Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-1156-2019.pdf
PDF · 89.71 KB
No categories available
63Ek/1156/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného R. F. s.r.o., T.: XXX XX XXX, so sídlom U. XXX/XX, XXX XX O. 1, Y. republika, právne zast. M.. M. A., advokátom, so sídlom I. X/X, XXX XX K., proti povinnému M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX C., vedenej pred súdnym exekútorom B.. B. K., so sídlom exekútorského úradu kpt. G. 8, XXX XX M., pod sp. zn. XEX XXX/XX, o vymoženie XXX.XXX,-CZK, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XXXX/ XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. A. sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1156/2019 zo dňa 22. novembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1156/2019 zo dňa 22. novembra 2019.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 11.7.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 8, sp. zn. 31C/223/2019-129 zo dňa 23.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2017 a vykonateľnosť dňa 22.8.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 63Ek/1156/2019 dňa 23.7.2019 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 23.7.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1156/2019 zo dňa 22.11.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k námietke povinného v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúcej sa toho, že povinný sa mal v Českej republike stať obeťou podvodu, ktorý na ňom mal spáchať František Beran uviedol, že ani táto námietka sama o sebe nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Je tomu tak z dôvodu, že exekučný súd je viazaný exekučným titulom, ktorý vykonáva. Vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktorým je viazaný a neprislúcha mu čokoľvek na ňom meniť ani ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť. Vyšší súdny úradník v tejto súvislosti poukázal na materiálnu a formálnu právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a k tvrdeniam povinného uviedol, že pre exekučný súd je v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav
ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom exekučný súd prihliada len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Povinný tak nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto mal namietať v základnom konaní, v ktorom bol, podľa vyjadrenie oprávneného aktívny, vo veci sa vyjadroval a bez vysvetlenia sa nezúčastnil až pojednávania vo veci. Ak by tak aj neurobil a nebránil by svoje práva v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní v podobe neskoršieho preskúmavania takýchto jeho tvrdení. Preto, v prípade ak povinný s vydaným rozsudkom nesúhlasil, považoval ho za nesprávny, nezákonný a nepodal voči nemu odvolanie, rozsudok vydaný Obvodným súdom Praha 8, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V návrhu na zastavenie exekúcie už môže povinný namietať iba také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, nie však pred jeho vznikom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ustanovení § 61k ods. 1 spája so zastavením exekúcie, a ktoré sú uvedené taxatívne, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, podľa ust. § 611 ods. 3 Exekučného poriadku, ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 3.12.2019, podal povinný dňa 9.12.2019, teda v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti povinný uviedol, rovnaké skutočnosti, na ktoré poukazoval už v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že pojednávania na súde v Prahe sa nezúčastnil zo zdravotných a finančných dôvodov. Žiadal, aby sa súd konal v Košiciach. Vo veci podvodu riadne podal trestné oznámenie a bránil a vyjadroval sa aj v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby boli jeho podnety opätovne preskúmané a preverené, pričom súd z nich zistí, že sa stal obeťou podvodu v autobazáre v Prahe.
7. Súd dňa 13.1.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený sa k sťažnosti povinného, nevyjadril.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.
14. Podľa § 53 ods.1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods.2 Exekučného poriadku, súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a) vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu, b) uznaného osobitným rozhodnutím výrokom súdu, c) na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie, alebo d) o ktorom bolo rozhodnuté, že neexistujú dôvody neuznania.
16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
18. V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie všeobecného súdu Českej republiky, t.j. cudzí exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý je v Slovenskej republike vykonateľný v súlade s § 53 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku s poukazom na článok 39 a nasl. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v platnom znení, ďalej len „nariadenie Brusel I.“. Oprávnený napriek uvedenému a napriek tomu, že k exekučnému titulu postačovalo priložiť osvedčenie podľa čl. 53 naradenia Brusel I., k exekučnému titulu predložil aj uznesenie Okresného súdu Košice I., sp. zn. 23C/48/2018-10 zo dňa 17.7.2018, ktorým bol rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 8, sp. zn. 31C 223/2012-129 zo dňa 23.1.2017, vyhlásený za vykonateľný na území Slovenskej republiky. Sú preto už iba pre úplnosť dodáva, že v súlade s článkom 46 nariadenia Brusel I., možno výkon rozsudku zamietnuť iba na návrh dotknutej osoby, ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov neuznania cudzieho rozhodnutia, ktorými sú: a) zjavný rozpor rozhodnutia s verejným poriadkom (ordre public) Slovenskej republiky, b) vydanie rozsudku bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť, c) ak je rozsudok nezlučiteľný s rozsudkom vydaným medzi rovnakými účastníkmi v Slovenskej republike, d) ak je rozsudok nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v dožiadanom členskom štáte, alebo e) ak je rozsudok v rozpore s: 1) oddielmi 3, 4 alebo 5 kapitoly II nariadenia Brusel I., ak bol žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia alebo poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, alebo 2) oddielom 6 kapitoly II nariadenia Brusel I. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie ani podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. nie je daný ani dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý by bol výkon cudzieho exekučného titulu neprípustný. Povinný naviac exekučný titul v tomto smere ani nijako nespochybňoval. Vyšší súdny úradník tak správne pristúpil k výkonu predloženého exekučného titulu. Pri samotnom výkone rozhodnutia, súd postupuje podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. podľa Exekučného poriadku.
19. V súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (mal sa stať obeťou podvodu pri
podpise zmluvy o pôžičke na nákup motorového vozidla v Prahe). Na namietanie a posúdenie tejto skutočnosti bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozsudkom, mal voči nemu podať odvolanie s cieľom, preskúmania záverov súdu prvej inštancie aj odvolacím súdom. Povinný však odvolanie nepodal a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd však nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je príslušný nijakým spôsobom skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (otázka zamenenia identity) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov povinného vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
20. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom.
21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
26. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.
27. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).