Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/56/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: U. P., bytom P. XXXX/XX, J., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť (SAD Trenčín, a.s.), so sídlom Zlatovská cesta 29, Trenčín, IČO: 36 323 977, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. augusta 2018, č.k. -108, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 64,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,50 eur od 10.04.2016 do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81 eur od 10.04.2016 do zaplatenia zastavil, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody od žalovaného, pričom titulom bolestného žiadala zaplatiť sumu 3.607,70 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) sumu 4.530,60 eur, titulom straty na zárobku počas PN od 28.09.2014 do 13.06.2015 sumu 851,97 eur a titulom jednorazového vyrovnania sumu 8.729 eur, všetko s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.04.2016 do zaplatenia. Škodu utrpela v autobuse žalovaného, keď sa nachádzala v uličke medzi sedadlami a v dôsledku prudkého zabrzdenia vodiča autobusu sa neudržala v stoji a spadla. Pri páde utrpela zranenia - tržnú ranu hlavy, zlomeninu tela stavca, poranenie medzistavcovej platničky, čo si vyžiadalo operačný zákrok. Zostali jej i trvalé následky, a to poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice o 200 %. Za tento úraz považovala zodpovedného prevádzkovateľa autobusu v zmysle , teda žalovaného. Pred prvým pojednávaním žalobkyňa vzala čiastočne žalobu späť z dôvodu pochybenia pri výpočte bolestného a SSU, preto súd rozhodol podľa o čiastočnom späťvzatí žaloby. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , , keď po zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani čiastočne. Súd bol toho názoru, že sa jedná o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku podľa . Prijal však záver, že jedinou príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne bolo jej správanie v idúcom autobuse, čo viedlo podľa názoru súdu k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa a škodu preto nesie v celom rozsahu výlučne žalobkyňa. Správanie žalobkyne vyhodnotil tak, že počas prepravy v autobuse nedodržala ani základnú mieru opatrnosti, ktorú by od nej bolo možné požadovať, nakoľko počas prepravy žalobkyňa zatvárala okno v autobuse, pričom v čase pribrzdenia autobusu sa žalobkyňa nedržala a voľne sa pohybovala v autobuse. Súd vzal do úvahy aj fakt, že pádu žalobkyne predchádzalo len mierne pribrzdenie, keď šofér autobusu, ako vyplynulo

z jeho výpovede, nestúpil na plynový pedál prudko, ale dal nohu dole z plynového pedála a „ťukol“ na pedál brzdový, nepotreboval zastaviť na veľmi krátkom úseku vozovky, mal dostatočný odstup a išiel nízkou rýchlosťou, nakoľko sa predtým rozbiehal z úplného zastavenia. Žalobkyňa netvrdila, že by toto pribrzdenie prebiehalo inak, len opakovane uvádzala, že zabrzdenie bolo prudké, no k svedkom potvrdenému priebehu prepravy svoje konkrétne skutkové tvrdenia neuvádzala. Keďže súd mal za to, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená jej výlučným zavinením, viedlo to logicky k úplnému zbaveniu zodpovednosti žalovaného a zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej. Nakoľko nebol daný ani základ nároku, súd sa bližšie nezaoberal námietkami strán, týkajúcimi sa výšky uplatneného nároku. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § a ods. 1 , keď v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a od jeho úspechu sa odvodzuje aj úspech intervenienta vystupujúceho na jeho strane.

2. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, a to vo výrokoch II. a III., žiadajúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd jej žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. Namietala postup súdu, keď nebolo vyhovené jej návrhu na pribratie znalca z oblasti motorizmu, ktorý by na základe zisteného skutkového stavu ustálil, čo bolo rozhodujúcou príčinou, že keď stála v uličke a pridržiavala sa rukami pri chôdzi k svojmu miestu sedadiel, spadla dozadu celým telom na podlahu autobusu s posunom cca 2 m. Príčinou jej pádu bola kinetická sila, ktorá na ňu pôsobila pri náhlom zabrzdení autobusu, keď sa neudržala a spadla na podlahu. Bola toho názoru, že tento dôkaz je dôležitý pre rozhodnutie vo veci samej, keď súd prijal bez ďalšieho tvrdenia vodiča, že predtým intenzívne brzdil a pred jej pádom mal urobiť len dotyk na brzdový pedál. Vodič podľa nej vypovedal účelovo, pretože zabrzdenie bolo intenzívne a ďalšia cestujúca, sediaca vpredu, sa vyjadrila aj pred policajtmi, že ak by intenzívne vodič nebrzdil, boli by narazili do pred ním náhle zabrzdiaceho vozidla. Odôvodnenie súdu, že jedinou príčinou vzniku škody na jej zdraví bolo jej správanie v idúcom autobuse, čo viedlo k úplnému zbaveniu zodpovednosti prevádzkovateľa, považovala za nepreskúmateľné a aj v rozpore s platným právom. Ďalej mala za to, že rozhodnutie je predčasné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založené na princípe objektívnosti. To znamená, že právnická osoba vykonávajúca dopravu zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahu tejto prevádzky v zmysle . Škoda musí byť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Táto právna úprava znamená uľahčenie pre poškodeného, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu; stačí, ak preukáže, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. Následne konštatovala, že liberácia, teda zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu, je právne upravená tak, že prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému. Dopravné prostriedky vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby a pre vonkajšie okolie. Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa možno zbaviť len z dôvodov uvedených v zákone. Namietala, že v napadnutom rozsudku sa súd nezaoberal riadne príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a konaním, ktoré mu predchádzalo a bez ktorého by škodný následok nevznikol. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti sa pritom musí skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť a príčina následku. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (viď rozhodnutia NS SR a ). Zdôraznila, že ust. je treba v tomto smere odlišovať od ust. . Okolnosti majúce pôvod v prevádzke v zmysle sú okolnosti súvisiace s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Aj v tomto smere súd pochybil pri výklade ust. , keď uviedol, že keby aj takáto nejaká okolnosť, akú má na mysli z výsledkov vyplynula, že aj v takom prípade by bolo možné aplikovať ustanovenie a že aj vtedy sa môže prevádzkovateľ zbaviť zodpovednosti. Tento názor súdu je aj v rozpore s judikatúrou súdov a v rozpore s , 2 . Poukázala na judikát publikovaný pod R 16/1969, v zmysle ktorého, keď je škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani s poukazom na neodvrátiteľný úklon, napr. keď vodič snažiaci sa vyhnúť chodcovi, ktorý náhle vbehol na cestu, spôsobí škodu na zdraví inému. Teda v jej prípade vodič intenzívne brzdil, aby nenarazil do pred ním idúceho auta a kinetická energia ju položila na podlahu autobusu, hoci sa pridržiavala sedačiek v snahe usadiť sa na svoje miesto s kabelkou. Dodala, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd neprihliadol na tú skutočnosť, že je starobná dôchodkyňa, osoba s ťažkým postihnutím a v tomto smere nevykonal žiaden dôkaz pred svojím rozhodnutím, napr. pre aplikáciu , pretože tu existujú na jej strane aj dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zastával názor, že k vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo jej vlastným zavinením a v konaní sa jej nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Z dokazovania podľa neho nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa sa počas jazdy autobusom bez vážnej objektívnej príčiny postavila, začala vykonávať pohyb, teda nestála a nedržala sa, ale kráčala za účelom zavretia okna v autobuse, pričom je irelevantné, ktoré okno to bolo. Práve toto jej správanie malo za následok vznik zranení pri brzdení autobusu. K namietanému výroku o trovách konania uviedol, že žalobkyňa nemajetná nie je, v spore bola zastúpená advokátom, ktorému bude musieť uhradiť odmenu, je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov, pričom v konaní ani nenavrhovala vykonať dôkazy, smerujúce k preukázaniu jej nemajetnosti.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril aj intervenient na strane žalovaného. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považoval ho za vecne správne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd nedôvodnosť žalobkyňou navrhovaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava správne odôvodnil v ods. 30 a 41 rozsudku.

5. V ďalších vyjadreniach sa strany konania pridržali svojej skôr uvedenej argumentácie.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania v zmysle v spojení s zrušiť a vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd čiastočne konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( 367 ods. 2 ).

