Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14CoP-37-2024.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Subarea
14CoP/37/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX C. - E. F., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Rebrom, Maróthyho 6, Bratislava a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX C. - E. F., zastúpeného advokátom Mgr. Patrik Štefkeje, Školská 3, Nitra, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 35P/68/2021 – 188 zo dňa 06.12.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. V konaní o návrhu matky maloletého A. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil styk matky s maloletým A. tak, že maloletý bude v starostlivosti matky každý párny týždeň okrem školských prázdnin, a to od piatku od 14.00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho týždňa do 14.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin od piatku od 16.00 hod pred jarnými prázdninami do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod.; každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 22.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod.; každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 30.12. od 16.00 hod. do 6.januára do 16.00 hod.; každý párny kalendárny rok počas polročných prázdnin od 16.00 hod. posledného dňa pred prázdninami do 9.00 hod. nasledujúceho dňa po prázdninách; každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od piatka pred veľkonočnými sviatkami od 16.00 hod. do utorka po veľkonočnom pondelku do 16.00 hod. a každý rok počas letných prázdnin v čase od 14. júla od 16.00 hod do 31. júla od 16.00 hod a od 15. augusta od 16.00 hod. do 01. septembra do 16.00 hod., Okresný súd Nitra uznesením č. k. 35P/68/2021-188 zo dňa 06.12.2023 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je matka oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od soboty od 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., pričom si maloletého matka prevezme a odovzdá v mieste bydliska dieťaťa, a to do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 35P/68/2021.
2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v minulom období sa vyše roka realizovala striedavá starostlivosť o maloletého (do leta 2023), maloletý v súčasnosti preferuje otca, býva s ním v jeho domácnosti (od augusta 2023) a verbalizuje postoj, že takto si to praje zachovať. Sám maloletý v zásade neodmieta stretávanie sa s matkou, ale nechce mať presne stanovený režim styku, preferuje stretávanie podľa toho, kedy bude on chcieť. Súd dospel k záveru, že maloletý s matkou nemal doposiaľ problematický vzťah. Sám ako dôvod zmeny postoja voči matke označil zistenie, že matka má partnera a že mu v tom klamala, čo ho zranilo. Ide o čerstvé prežívanie skutočností, ktoré sa udiali v nedávnej dobe, preto je pravdepodobné, že maloletý potrebuje na spracovanie situácie určitý čas. Obnova vzťahu s matkou, resp. zmena postoja maloletého
si vyžaduje priestor, ktorý sa však v súčasnosti matke nedostáva. Preto súd prvej inštancie považoval za potrebné za účelom zabrániť ešte väčšiemu odcudzeniu matky a maloletého, prípadne za účelom aspoň čiastočného reparovania ich vzťahu, upraviť neodkladným opatrením styk matky s maloletým, nakoľko je ohrozený jeho priaznivý vývoj zahŕňajúci starostlivosť oboch rodičov. Prvoinštančný súd uviedol, že nemohol vyhovieť návrhu matky v rozsahu ňou požadovanej starostlivosti, ktorá predstavovala formu striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko nebolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého, a to vzhľadom na jeho aktuálny postoj. Zároveň poukázal na skutočnosť, že úprava styku formou neodkladného opatrenia je možná len v nevyhnutnej miere a za situácie, že hrozí bezprostredná ujma či už na živote, zdraví, zdravom fyzickom alebo psychickom vývoji maloletého.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke najlepšieho záujmu dieťaťa. Odvolateľ uvádzal, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka hodnoverným spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ale aj nepravdivými a zavádzajúcim skutočnosťami sa snaží dosiahnuť uloženie povinnosti maloletému synovi, ktorý aktuálne stretávanie s matkou odmieta, súdnym rozhodnutím súdom prvej inštancie, ktorý nekriticky prebral skutkové tvrdenia matky a nezaoberal sa príčinou, ktorá k tomuto stavu viedla, ktorá hodnovernosť skutkových tvrdení matky značne spochybňuje a uloženie povinnosti synovi súdnym rozhodnutím vylučuje. Otec tvrdil, že matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie aj zámerne uvádza do omylu v podstatných skutočnostiach, ktoré vylučujú naplnenie zákonného znaku osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku hodnoverným spôsobom. Nie je pravdivým skutkovým tvrdením, že s matkou otec nekomunikuje, nie je pravdivé skutkové tvrdenie matky, že jej odopiera styk so synom, nakoľko sa s ním má možnosť stretávať i kontaktovať ho, má vlastný mobil. Otec nemôže za to, že sa syn s matkou nechce stretávať z dôvodov na strane matky. Otec v ďalšom namietal, že objektívny stav, že maloletý má vytvorený odpor voči matke v dôsledku jej konania - klamstiev, nemôže byť dôvodom, aby bol trestaný za to, čo spôsobila samotná matka a bola mu de iure uložená povinnosť s matkou sa napriek tomu stretávať podľa rozhodnutia súdu. Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s dôkazmi, ktoré boli v konaní doposiaľ vykonané a týkali sa najmä výsluchov maloletého v rôznych časových obdobiach, a vyhodnotenie jeho názoru i okolností, ktoré ho viedli k formovaniu tohto názoru a aké konanie matky tomu predchádzalo. Rovnako sa nevysporiadal ani s otcovými skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedol vo vyjadrení k návrhu matky, odôvodnenie napádaného uznesenia neobsahuje žiadnu úvahu o tom, ako posúdil skutočnosti vylučujúce jednostranné tvrdenia matky o tom, že s ňou otec nekomunikuje, že jej údajne bráni v styku. Syn má XX rokov, budúci mesiac bude mať XX rokov, vyjadril svoj názor dostatočne určito aj pred zákonnou sudkyňou, vysvetlil, ako k nemu dospel, a mal by byť rešpektovaný, pretože tento objektívny stav (rozpad rodiny) nespôsobil ani otec, ani syn. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.09.2023 vyplýva, že v tento deň sa otec so synom dostavil do kancelárie kolízneho opatrovníka a syn vyjadril svoj názor. Uviedol, že má rád oboch rodičov, nechce mať vymedzené a presne upravené časy stretávania s matkou. Podľa otca je zrejmý rozpor odôvodnenia napádaného uznesenia s dôkazom, ktorý vyplynul z vyjadrenia syna pred kolíznym opatrovníkom i z konania syna, ktoré pred kolíznym opatrovníkom aj reálne uskutočnil (odmietanie matky) v mesiaci október 2023 a rozpor s tým, aké skutočnosti vyšli najavo z jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie uskutočnenom dňa 08.12.2023. Obdobné reálne konanie syna spočívajúce v odmietaní matky sa uskutočnilo opakovane aj v mesiaci november 2023. Syn aktuálne city a podnety matky neopätuje, pretože je konaním matky veľmi sklamaný. Rovnako zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2023 vyplynulo, že postoj maloletého voči matke sa zmenil v okamihu, ako sa dozvedel od otca pravdu, t. j. matka sa už nevráti, pretože má nového partnera. Vzápätí si kolízny opatrovník v správe podľa názoru otca odporuje, ak tvrdí, že maloletý matku neodmieta, pritom v správe zo dňa 15.11.2023 je uvedený pravý opak, názor ktorý bol maloletým nielen verbalizovaný, ale aj uskutočnené reálne odmietavé správanie na ponuku stretnúť sa osobne s matkou. Celkom nepochopiteľne a protichodne potom vyznieva aj záver správy kolízneho opatrovníka z 20.11.2023, ktorý by mal zastávať najlepší záujem dieťaťa, že nevidí dôvod na odopieranie styku matky s maloletým, ktorý sa s matkou stretnúť nechce, pretože rozbila rodinu a klamala ho. Otec sa opakovane vyjadroval, že maloletého nechce do ničoho nútiť, nakoľko už bude mať 14 rokov a ani si to nevie predstaviť, ako by ho k niečomu (nielen k stretnutiu s matkou) donútil. Ani súd
prvej inštancie vydaním napádaného uznesenia nerešpektoval názor maloletého, napriek tomu, že ho osobne vyjadril a vysvetlil dôvody, ako k takému postoju k matke dospel. Súd prvej inštancie dostatočne neposúdil, či vydané uznesenie nesmeruje proti vôli maloletého a či dôsledky jeho uplatňovania v praxi nepoškodia maloletého tak po psychickej, ako aj po fyzickej stránke. Otec navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že na pojednávaní dňa 12.01.2024 sa neprávoplatne rozhodlo, boli vypočutí obaja rodičia maloletého a preukázala sa opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Uvádzala, že výchovné opatrenie bolo vydané z podnetu ÚPSVaR a v záujme maloletého. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej ako „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
9. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s matkou), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené, či v koho osobnej starostlivosti sa nenachádza na základe konsenzu rodičov, je pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s dieťaťom opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené, je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a až druhotne z pohľadu práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné, čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.
