Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-66-2019.pdf
PDF · 92.84 KB
No categories available
6Cob/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: BUDWELD LTD, so sídlom 2nd Floor 40 Tooting High Street, Tooting Broadway, London, SW17 0RG, United Kingdom, IČ: 09651907, zastúpeného: JUDr. Piotr Ireneusz Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, IČO: 31770584, proti žalovanému: Falco Engineering Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 066 01 Humenné, IČO: 46 409 360, zastúpenému: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 21.341,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/24/2019-74 z 6.5.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/24/2019-117 z 24.10.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 16.817,- eur od 24.9.2018 do 30.9.2018 a úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.524,- eur od 19.10.2018 do 28.10.2018 a vo výroku II. o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.341,- eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 16.817,- eur od 24.9.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.524,- eur od 19.10.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu na základe zmluvy o spolupráci, pričom predmet záväzkov strán sporu bol určený a dohodnutý určito a zrozumiteľne. Žalobca žalovanému poskytol služby, na ktoré sa zaviazal, žalovanému vystavil podľa dojednaných zmluvných podmienok faktúry na zaplatenie odplaty vo výške 16.817,- eur a 4.524,- eur. Súd mal z predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu za to, že právny nárok žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky bol nesporný. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o spolupráci ani ohľadom neuhradenia vyfakturovanej odplaty za poskytnuté práce a výslovne uviedol, že nespochybňuje, že žalobca pre neho vykonával zváračské, zámočnícke a práce s tým súvisiace, na základe ktorých došlo k vystaveniu uvedených faktúr. Ako dôvod neuhradenia odplaty uviedol, že mal viac nezaplatených pohľadávok voči tretím osobám, ako je suma jeho záväzkov a po úhrade svojich nesplatených pohľadávok uhradí aj záväzok voči žalobcovi. Na preukázanie svojich tvrdení ohľadom mimosúdnej dohody o splátkovom kalendári žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Právny zástupca žalovaného navrhol ohľadom uzavretia
mimosúdnej dohody vypočuť konateľa žalovaného, ktorý návrh súd zamietol, pretože skutočnosti ohľadom mimosúdnej dohody žalobca poprel. Žalobca tiež poprel, že by so žalovaným bol uzatvorený splátkový kalendár. Žalovaný nepopieral dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom, avšak z dôvodu svojich nezaplatených pohľadávok voči tretím osobám žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie svojho záväzku voči žalobcovi, čo však nebol dôvod pre zamietnutie žaloby, ktoré žalovaný žiadal. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili vyhoveniu žaloby žalobcu a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 21.341,- eur.
3. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného vo faktúrach vo výške 14 % ročne zo sumy 16.817,- eur od 24.9.2018 do zaplatenia, a vo výške 14 % ročne zo sumy 4.524,- eur od 19.10.2018 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania ktorý požadoval žalobca bola súladná so zmluvnými ustanoveniami. Uplatnený úrok z omeškania súd nepovažoval za taký, ktorý by bol v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu strán sporu.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti rozsudku, a to len v časti priznaných úrokov z omeškania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým sa priznali úroky z omeškania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 16.817,- eur od 1.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.524,- eur od 29.10.2018 do zaplatenia, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
7. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov nesprávne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z uplatňovanej istiny pohľadávky. Tvrdil, že žalovaný disponuje fakturačnými dokladmi, ktoré boli vystavené žalobcom, pričom dátumy splatnosti na predmetných faktúrach nesedia s dátumami omeškania, od ktorých sa v napadnutom rozsudku odvodzuje povinnosť žalovaného uhradiť úroky z omeškania. Jedná sa o faktúru č. FV8/09/2018, vystavenú dňa 9.9.2018, splatnú dňa 30.9.2018 a faktúru č. FV2/10/2018, vystavenú dňa 4.10.2018, splatnú dňa 28.10.2018. Omeškanie žalovaného malo byť podľa faktúr, ktorými disponuje žalovaný, judikované v napadnutom rozsudku spôsobom: faktúra č. FV8/09/2018, v omeškaní od 1.10.2018 a faktúra č. FV2/10/2018, v omeškaní od 29.10.2018.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
9. Uviedol, že žalovaný počas celého súdneho konania nepoprel pohľadávku žalobcu, a to v rozsahu istiny ako aj jej príslušenstva. Žalovaný disponuje rovnakými faktúrami ako sú tie, ktoré boli zo strany žalobcu predložené súdu. Z predmetných faktúr jasne a nepochybne vyplýva doba splatnosti, ktorá pri faktúre FV 8/09/2018 na sumu 16.817,- eur je určená na 23.09.2018 (termín splatnosti) a pri faktúre FV 2/10/2018 na sumu 4.524,- eur na 18.10.2018 (termín splatnosti). Iné faktúry, s rovnakým označením, avšak s iným termínom splatnosti, nikdy neboli zo strany žalobcu vystavené, a z toho dôvodu žalovaný takýmito faktúrami ani nemôže disponovať.