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Medzi odvolacie dôvody ( ) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

10. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

11. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.

12. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Treba uviesť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou prevádzky dopravného prostriedku podľa a nasl. je konštruovaná na princípe objektívnej zodpovednosti (teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Dôvodom pre takéto konštruovanie je to, že kto prevádzkuje nebezpečnú činnosť (prevádzku dopravy - rýchlosť, vysoká hmotnosť, exhalácia a pod.) a má z nej určitý profit (nie nutne zisk), je povinný niesť vyššiu mieru zodpovednosti za prípadné škody. Uvedené pravidlo

pôsobí aj preventívne, nakoľko motivuje prevádzkovateľa dopravy k zvýšenej starostlivosti, poisteniu a predchádzanie škodám.

14. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

15. Citované ustanovenie vytvára dve skutkové podstaty, pričom rozdielovým kritériom medzi nimi je skutočnosť, či bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti) alebo nemajúcimi pôvod v povahe prevádzky (tzv. vonkajšie okolnosti). Splnený predpoklad podľa , teda že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky ako všeobecným vyjadrením vlastností a javov, plynúcich najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného prostriedku, musí byť pri oboch týchto skutkových podstatách, a to bez ohľadu na vnútorné alebo vonkajšie okolnosti prevádzky, daná.

16. Prevádzkovateľ sa preto nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za škodu, ak bola škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a súčasne k vzniku škody viedli okolnosti majúce pôvod v prevádzke tohto dopravného prostriedku (pozn. odvolacieho súdu, tu treba upriamiť pozornosť na rozlíšenie osobitnej povahy prevádzky a okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke, keďže ide o rozdielne skutočnosti). Naopak, svojej zodpovednosti sa zbaviť môže, ak škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak k vzniku škody viedli okolnosti nemajúce pôvod v prevádzke a zároveň prevádzkovateľ preukáže, že škode sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

17. Osobitná povaha prevádzky sa viaže na určujúce znaky prevádzky, ktoré odlišujú prevádzku dopravných prostriedkov od iných druhov prevádzok a ktoré sú jej vzhľadom na povahu týchto znakov vlastné a určujú ju. Prevádzka dopravného prostriedku sa primárne prejavuje jej pohybom ako výsledok využitia motorickej, ľudskej alebo zvieracej sily. Osobitnú povahu prevádzky dopravného prostriedku vyjadrujú špecifické vlastnosti, ktoré plynú najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného prostriedku, ide o také určujúce znaky, ktoré spravidla odôvodňujú založenie sprísnenej zodpovednosti z dôvodu určitej miery nebezpečenstva, ktorým sa v určitých situáciách tieto vlastnosti a javy prejavujú navonok.

18. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.08.2017 vymedzil, kedy je škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, pričom uviedol, že táto je spôsobená vtedy, „ak je spôsobená jeho typickými vlastnosťami, predovšetkým zvýšenou rýchlosťou, obmedzenou ovládateľnosťou, vysokou hmotnosťou, technickou konštrukciou či charakterom (pevnosť, tvrdosť) použitých materiálov; pôsobenie týchto faktorov musí byť spojené s využitím dopravného prostriedku k jeho prevádzke“.

19. Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, sú také skutočnosti, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, t.j. vzťah medzi osobitnou povahou prevádzky a okolnosťou majúcou pôvod v povahe prevádzky predstavuje vzťah medzi príčinou a jej špecifickým následkom. Za tieto okolnosti sa nepovažujú len také okolnosti, ktoré vyplývajú z technického stavu dopravného prostriedku, jeho pohybu, mechanických, fyzikálnych, chemických, technologických, tepelných vlastností dopravného prostriedku, ale aj okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky dopravného prostriedku. Konkrétnejšie sa jedná napr. o zlyhanie bŕzd, defekt pneumatiky, iskrenie z trenia drážneho vozidla o koľajnice, nevysunutie podvozku lietadla, prudké zabrzdenie, jazda v protismere, vo vzťahu k vodičovi, príp. inej osobe použitej pri prevádzke, môže ísť o mikrospánok, náhlu zdravotnú indispozíciu (očnú vadu, infarkt, epileptický záchvat, apod.).

