Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/143/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária Havrilla & Co, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 364 606, o zaplatenie istiny 7.605,60,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -102 zo dňa 13. 03. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.605,60,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.605,60,- Eur od 06.11.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 07.06.2019 o 16:30 hodine došlo ku škodovej udalosti v Bratislave na Moste SNP, a to medzi vozidlom Toyota EČV: ZA735FC, ktoré patrí žalovanej, ktorá bola i vodička a na motorovým vozidlom Honda EČV: BL952CM, ktoré patrí Medzinárodnému klubu SR a vodičom bol E. F.. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, na základe faktúry na sumu 7.605,60,- Eur o oprave motorového vozidla EČV: BL952CM žalobca zaplatil poškodenému sumu 7.605,60,- Eur. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, ako vyplynulo aj z predloženej poistnej zmluvy zo dňa 14.08.2016, že medzi žalobcom a žalovanou v čase škodovej udalosti existoval poistný vzťah o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Toyota EČV: ZA735FC. Ďalej vyplynulo z predložených listinných dôkazov záznamu o dopravnej nehode, uplatnení škody, oznámenia o škodovej udalosti a nespochybňovala to ani žalovaná, že škoda na motorovom vozidle Honda bola spôsobená konaním žalovanej. Spornou skutočnosťou bolo to, či sú splnené podmienky podľa a či teda žalobcovi ako poisťovateľovi vzniklo právo proti žalovanej ako poistníkovi domáhať sa náhrady poistného plnenia z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. V danom prípade osobitným predpisom je o cestnej premávke v znení účinnom k vzniku škodovej udalosti 07.06.2019, kde