10. V súvislosti s odvolacími námietkami otca je potrebné konštatovať, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu o úprave styku s rodičom jediným kritériom a nie je dôvodné ho ako subjektívny prvok ( názor maloletého ) zamieňať so záujmom maloletého, ktorý má charakter objektívny a poznanie ktorého samotným maloletým je ovplyvnené jeho vekom, mentálnou i fyzickou vyspelosťou, ale aj prostredím, v ktorom žije a osobami, ktoré na neho pôsobia. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na názor maloletého dieťaťa, avšak úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné okolnosti prípadu, zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý prezentoval svoj názor, že chce bývať s otcom a nechce styk s matkou upraviť súdnym rozhodnutím, avšak nie z dôvodu, že by mal k matke, a dôvodne, tak negatívny vzťah. Zo záverov vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu ako k otcovi, tak aj k matke, presnú úpravu styku si neželal pre možnú časovú kolíziu s jeho športovými aktivitami (vyjadrenie maloletého zo dňa 14.09.2023) a že jej súčasné odmietanie je dôsledok toho, že matka má iného partnera, o čom bol informovaný otcom (záverečná správa zo psychologickej spolupráce zo dňa 23.11.2023, výpoveď maloletého na súde prvého stupňa dňa 08.12.2023).
11. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav veci keď styk maloletého s matkou neponechal iba na vôli maloletého, ktorého v jeho veku ( všeobecne ) nemožno považovať za tak vyspelého, aby vedel rozpoznať všetko prospešné či neprospešné pre jeho ďalší život, keď súčasný stav jeho vzťahu k matke zjavne nemá pôvod v nedostatkoch schopnosti matky poskytovať mu starostlivosť alebo v správaní sa matky ku nemu, ale vo vzťahoch matky k otcovi, pričom súčasne ponechanie styku bez úpravy súdnym rozhodnutím by za terajšej situácie znamenalo prakticky vylúčenie matky zo stretávania sa so synom.
12. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje primárne v záujme dieťaťa a účelom jeho úpravy súdnym rozhodnutím za situácie, keď sa o ňom rodičia nevedia dohodnúť, je čo najvhodnejším spôsobom a čo najviac zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré môžu mať na psychický stav dieťaťa a jeho ďalší vývoj mimoriadne nepriaznivý dopad. Styk rodiča
s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie zdravého rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta dieťaťa k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno, v minimálnej miere pociťovalo negatíva výchovy v neúplnej rodine. Záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, je v neposlednom rade daný aj tým, že tento vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu, ktorá už dieťaťu z rôznych dôvodov v doterajšej podobe nemôže byť poskytovaná. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obaja rodičia snahou o vytvorenie priaznivých podmienok pre všestranne priaznivý vývoj dieťaťa bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Úlohou rodiča, ktorému dieťa je zverené do výchovy a ktorému je tak poskytnutý väčší priestor pre ovplyvnenie dieťaťa svojimi postojmi a príkladmi správania, pritom nemôže byť ponechanie rozhodnutia a zodpovednosti na dieťati. Tento rodič musí dieťaťu poskytovať také vysvetlenia, nielen vo vzťahu k stavu vzájomných vzťahov, aby v ňom nevzbudzoval nevôľu voči druhému rodičovi, ale naopak záujem a ochotu tráviť aj s druhým rodičom primeraný čas, ktorý ho bude obohacovať. Pokiaľ by rodič, v danom prípade otec, takúto svoju úlohu v živote maloletého nebol schopný splniť, bolo by dôvodné usudzovať o tom, že nezvláda svoju rodičovskú rolu a že všestranne prospešnú starostlivosť maloletému nie je spôsobilý poskytovať.
13. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko odvolací súd v rozhodnutí a v postupe súdu prvého stupňa nezistil odvolateľom namietané alebo iné nedostatky spochybňujúce správnosť rozhodnutia, napadnuté uznesenie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).