorú ako nedôvodnú zamietol. Podstatou bolo právne posúdenie prevodu finančných prostriedkov žalobkyne (ďalej len „poskytnuté peniaze“) na účet žalovanej a obsah právneho úkonu (resp. právny dôvod), pre ktorý žalobkyňa žiadala uvedenú sumu vrátiť.

23. Odvolací súd vzhľadom na správnosť napadnutého prvoinštančného rozsudku nebude opakovať všetky relevantné a súdom prvej inštancie urobené skutkové a právne závery, no k podstatným, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že subjektívne práva a povinnosti vznikajú následkom nejakého dôvodu. Dôvod môže byť ekonomický (nazývaný kauza), alebo právny. Kauza je hospodárskym účelom (dôvodom, motívom) právneho vzťahu. Na rozdiel od právneho dôvodu nespôsobuje právne následky. Následok, ktorý možno označiť ako právny, spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. práva a/ alebo povinnosti. Kreácia dôvodu občianskoprávneho vzťahu môže byť determinovaná zákonom, alebo na základe zákona, ku ktorému pristupuje - konštitutívne rozhodnutie orgánu verejnej moci, -správanie subjektov práva, - alebo skutočnosti nezávislé od správania subjektov.

24. Právna teória potom rozpracováva občianskoprávne skutočnosti, ktoré možno charakterizovať ako objektívne reálne skutočnosti iné než zákon (iné než právny predpis), ktoré na základe zákona spôsobujú právne následky. Z právnotechnického hľadiska občianskoprávnymi skutočnosťami sú okolnosti predvídané hypotézou občianskoprávnej normy (pozri Základy občianskeho hmotného práva, Prof. JUDr. Ján Lazár, DrSc., za kolektív, 2004).

25. Potom konkrétnejšie (čo je pre prejednávaný prípad rozhodujúce) právnymi skutočnosťami, ktoré sú závislé od správania ľudí (okrem vytvorenia veci a konštitutívnych rozhodnutí iných orgánov) možno označiť právne úkony.

26. V predmetnej veci zostalo posúdiť kardinálnu otázku, na základe akého právneho dôvodu žalobkyňa poskytla peňažné prostriedky žalovanej, a či z takého právneho dôvodu existovalo tvrdené a preukázané subjektívne právo žalobkyne na ich vrátenie. V prejednávanom prípade, čo bolo pre okolnosti „poskynutia“ peňažných prostriedkov pre posúdenie existencie a obsahu právneho dôvodu rozhodujúce, že tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, nebolo možné dospieť k záveru, že išlo o bezdôvodné obohatenie. Z pohľadu odvolacieho súdu (a zisteného skutkového stavu) bolo možné bez pochybností vyextrahovať taký základný podklad (obsah) vôle a jej prejavu žalobkyne, ako aj obsah vôle žalovanej (a ich stret), z ktorého možno uzavrieť, že právnym dôvodom spôsobilým priznať nárokovanú sumu žalobkyňou nemôže byť bezdôvodné obohatenie, pretože išlo o darovanie (ale podstata žaloby nesmerovala k vráteniu daru).

27. V prípade základného rozporu medzi stranami sporu ohľadne právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov sú cenným zdrojom informácií o pravdepodobnejšom (z pohľadu dokazovania v civilnom procese), resp. preukázanom (alebo nepreukázanom) právnom dôvode aj okolnosti, ktorým možno pripísať ten význam, že v prípade rozporných tvrdení dokáže orgán zisťujúci skutkový stav (najmä pri neformálnych zmluvách) nájsť hodnovernejší obraz o rozhodujúcich skutočnostiach prípadu. Skutkovým stavom je tiež zisťovanie existencie (najmä) stavu vôle a jej prejavy na jednej strane, ako aj

ich dopad na závery platnosti (existencii) a obsahu právneho úkonu na druhej strane. Stav vôle pri kreácii vôle v čase uzavretia zmluvy (dohody), nemožno zamieňať s motiváciami, ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a ktoré nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu po uzavretí zmluvy. Inými slovami zmeniť právny dôvod poskytnutia plnenia (napr. z darovania na pôžičku) jednostranne dodatočne nemožno.