podľa § 66 ods. 2 písm. a), účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Pojem dopravná nehoda je uvedený v § 64 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, podľa ktorého dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5-násobok väčšej škody podľa . V danom prípade väčšia škoda je uvedená v Tr. zak., ktorá prevyšuje 10-násobok malej škody s tým, že malá škoda je suma, ktorá prevyšuje 266,- Eur a väčšia škoda ako 10-násobok je teda suma, ktorá prevyšuje 2.660,- Eur a 1,5-násobok tak, ako je uvedený v je teda suma 3.990,- Eur. V danom prípade podľa faktúry o oprave, škoda na motorovom vozidle Honda bola v rozsahu 7.605,60,- Eur, takže presiahla sumu 3.990,- Eur a tak vznikla povinnosť žalovanej ohlásiť túto dopravnú nehodu zo dňa 07.06.2019 policajtovi. Žalovaná uvádzala v odpore proti platobnému rozkazu, že ohlásila spolu s poškodeným na linku 158 dopravnú nehodu a na miesto nehody dorazila policajná hliadka so ŠPZ: BL752GD. Zároveň ale podľa listiny, ktorú predložil žalobca ako dohlásenie údajov k poistnej udalosti zo dňa 10.06.2019 žalovaná uviedla, že na mieste nehody bola hliadka polície, ktorá sa pristavila pri práve spôsobenej nehode okamžite po jej spôsobení. Taktiež na pojednávaní žalovaná uvádzala, že nebola priamo zavolaná hliadka polície, ale policajná hliadka sa pristavila pri nehode, ktorá sa stala na Moste SNP v Bratislave dňa 07.06.2019 a ktorej účastníčkou bola žalovaná. Súd pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov, kde žalobca jednak predložil záznam o dopravnej nehode, ktorú podpísal tak vodič poškodeného vozidla E. F., ako aj samotná žalovaná a kde je konštatované pri údaji: vyšetrované políciou - ,,nie", ďalej pri uplatnení škody poškodeným, vodič poškodeného vozidla E. F. taktiež uvádzal pri kolónke, či bola škoda riešená políciou: ,,nie" a dôvodom je nízka škoda a dohoda, takže vypísal aj dôvody, prečo táto dopravná nehoda nebola nahlásená polícii a taktiež pri oznámení škodovej udalosti poisteným, ktoré podpísala žalovaná, zo dňa 10.06.2019, výslovne je uvedené šetrenie nehody políciou- ,,nie", je vypísaný aj dôvod nehlásenia - ,,malá škoda". V rozpore s týmto oznámením už v ten istý deň 10.06.2019 žalovaná adresovala žalobcovi list a to dohlásenie údajov, kde konštatovala, že hliadka polície sa pristavila pri práve spôsobenej nehode. Žalovaná predložila dôkazy a to maily tak vodiča poškodeného vozidla E. F., ako aj ďalšej osoby G. H. A., ktorý taktiež mal byť prítomný po vzniku nehody a z obidvoch mailov vyplýva, že po nehode 07.06.2019 bola prítomná polícia. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o tom, že žalovaná splnila svoju povinnosť v zmysle a ohlásila dopravnú nehodu policajtovi je na žalovanej, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Zároveň súd vychádzal z toho, že predmetom dokazovania nie sú negatívne skutkové tvrdenia, tzn. nebolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal negatívnu skutočnosť, a to neohlásenie dopravnej nehody policajtovi. Boli predložené listinné dôkazy, kde je jednoznačne konštatované, že táto dopravná nehoda nebola šetrená policajnými orgánmi a zároveň boli predložené maily E. F. ako vodiča poškodeného vozidla a ďalšej osoby H. A. a žalovaná zároveň poslala žalobcovi list o dohlásení údajov a z týchto vyplýva, že pri dopravnej nehode sa pristavila policajná hliadka. Žalobca predložil výpis z registra vozidiel, z ktorého vyplýva, že vozidlo s EČV BL752GD (podľa žalovanej vozidlo policajnej hliadky pri nehode 7.6.2019), už v tom čase malo iné EČV SA064DG a dňa 12.11.2018 došlo k zmene držiteľa vozidla. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná, na ktorej bolo dôkazné bremeno nepredložila v konaní také dôkazy, na základe ktorých by jednoznačne bolo preukázané skutkové tvrdenie o tom, že dňa 07.06.2019 ohlásila vzniknutú dopravnú nehodu policajtom tak, ako jej vyplýva povinnosť z . Vzhľadom na uvedené má za to, že sú splnené podmienky a žalobcovi ako poisťovateľovi vzniklo právo proti žalovanej ako poistníkovi na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému, a to sumu 7.605,60,- Eur tak, ako táto výška škody vyplýva z predloženej faktúry o oprave motorového vozidla, ktoré bolo poškodené a ako vyplýva z výpisu z účtu, kde sa konštatoval platobný príkaz na úhradu a na zaplatenie tejto sumy 7.605,60,- Eur spoločnosti Auto-centrum, a.s., ktorá opravu poškodeného vozidla vykonala. Zároveň súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.11.2019 do zaplatenia, a to podľa , , pričom výška bola určená podľa vládneho nariadenia č. Žalobca v konaní predložil listinu: výzvu na zaplatenie zo dňa 26.09.2019, ktorá bola adresovaná žalovanej. Zásielka bola uložená 30.09.2019 s tým, že výzva na zaplatenie bola do 15 dní od doručenia výzvy. Súd teda konštatuje, že od 06.11.2019 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 7.605,60,- Eur a tak žalobca, ako veriteľ má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.605,60,- Eur od 06.11.2019 a aj v tejto časti žalobe vyhovel.

2. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že od roku 2014 žije v A., na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, súd vychádzal z poistnej zmluvy, ktorú žalovaná so žalobcom uzatvorila a kde uviedla adresu bydliska D., C. X, inú adresu žalobcovi neohlásila, teda nebolo jeho povinnosťou skúmať bydlisko, na ktorom sa žalovaná zdržuje. Je tak splnená fikcia doručenia a výzvu zo dňa 26.09.2019 súd považoval za riadne doručenú žalovanej aj napriek tomu, že si ju na adrese trvalého bydliska neprevzala. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní 13.03.2023 navrhla vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov, znalecké dokazovanie na preukázanie ňou tvrdených skutočností, súd jej požiadavke nevyhovel s tým, že ňou podané prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas, už 11.11.2022 žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, priložila mailové správy od E. F. a H. A., uvádzala i policajnú hliadku, ktorá mala účastníkov dopravnej nehody upovedomiť o tom, že škoda na vozidle je menšia ako 3.990,- Eur. Pokiaľ žiadala urobiť dotaz na Ministerstvo vnútra ohľadne evidencie vozidla policajnej hliadky, ktorá sa pri dopravnej nehode pristavila, súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo žalovanej doručenú 19.01.2023, kde z listiny predloženej žalobcom ako výpis z registra vyplýva, že motorové vozidlo EČV: BL752GD, ktoré malo byť EČV motorového vozidla policajnej hliadky bolo zapísané na nového držiteľa 12.11.2018, teda ešte pred dopravnou nehodou, ktorá sa stala 07.06.2019 a toto vozidlo už vtedy malo evidenčné číslo SA064DG. Od doručenia tejto listiny teda od 19.01.2023 žalovaná mala vedomosť, že žalobca predkladá výpis z registra vozidiel, mala možnosť navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich vlastných skutkových tvrdení. Tieto predložila až na pojednávaní 13.03.2023 v nadväznosti na čo súd s prihliadnutím na ust. o sudcovskej koncentrácii mal za to, že dôkazy, ktoré navrhovala žalovaná ako prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas a jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Pokiaľ žalobkyňa požadovala odročiť pojednávanie, súd vychádzal z toho, že podmienky na odročenie pojednávania v danom prípade naplnené neboli. Žalobu spolu s predloženými listinami a s platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. -38 zo dňa 20.10.2022 prevzala žalovaná dňa 27.10.2022 na adrese trvalého bydliska. Žalovaná podala odpor, kde na podanie odporu splnomocnila H. I. B. a podľa samotného vyjadrenia žalovanej ide o osobu s právnickým vzdelaním. Vyjadrenie žalobcu k odporu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi prevzala žalovaná tiež na adrese trvalého bydliska dňa 19.01.2023. Predvolanie na pojednávanie prevzala žalovaná dňa 21.02.2023, pojednávanie bolo vytýčené na deň 13.03.2023. na základe tohto možno konštatovať, že boli splnené podmienky a bola zachovaná 5-dňová lehota pred dňom pojednávania. Tá skutočnosť, že žalovaná splnomocnila advokátsku kanceláriu až dňa 09.03.2023, čo sú 4 dni pred konaním pojednávania, vrátane soboty a nedele súd vyhodnotil ako účelové konanie žalovanej, aby došlo k zmareniu súdneho pojednávania. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby splnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu a táto, aby mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so spisovým materiálom a s prípravou na súdne pojednávanie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. a úspech žalobcu v spore.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To má za následok, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky (odvolací dôvod podľa ust. , ), poukázala na ust. a mala za to, že pokiaľ si advokáta splnomocnila 09.03.2023, nemôže byť táto skutočnosť v žiadnom prípade na jej ujmu. Nevedela nájsť vhodného obhajcu, ktorému by zastupovanie v tejto právnej veci mohla zveriť. Advokátska kancelária prevzala zastúpenie žalovanej, toto doručila okresnému súdu v ten istý deň a zároveň jej okresný súd poslal predvolanie na pojednávanie. Požiadala o odročenie pojednávania. Až po porade dňa 09.03.2023, t.j. 3 dni pred pojednávaním bola advokátskou kanceláriou oboznámená s postupom, kedy za účelom preukázania tvrdení žalovanej bude nevyhnutné vykonať osobný výsluch svedkov dopyt na Ministerstvo vnútra, posúdiť uplatnenú výšku škody na poškodenom vozidle. Poukazovala, že v doručenom predvolaní na pojednávanie z dňa 15.02.2023 sa uvádza, že okresný súd považuje za potrebné žalovanú v tomto konaní osobne vypočuť a vyzval ju, aby sa preto dostavila v určený čas na pojednávanie. Žalovaná na túto výzvu reagovala a aj napriek tomu, že sa o neodročení pojednávania dozvedela deň pred jeho konaním cestovala niekoľko hodín z Prahy, kde aktuálne žije a pracuje. Na pojednávaní, ako je to zrejmé zo zápisnice z pojednávania dňa 13.03.2023 však bola zo strany sudkyne položená iba jedna otázka ohľadom vzdelania I. B., ktorá bola žalovanou splnomocnená na podanie odporu. Žalovaná tak zo strany okresného súdu nebola konfrontovaná v žiadnom smere ohľadom skutkového stavu predmetnej škodovej udalosti, nedostala priestor na svedeckú výpoveď ohľadom jej priebehu a prítomnosti policajnej hliadky po jej vzniku. Rovnako nemala možnosť osobne vypovedať ohľadne zmeny jej pobytu z miesta, kde jej bola doručená výzva na náhradu škody zo strany žalobkyne a objektívnej nemožnosti jej prevzatia, keďže sa v tom