10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.341,- eur napadnutý nebol, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký v tejto odvolaním nenapadnutej časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
13. Odvolateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z uplatňovanej istiny pohľadávky.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 11.4.2018 uzavreli žalobca na strane dodávateľa a žalovaný na strane objednávateľa zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb za odmenu spočívajúcich vo výkone zváračských (zvárač 135), zámočníckych (zámočník), pomocných zváračských (pomocník zvárača) a operátorských (operátor CNC) prác na základe požiadavky a objednávky žalovaného.
19. Faktúrou č. FV 8/09/2018 vyhotovenou dňa 9.9.2018 žalobca fakturoval žalovanému v zmysle zmluvy o spolupráci zváračské a zámočnícke práce v celkovej sume 16.817,- eur. Splatnosť faktúry bola 23.9.2018.
20. Faktúrou č. FV 2/10/2018 vyhotovenou dňa 4.10.2018 žalobca fakturoval žalovanému v zmysle zmluvy o spolupráci zváračské a zámočnícke práce v celkovej sume 4.524,- eur. Splatnosť faktúry bola 18.10.2018.
21. Súd prvej inštancie správne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.
22. Obrana žalovaného v odvolacom konaní spočívala v tom, že žalovaný disponuje faktúrami s odlišnými dátumami splatnosti, v porovnaní s faktúrami predloženými žalobcom v konaní, od ktorých žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného hradiť úroky z omeškania.
23. Žalovaný síce podal odvolanie proti rozsudku, v ktorom uvádza vyššie tvrdené skutočnosti, že disponuje faktúrami s odlišnými dátumami splatnosti, avšak k tomuto odvolaniu nepredložil žiadne dôkazy, a teda faktúry o ktorých tvrdí, že ich má v dispozícii. Navyše v celom priebehu súdneho konania žalovaný ani raz nenapadol splatnosť jednotlivých faktúr, tak ako to uvádza v odvolaní. V žiadnom písomnom vyjadrení ani v ústnom prednese v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nerozporoval splatnosť jednotlivých faktúr a rovnako neboli zo strany žalovaného predložené faktúry, ktoré by preukazovali ním tvrdené dátumy splatnosti predmetných faktúr.
24. S poukazom na vyššie uvedené je odvolacia námietka žalovaného, že disponuje faktúrami s odlišnými dátumami splatnosti, v porovnaní s faktúrami predloženými žalobcom v konaní, novou skutočnosťou, uvádzanou po prvýkrát v jeho odvolaní.
25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
27. Tvrdenie žalovaného, že disponuje faktúrami s odlišnými dátumami splatnosti, v porovnaní s faktúrami predloženými žalobcom v konaní, predstavuje prostriedok procesnej obrany, ktorý je neprípustnou novotou v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd konštatuje, že predmetné faktúry, na ktoré sa žalovaný odvoláva v podanom odvolaní, ktoré navyše ani súdu nepredložil, nie je možné vykonávať v štádiu odvolacieho konania, pretože ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Tieto faktúry žalovaný mohol a mal navrhnúť a predložiť už v štádiu prvoinštančného konania, avšak to neurobil, pričom nejde o dôkazy, ktoré by mu neboli známe. Preto v súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd na nový prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadal.
28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 16.817,- eur od 24.9.2018 do 30.9.2018 a úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.524,- eur od 19.10.2018 do 28.10.2018, vrátane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).