28. Rozhodujúcimi okolnosťami tohto prípadu boli podľa názoru odvolacieho súdu (nesporné) skutočnosti, že žalovaná a jej exmanžel (p. W. ďalej len „exmanžel“) boli v čase poskytnutia peňazí manželmi. Spolu s ním (no najmä on aj z predchádzajúceho obdobia) mali viacero dlžôb (peňažných) voči tretím osobám (najmä bankové a nebankové spoločnosti). Žalobkyňa (matka exmanžela) o uvedenom stave vedela a nepáčilo sa jej to. Mala predstavu, že dlhy najmä jej syna budú z jej peňazí uhradené. Žalobkyňa na požiadanie žalovanej v januári 2013 poskytla peniaze na účet žalovanej a pri prevode v banke uviedla, že ide o „prevod“. Exmanžel žalovanej sa o poskytnutí peňazí jeho matkou nemal dozvedieť.

29. Podľa , , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

30. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

31. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

32. Prednostne je treba povedať, že pre úspech v konaní žalobkyňa bola povinná tvrdiť a preukázať, že existuje jej subjektívne právo voči žalovanej, ktoré (korelujúco) žalovaná nesplnila. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na existenciu skutočností, že poskytla peňažné prostriedky žalovanej (to sporné nebolo). Podľa názoru odvolacieho súdu však nepreukázala, že v čase uzavretia zmluvy existovala jej vôľa poskytnúť pôžičku a nepreukázala tiež existenciu vôle žalovanej v čase uzavierania zmluvy (právneho úkonu), ktorá mala spočívať v tom, že poskytnuté peniaze vráti (buď do určitého času, alebo na vyzvanie, alebo na základe inej právnej skutočnosti). Vôľu uzavrieť pôžičku nebolo možné zistiť ani z jej prejavov ( ), ktoré tvrdila alebo vyšli v konaní najavo, ani z okolností poskytnutia peňazí žalovanej. 33. Vzhľadom nato, že súd pozná právo (iura novit curia) v spojení s obranou žalovanej v tomto prípade ani prvoinštančný súd nerezignoval a poskytol odpoveď na otázku, akým právnym dôvodom plnenia bolo poskytnutie peňažných prostriedkov tak, aby logicky vylúčil, že ak existuje iný právny dôvod plnenia poskytnutých peňazí, potom pôžička (čo tvrdila žalobkyňa) to byť nemohla. 34. Tak ako pri pôžičke, aj v prípade ďalšieho iného právneho dôvodu môže existovať subjektívne právo na vrátenie celej, alebo časti poskytnutej peňažnej sumy. Prvoinštančný súd uzavrel, že išlo o darovanie, s čím sa odvolací súd stotožňuje. V rámci predbežnej otázky bolo súdom (zamlčane) uznané, že išlo o platný právny úkon. Uvedený záver plynul zo záveru o existencií obsahových a pojmových znakov právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania, najmä výpovedí svedkov vyplynulo, že pomer niektorých svedkov k žalobkyni (napr. manžel p. Y., p. Z. alebo p. Y.) vo vzťahu k okolnostiam prípadu svedčil skôr tomu, že žalobkyňa mohla prezentovať u iných osôb to, že peniaze mieni požičať, resp. že ich požičala (po uzavretí dohody so žalovanou). Odvolací súd uvádza, že rozhodujúcimi ale boli okolnosti a prejavy vôle v čase uzavretia zmluvy (v banke v januári 2013, resp. aj predtým, pokiaľ mali vplyv na kreáciu a ustaľovanie vôle kontrahentov), a ktoré sa javili byť hodnovernejšími, pretože žalobkyňa neprejavila ani slovom, že by malo ísť o pôžičku, teda žalobkyňa poskytnutie pôžičky nepreukázala. Uvedené v podstate potvrdzovala aj svedkyňa M., ktorá ako pracovníčka banky na otázku, čo má uviesť ako dôvod plnenia dostala odpoveď „prevod“. Aj keď svedkyňa M. uvádzala, že sa jej mala žalobkyňa zveriť o pôžičke, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodujúci prejav vôle pre platnosť právneho úkonu a jeho obsah je určovaný v čase uzavretia zmluvy, nie následne tak ako na okolnosti poukazovala svedkyňa M. tým, že sa jej mala žalobkyňa zveriť, že jej to bude žalovaná postupne vracať. Žalobkyňa vôľu uzavrieť pôžičku (a akceptujúcu vôľu žalovanej) síce preukazovala aj výpoveďou svedka Y. (jej manžela), ktorú výpoveď ale podľa názoru odvolacieho súdu (v zhode s názorom prvoinštančného súdu) bez ďalších podporných