čase zdržiavala a žila v Prahe a tým pádom nemohla zaujať postoj k údajnému nároku na úroky z omeškania žalobkyne. Zastávala názor, že prvoinštančný súd pochybil, pokiaľ nevykonal žalovanou navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Svedkami bolo potrebné preukázať, že policajná hliadka bola na mieste dopravnej nehody nielen prítomná, ale po ohliadke poškodeného vozidla skonštatovala, že škoda je menšia ako 3.990,- Eur. Práve posúdenie tejto otázky je nevyhnutné, nakoľko ide o hlavný predmet sporu a závisí od nej posúdenie, či bola zo strany žalovanej porušená povinnosť zavolať policajnú hliadku a ohlásiť dopravnú nehodu polícii v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zák. o PZP. Žalovaná suma bola žalobkyňou uplatnená na základe faktúry FA19211557 s dátumom vystavenia 15.07.2019 a dátumom splatnosti 25.07.2019, kde je uvedený príjemca firma Medzinárodný klub SR ako vlastník poškodeného vozidla a faktúra bola vystavená servisnou spoločnosťou Auto-Centrum, a.s. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že podľa oznámenia o poistnom plnení Komunálna poisťovňa1 Medzinárodnému klubu SR oznámila, že dňa 17.07.2019 ukončila šetrenie škodovej udalosti a poistné plnenie v sume 7.605,60,- Eur bolo poukázané vlastníkovi poškodeného vozidla, kde je uvádzaná faktúra za opravu poškodeného vozidla č. 19211557. Žalovaná však lustráciou vozidiel na viacerých internetových portáloch ku dňu vzniku škodovej udalosti, zistila, že hodnota predmetného typu vozidla sa pohybovala v čase vzniku škodovej udalosti v nižšom rozsahu, akú si za jeho opravu účtovala servisná spoločnosť Auto-Centrum, a.s. Žalovanej je zrejmé, že nie je odborníkom na posudzovanie výšky skutočnej škody na vozidle, ale fakt, že škoda bola fakturovaná takmer vo výške v akej sa predmetný typ vozidla, akým bolo poškodené vozidlo, predávalo v čase vzniku škodovej udalosti spolu s tou skutočnosťou, že podľa oznámenia o poistnom plnení Komunálna poisťovňa ukončila šetrenie škodovej udalosti už dňa 17.07.2019, t.j. iba dva dni po vystavení faktúry, dáva žalovanej odôvodnený nárok, aby bola skutočná výška škody na poškodenom vozidle prešetrená znaleckým posudkom. Žalovaná vo vzťahu k tomuto navrhovanému dôkazu už na pojednávaní uviedla, že samotný dopyt na Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície ohľadne evidencie vozidla policajnej hliadky, ktorá sa pristavila na mieste škodovej udalosti po jej vzniku už odoslala, avšak na tento dopyt jej bolo odpovedané dňa 15.12.2022 s tým, že jej žiadosť bola postúpená na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. Na podklade uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že nedošlo k naplneniu žalovanou uvádzaných odvolacích dôvodov. S argumentáciou žalovanej vyjadrenou v odvolaní sa ani v časti nestotožnil. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku je vyčerpávajúce, pričom je z neho zrejmá relevantná argumentácia prvoinštančného súdu vo vzťahu k námietkam, ktoré sú obsahom odvolania. Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku je ním priznaný nárok podľa názoru žalobcu legitímny a preukázaný, pričom je výsledkom procesnej aktivity sporových strán. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal uplatnený nárok, v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.09.2022, vo vyjadrení k odporu zo dňa 28.12.2022 poukázal na dôkazy pripojené k týmto jeho podaniam a tiež na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu obsiahnutú v jeho ústnom prednese na uskutočnenom pojednávaní. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, ktoré označil sa náležité, presvedčivé a vyčerpávajúce.

