Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne C.Q. U.W., O.. XX.X.XXXX, V. U., Š. XXXX/X, zast. JUDr. Jánom Notom, advokátom, Veličná 371, proti žalovanému OCEAN TOUR s.r.o., Michalovce, T.J. Moussona 1, IČO: 36 576 450, zast. JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, advokátom, Michalovce, Cyrila a Metoda 3, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -84 z 10.12.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 doručené žalobkyni dňa 23.1.2018, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer ku dňu 23.1.2018 je neplatné a že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 tvrdiac, že tento právny úkon nespĺňal ani formálne ani materiálne podmienky na svoju platnosť a žalovaný v ňom nedostatočne skutkovo vymedzil dôvody ukončenia pracovného pomeru. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý vyjadril prekvapenie, že na súd vôbec žaloba bola podaná, keďže už pred začiatkom konania vyjadril súhlas s namietanými formálnymi nedostatkami okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne a vyzval ju na pokračovanie v práci. Na základe vykonaného dokazovanie za nesporné pokladal, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 27.7.2016 a že dňa 23.1.2018 došlo zo strany žalovaného ako zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 9.3.2018 oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru pokladá za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní, na čo zamestnávateľ dňa 19.3.2018 reagoval tak, že uznal trvanie pracovného pomeru so žalobkyňou a vyzval ju na pokračovanie vo výkone práce v hoteli Mousson. Citoval , , , , , , , a mal za to, že medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Dospel k záveru, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 zo strany žalovaného neboli naplnené formálne predpoklady pre takýto úkon a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli riadne skutkovo vymedzené. Hoci žalovaný vo viacerých stanoviskách uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u neho naďalej trvá, je však podľa neho právom každého zamestnanca brániť svoje práva na nezávislom a nestrannom súde a žalobkyňa splnila všetky zákonom predpísané náležitosti a dodržala lehoty na uplatnenie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nebol oprávnený skúmať, či v prípade úspešnosti sa žalobkyňa bude domáhať voči žalovanému aj iných nárokov a zaoberal sa len splnením hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok na prejednanie

sporu. Na základe týchto skutočností žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa a , a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v pomere 100 %.

3. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Uplatnil pritom odvolacie dôvody upravené v a a po zrekapitulovaní dôvodov, ktoré konajúci súd viedli k vyhoveniu žalobe bol toho názoru, že vec bola nesprávne právne posúdená. Upozornil, že po vyjadrení sa žalobkyne ohľadom prejavu vôle naďalej pre neho pracovať sa s ňou telefonicky spojil jeho právny zástupca a vyjadril súhlas, aby žalobkyňa naďalej vykonávala u neho práce, nakoľko jej pracovný pomer trvá. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa podala žalobný návrh na vecne a miestne príslušný súd a nie sú mu známe dôvody, prečo iniciovala súdne konanie. Jej postup označil za účelový a tak nie je správne, aby bol zaviazaný jej nahradiť aj trovy konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa sa osobitne k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrário, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. marca 2020 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s .

7. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody vymedzené v a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

9. Odvolací dôvod podľa písm. 1 písm. h/ je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

10. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú dané, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania zohľadňujúc splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán sporu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zhode s a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z uvádzajúc, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a z ktorých dôvodov žalobe nevyhovel.

11. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.1.2018 doručené v tento deň žalobkyni, je neplatné. Námietky žalovaného spochybňujúce možnosť žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prihliadnutím na to, že sám vo svojich viacerých stanoviskách jej oznámil, že pracovný pomer naďalej trvá, správne označil prvoinštančný súd za právne irelevantné, keďže skutočne právom každého zamestnanca je možnosť brániť sa na nezávislom a nestrannom súde a to aj vtedy, ak sa cíti ukrátený prejavom vôle zamestnávateľa okamžite s ním skončiť pracovný pomer. Aj podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je jeho názor, že už pred začatím konania na súde informoval žalobkyňu o tom, že jej pracovný pomer u neho naďalej trvá a súhlasil s tým, aby žalobkyňa naďalej pre neho pracovala.

13. Nie je sporné, že žalovaný so žalobkyňou listom z 23.1.2018 prejavil vôľu okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle , pričom žalobkyňa zamestnávateľovi oznámila dôvody, pre ktoré nesúhlasí so skutkovým a právnym vymedzením okamžitého skončenia pracovného pomeru a že toto považuje za neplatné, trvajúc na ďalšom zamestnávaní.

14. Podľa zaužívanej súdnej praxe pri výpovedi, ako forme ukončenia pracovného pomeru upravuje možnosť (), aby výpoveď stratila svoje účinky spočívajúce v skončení pracovného pomeru, a to odvolaním výpovede za predpokladu, že s tým druhý účastník súhlasí, a to v písomnej forme. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru však túto možnosť neupravuje. V takom prípade k zániku pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia prejavu vôle druhého účastníka, nakoľko zákon nestanovuje výpovednú dobu (na rozdiel od výpovede, kde plynie výpovedná doba). Strata účinkov okamžitého skončenia pracovného pomeru preto nemôže nastať inak, len právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým bola určená neplatnosť daného prejavu vôle. Autonómna vôľa zamestnávateľa a zamestnanca naďalej zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených podmienok sa môže maximálne prejaviť v dohode o sporných nárokoch ( ) uzavretej v priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorej sa dohodnú, že pracovný pomer po doručení prejavu vôle trval a bude trvať aj naďalej. Inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru je výnimočným inštitútom spôsobujúcim zánik pracovného pomeru. Podstatné náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu upravuje . Tento v ust. síce zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť vo všeobecnosti, teda aj na interpretáciu prejavu vôle zmluvných strán v pracovnoprávnych vzťahoch, ale neexistujúcu právu úpravu týkajúcu sa podmienok, za ktorých môže dôjsť k odvolaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno nahradiť výkladom či odkazom na inú právnu normu alebo rozhodnutím súdu, čím je podčiarknutá zvláštnosť tohto právneho inštitútu, ktorý najvýraznejšie zasahuje do pracovnoprávneho vzťahu.

15. V prejednávanej veci sa strany sporu písomne na úprave svojich sporných nárokov nedohodli, a preto súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobe vyhovel. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že samotný žalovaný, súc si vedomý nedodržania všetkých formálnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru vyzval žalobkyňu, aby naďalej pokračovala vo výkone práce a boli tak splnené podmienky pre vydanie vyhovujúceho rozsudku a odvolanie tak nemožno pokladať za dôvodné.

16. S prihliadnutím na procesný úspech žalobkyne v konaní správne konajúci súd rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a žalobkyni v ňom trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).