20. K vymedzeniu vzťahu medzi pojmami „okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke“ a „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky“ a k definovaniu okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke, prikročil Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 30.08.2008 konštatovaním, že „pojem „okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke“ ( ) je užší než pojem „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky“ ( ). Za okolnosť majúcimi pôvod v prevádzke je považované napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatky na strane vodiča, teda okolnosti „vnútri“ vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky“.

21. Okolnosti, ktoré nemajú pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, sú skutočnosti, ktoré hoci možno označiť za skutočnosti vedúce k vzniku škody, ktorá má svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, ale napriek tomu nie sú v žiadnom vzťahu ani nesúvisia s povahou daného dopravného prostriedku. Sú to napr. prírodné udalosti (povodeň, zemetrasenie, úder blesku), zásahy tretích osôb alebo správanie zvierat (R 3/1984). Ak príčinou škody boli tieto okolnosti, prevádzkovateľ, ako už bolo tvrdené vyššie, sa môže svojej zodpovednosti zbaviť len ak preukáže, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

22. Súhlasiť treba následne so záverom súdu prvej inštancie, že do úvahy pripadá spoluzavinenie poškodeného v zmysle (bod 36. napadnutého rozhodnutia), avšak s nasledujúcim obmedzením:

23. Za situácie, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqzdo>), pričom príčinou vzniku škody boli okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqzdq>) a zároveň skutočnosti (okolnosti), ktoré možno pričítať poškodenému, neprichádza v tomto prípade do úvahy ustálenie výlučného zavinenia (zapríčinenia škody) poškodeného (zhodne R 80/1970).

24. Spoluzapríčinenie škody poškodeným nemôže v tomto prípade viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa, ale iba k pomernému rozdeleniu zodpovednosti medzi prevádzkovateľom a poškodeným. Podiel prevádzkovateľa na spôsobení škody musí byť práve z dôvodu existencie určitých vnútorných okolností spoluprítomných pri vzniku škody vždy vyjadrený.

25. Situáciu prejednávaného prípadu bolo preto potrebné vyhodnotiť optikou vyššie uvedených záverov. To však súd prvej inštancie neučinil, a preto odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku v napadnutom rozsahu a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Platí, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqzdo>), pričom príčinou vzniku škody boli okolnosti, ktoré mali pôvod v povahe prevádzky ( <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqzdq>), teda pribrzdenie autobusu. V konaní nebol preukázaný opak, teda že by príčinou pádu žalobkyne bola iná skutočnosť, než práve pribrzdenie autobusu. To prijal i súd prvej inštancie v bode 39. napadnutého rozsudku konštatovaním, že „pádu predchádzalo len mierne pribrzdenie“. Ostatne, ani svedkovia v konaní nepreukázali opak, pričom ani racionálny výklad nedáva opačnému záveru možnosť. Žalobkyňa, ako bolo v konaní preukázané, v dôsledku pádu „letela“ zo zadnej do strednej časti autobusu, čoho následkom utrpela závažné poranenia. Opak by budil dojem, že tento pád vykonala žalobkyňa vlastnou vôľou, čo nemožno prijať u bežne zmýšľajúceho človeka. Podľa skôr uvedených záverov je preto nevyhnutné, aby podiel prevádzkovateľa na vzniku škody nebol vylúčený, pričom spoluzavinenie poškodenej nemôže v takomto prípade viesť k úplnému zbaveniu zodpovednosti predvádzkovateľa, ale iba k prípadnému pomernému rozdeleniu zodpovednosti medzi prevádzkovateľom a poškodenou (žalobkyňou). Podľa uvedeného nesie na vzniku škody prevádzkovateľ (žalovaný) zodpovednosť, ktorej sa nemôže zbaviť v plnom rozsahu, nakoľko príčinou pádu bolo práve pribrzdenie autobusu.

26. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa a v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude znova vec prejednať a rozhodnúť, a to s prihliadnutím na právne závery odvolacieho súdu ( ).

28. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).