5. V odvolacej duplike žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala zaujať stanovisko k minimálne nesprávnemu posúdeniu škodovej udalosti ako dopravnej nehody. V tomto smere za nedostatočné považuje aj odôvodnenie rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, trvala na odvolacom návrhu.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne podľa potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil ( ).

8. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že žalovaná podala v konaní žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 09.03.2023, kde uvádzala, že nie sú splnené podmienky podľa § 178 ods. 2 a že nebolo predvolanie na pojednávanie doručené najmenej 5 dní pred dňom pojednávania. Zároveň právny zástupca uvádzal, že v predmetnom termíne sa musí zúčastniť mimosúdneho rokovania,

kde je potrebná jeho osobná účasť, ale o tomto nepredložil žiaden dôkaz a napokon na pojednávanie splnomocnil advokátskeho koncipienta. Zároveň zástupca uvádzal, že právne zastúpenie prevzal až dňa 09.03.2023, čo sú dva pracovné dni pred pojednávaním a pri komplikovanosti a rozsahu spisovej dokumentácie nie je možné spravodlivo očakávať plnohodnotné zastupovanie a plnenie si svojich záväzkov voči klientovi. Súd vychádzal z toho, že žalobu spolu s predloženými listinami a s platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. -38 zo dňa 20.10.2022 prevzala žalovaná dňa 27.10.2022 na adrese trvalého bydliska. Žalovaná podala odpor, kde na podanie odporu splnomocnila H. I. B. a podľa samotného vyjadrenia žalovanej ide o osobu s právnickým vzdelaním. Vyjadrenie žalobcu k odporu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi prevzala žalovaná tiež na adrese trvalého bydliska dňa 19.01.2023. Samotné predvolanie na pojednávanie prevzala žalovaná dňa 21.02.2023, pojednávanie bolo vytýčené na deň 13.03.2023. na základe tohto možno konštatovať, že boli splnené podmienky podľa § 178 ods. 2 a bola zachovaná 5-dňová lehota pred dňom pojednávania. Tá skutočnosť, že žalovaná splnomocnila advokátsku kanceláriu až dňa 09.03.2023, čo sú 4 dni pred konaním pojednávania, vrátane soboty a nedele súd vyhodnotil ako účelové konanie žalovanej, aby došlo k zmareniu súdneho pojednávania. Žalovaná mala dostatočný časový priestor odo dňa doručenia platobného rozkazu, kedy sa prvýkrát dozvedela o podanej žalobe a túto prevzala 27.10.2022 až do dňa konania pojednávania 13.03.2023 na to, aby splnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu a táto, aby mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so spisovým materiálom a s prípravou na súdne pojednávanie.

9. Podľa (ďalej len ) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

10. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak je odročované pojednávanie na návrh strany, musí byť tento podaný pred pojednávaním a pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie, sú dané dôležité dôvody. Druhou kumulatívne splnenou je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom – substitútom (tzv. substitučné zastúpenie). V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na ust. až 3 o advokácii.

11. Za významné v predmetnej veci odvolací súd považuje, že právne zastúpenie zástupca žalovanej prevzal 09.03.2023, pojednávanie sa uskutočnilo 13.03.2023, predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk 21.02.2023. Žalovaná splnomocnila advokátsku kanceláriu 09.03.2023, čo sú 4 dni pred konaním pojednávania. Toto správanie i prvoinštančný súd vyhodnotil ako zámer zmariť pojednávanie vytýčené na 13.03.2023, nakoľko už v tom čase musela vedieť, že vo vzťahu k jej právnemu zástupcovi nemôže byť zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania.