prostriedkov nemožno vyhodnotiť ako bezpodmienečne pravdivú, najmä pokiaľ išlo o blízku osobu a pri existencii ďalších okolností, ktoré verziu o pôžičke znehodnovernili. 35. Poskytnuté peniaze žalovanej žalobkyňou mali byť použité na úhradu dlhov jej syna. To vedela žalobkyňa aj žalovaná a sporným to nebolo. Uvedená motivácia žalobkyne plne odôvodňovala nenávratné poskytnutie peňazí žalovanej za situácie, že samotnému synovi nedôverovala, že peniaze by sám za svoje dlhy uhradil, ak by mu ich poskytla. Navyše, ak by išlo o poskytnutie pôžičky žalovanej, potom by sa míňalo účinku, že manželské spoločenstvo žalovanej a syna žalobkyne by bolo bez dlhov (preto aj malo manželstvo ďalej zotrvať). O uhradenie dlhov jej syna požiadala žalovaná žalobkyňu. Ak žalobkyňa v banke pri prevode neuviedla, že išlo o dar žalovanej, zrejme jej nechcela (pre tvrdené nie dobré vzťahy so žalovanou) dať rukolapný dôkaz o bezodplatnom a nenávratnom plnení bez akýchkoľvek povinností, ale ak neuviedla, že išlo o pôžičku, zrejme o pôžičku naozaj nešlo, pretože motiváciou žalobkyne (na žiadosť žalovanej) bola úhrada dlhov jej syna. Bez ohľadu na uvedené hypotézy je dôležité sa pridŕžať hodnoverných záverov prameniacich z okolností prípadu.

36. Takto prichádzalo do úvahy poskytnuté plnenie zo strany žalobkyne žalovanej z dôvodu obstarania úhrady dlhov syna žalobkyne (napr. nepomenovaný kontrakt podľa ), alebo išlo o poskytnutie peňazí (zastupiteľnej veci) darovaním s príkazom žalovanej, aby uhradila dlhy svojho exmanžela a syna žalobkyne. Súdna prax vyvodila, že ak bola peňažná suma odovzdaná bez toho, aby odovzdávajúci dal pritom akokoľvek najavo úmysel požadovať ju späť a ak tak robil s vedomím, že prijímajúci túto hotovosť použije na úhradu svojho dlhu, a že nie je schopný mu ju vrátiť a prijímajúci prijal peniaze za rovnakých okolností, možno vyvodiť, že medzi predávajúcim a prijímajúcim bola uzavretá darovacia zmluva (pozri Ro NS ČR z 30. 1. 2002, sp. zn. , in: Fekete, L: 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1881). Malo by ísť o prejav vôle adresovaný tomu, komu sa peniaze poskytujú, že peniaze majú byť vrátené, a to pri uzatváraní zmluvy. Je nepodstatné ako právny úkon charakterizuje osoba poskytujúca peniaze inej osobe, a/ alebo neskôr ako pri uzavretí zmluvy, alebo ak dodatočne svoju predstavu o obsahu uzatvorenej dohody jednostranne „zmení“. Žalobkyňa v tomto konaní bez pochybností nepreukázala, že existuje jej subjektívne právo žiadať poskytnuté peniaze späť z dôvodu povinnosti dlžníka vrátiť požičané peniaze späť. Naopak, z obrany žalovanej, na základe okolností a dôkazmi bolo preukázané darovanie. 37. Odvolací súd vzhľadom na ďalšie odvolacie dôvody uvádza, že potenciálne negatívnou okolnosťou na strane žalovanej bola skutočnosť, že sa následne so synom žalobkyne rozviedla (návrh mala podať v novembri 2013) a býva v byte vo vlastníctve jej brata p. L. nadobudnutý kúpou za 48 000 eur, čo bolo podľa prezentovaného názoru žalobkyne špekulatívnym konaním zo strany žalovanej. Odvolací súd poukazuje na to, že nebolo v konaní sporným, že žalovaná napokon poskytnuté finančné prostriedky použila na úhradu dlhov jej exmanžela (syna žalobkyne) vrátane vyplatenia zastaveného zlata v záložni, čo základné úvahy o špekulatívnosti (a zatajovaniu právneho dôvodu pôžičky žalovanou) podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje. Nebolo tiež nijako účinne tvrdené a preukázané, že by mali byť poskytnuté peniaze použité na kúpu bytu, ktorý bol vo vlastníctve brata žalovanej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil mozaiku hodnotených dôkazov a okolností tak, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne, preto rozsudok v napadnutej časti podľa , potvrdil. 38. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní inak úspešnej žalovanej voči žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní nevznikli. 41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta a posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).