12. Podľa Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Podľa Základných princípov úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

14. Podľa Základných princípov , kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou.

15. Žaloba žalobcu spolu s predloženými listinami a platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. -38 zo dňa 20.10.2022 bola doručená žalovanej 27.10.2022 na adrese jej trvalého bydliska, žalovaná podala odpor, kde na podanie odporu splnomocnila H. I. B. a podľa vyjadrenia žalovanej išlo

o osobu s právnickým vzdelaním. Vyjadrenie žalobcu k podanému odporu prevzala žalovaná 19.01.2023 a predvolanie na pojednávanie 21.02.2023. Odvolací súd sa preto stotožnil s procesným postupom prvoinštančného súdu, keď ustálil, že 5-dňová lehota v zmysle bola v prípade žalovanej zachovaná, nakoľko termín pojednávania bol vytýčený na 13.03.2023. Žaloba žalovanej bola doručená 27.10.2022, termín pojednávania bol vytýčený na 13.03.2023 a teda žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby si splnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu, ktorú považovala vzhľadom na odbornosť za vhodnú na riadne zastupovanie jej záujmov. Za nie bez významu je tiež potrebné uviesť, že obranu žalovanej žalobca spochybnil predložením výpisu z registra vozidiel, z ktorého vyplýva, že vozidlo s EČV: BL752GD, ktoré malo byť vozidlo policajnej hliadky pri nehode 07.06.2019, malo v tom čase už iné EČV: SA064GD a dňa 12.11.2018 došlo k zmene držiteľa vozidla. Taktiež žalobca predložil príslušnú fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva rozsah a charakter poškodenia motorových vozidiel pri dopravnej nehode, pričom už z tohto rozsahu je, vzhľadom na charakter motorových vozidiel, možné jednoznačne ustáliť, že výška škody spôsobená žalovanou sa nemôže rovnať a nemôže byť menšia ako 3.990,- Eur. Z predloženého záznamu o dopravnej nehode, ktorú podpísal vodič poškodeného motorového vozidla E. F. jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda nebola vyšetrovaná políciou ani políciou riešená, a to z dôvodu nízkej škody. Samou žalovanou pri oznámení škodovej udalosti, ktoré podpísala 10.06.2019, je uvedené šetrenie políciou „nie“ a vypísaný dôvod nehlásenia – „malá škoda“. Pokiaľ i žalovaná namietala výšku spôsobenej škody, odvolací súd vzhľadom na celkovú genézu sporu nepovažoval ňou uplatnený prostriedok procesnej obrany za uplatnený včas, napokon žalovaná mala dostatok času prostredníctvom súkromného znaleckého posudku preukázať prípadne inú škodu na poškodenom motorovom vozidle, a teda v priebehu celého súdneho sporu predkladať súdu dôkazné prostriedky, ktoré by spochybnili odôvodnenosť žalobcom podanej žaloby. Za zjavné zneužitie práva zo strany žalovanej odvolací súd považoval, že svoju dôkaznú povinnosť obmedzila iba na 4 dni predchádzajúce vytýčenému termínu pojednávania, a to i napriek tomu, že jej boli zo strany súdu doručované prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu a teda mala možnosť včas reagovať a priebežne súdu predkladať dôkazy a skutočnosti, ktoré by jej obranu primeraným a dostatočným spôsobom podporili.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu tak ako nie je možné povýšiť rýchlosť konania nad procesné práva tej ktorej strany sporu, tak zároveň nie je možné ani akceptovať zámerné predlžovanie sporu a odďaľovanie súdneho rozhodnutia, naviac za účinnosti , ktorý kladie dôraz na kontradiktórnosť a rýchlosť súdneho konania. To, že žalovaná splnomocnila advokátsku kanceláriu na zastupovanie 4 dni pred vytýčeným termínom pojednávania, nie je v žiadnom prípade možné považovať ani za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa .

17. Vo väzbe na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa , potvrdil.

18. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu preukázateľne vznikli, na podklade čoho odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )