Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-56C-21-2023.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-56C/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobkyne: T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX X., zastúpená: U.| law office s.r.o., so sídlom T. XX, XXX XX X., proti žalovaným: 1. T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX X., korešpondenčná adresa: X. - K. U. XX, XXX XX V., B. 2. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - K. U. XX, XXX XX V., B., zastúpená: Y.. J. I. X., advokátka, so sídlom G. XXXX/X, XXX XX G., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej v 1.rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovanej v 2.rade proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
odôvodnenie:
1. Z. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia, že žalovaná v X.rade je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X - ín vzhľadom k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., okres X. II, obec: X. - G., zapísanej C. úradom X., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X vo vchode: X. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch pare. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti: XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“) a náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je dcérou žalovanej v 1. rade a sestrou žalovanej v 2. rade. Z., žalovaná v 1. rade a ďalšia sestra žalobkyne a dcéra žalovanej v 1. rade, pani H. V. - U. boli podielové spoluvlastníčky bytu, pričom podiel žalovanej v X.rade bol X/X. L. podiel žalovaná v X.rade nadobudla titulom kúpy s manželom R. T. a následne dedením po ňom. H. V. - U. zdedila po otcovi X/X, žalobkyňa zdedila tiež X/X, žalovaná v X.rade zdedila tiež X/X, pričom túto svoju X/X previedla na žalobkyňu na základe kúpnej zmluvy (zapísané v katastri nehnuteľností pod č. V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX), t.j. podiel žalobkyne na byte je X/X. J. odkúpenia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X bytu zo strany žalobkyne od žalovanej v X.rade bola skutočnosť, že žalovaná v X.rade mala veľké dlhy, bola voči nej vedená exekúcia a za účelom uhradenia svojich dlhov potrebovala peňažné prostriedky. V predmetnom byte približne do novembra XXXX bývala žalovaná v X.rade, z dôvodu jej pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu si žalovanú v X.rade po dohode všetkých jej dcér, zobrala do svojej osobnej starostlivosti žalovaná v X.rade do B. a tu sa nachádza žalovaná v X.rade do dnešného dňa. Z verejnej dostupných informácií žalobkyňa zistila, že žalovaná v X.rade previedla J. zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel na byte na žalovanú v X.rade, a to podľa č. V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. B., aby súd túto darovaciu zmluvu vyžiadal od C. úradu X., katastrálny odbor.
Z. má za to, žalovaná v X.rade nemohla platne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na byte na žalovanú v X.rade, nakoľko sa dlhodobo nachádza v takom psychickom stave, ktorý jej neumožňuje rozpoznať následky svojho konania, nie je schopná vzhľadom na svoj duševný stav pochopiť zmysel zmluvného záväzku, ktorý uzatvorila, nevie si vzhľadom na svoj duševný stav uvedomiť, že uzatvorením darovacej zmluvy definitívne previedla vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k bytu, ktorý je jej jediným nehnuteľným majetkom. G. je žalobkyňa presvedčená o tom, že zo strany žalovanej v X.rade nešlo ani o dobrovoľné darovanie, ale k uzatvoreniu takéhoto úkonu bola nepriamo navedená žalovanou v X.rade, nakoľko žalovaná v X.rade nie je schopná v plnom rozsahu pochopiť zmysel a právne následky uzatvorenej darovacej zmluvy. Z. v X.rade zneužila zdravotný stav svojej matky, aby sa na jej úkor obohatila. Z. má obavy o stav svojej matky aj z toho dôvodu, že žalovaná v 2.rade síce od novembra XXXX zabezpečuje osobnú starostlivosť o ich matku, avšak samotná žalovaná v X.rade má vážne zdravotné problémy a okrem toho má byť opätovne zadlžená, čo mohlo byť aj motívom pre uzatvorenie darovacej zmluvy. Aj z vyššie uvedených dôvodov má žalobkyňa obavu, že v prípade vážnejších komplikácií, napríklad v prípade hospitalizácie žalovanej v X.rade by žalovaná v X.rade zostala v B. úplne sama, pričom na U. by už nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok, do ktorého by sa mohla vrátiť. B. je teda absolútne v záujme žalovanej v 1.rade, aby sa zbavila svojho jediného nehnuteľného a v podstate úplne jediného majetku, ktorý vlastní a ktorý jej môže zabezpečiť v rámci možností spokojné dožitie. Žalobkyňa ďalej poukázala na zlý zdravotný stav žalovanej v 1.rade, ktorá dlhodobo trpí vážnou duševnou poruchou, pričom ešte v roku XXXX u nej bola diagnostikovaná schizoafektívna psychóza s postpsychotickým defektom. Od tohto obdobia bola opakovane hospitalizovaná v psychiatrických zariadeniach a sledovaná psychiatrom, pričom v zmysle záverov lekárov nebola schopná žiadnej trvalej zárobkovej činnosti či sústavného zamestnania. V zmysle týchto záverov jej bol od roku XXXX priznaný invalidný dôchodok. V neskoršom období u nej bola zo strany psychiatrov konštatovaná paranoidná schizofrénia, pre ktorú je typické, že ide o celoživotnú diagnózu bez možnosti vyliečenia.Za účelom posúdenia duševného stavu žalovanej v X.rade dala žalobkyňa vypracovať súdnemu znalcovi z odvetvia psychiatrie, ktorý je zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie T. spravodlivosti SR znalecký posudok, v ktorom okrem iného znalec jednoznačne konštatoval, že p. T. T. bola v čase realizácie právneho úkonu
- darovacej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, ťažko duševne chorá, trpela reziduálnou schizofréniou, spracovávala realitu chorobným spôsobom, bola sociálne odkázaná osoba, pasívna, neschopná cielenej zmysluplnej aktivity a plánovania svojej budúcnosti. Je zrejmé, že v dôsledku ťažkej duševnej choroby nebola schopná pochopiť obsah a hlavne následky tohto právneho úkonu. P. na uvedené je podľa žalobkyne jednoznačné, že darovacia zmluva je v zmysle § 38 ods. X C. zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Z. sa pokúsila celú vzniknutú situáciu riešiť najskôr mimosúdne, avšak žalovaná v X.rade nereagovala. Z. ďalej uviedla, že sa domnieva, že súd by mal žalovanej v X.rade ustanoviť procesného opatrovníka. Z. poukázala na to, že predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Z. môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme za predpokladu, že má na určení naliehavý právny záujem. L. vyhovujúcim určovacím výrokom rozsudku možno podľa žalobkyne odstrániť nesprávny zápis vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na byte v prospech žalovanej v X.rade.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla žalobca výsluch strán sporu, výsluch p. H. V. - U. a vykonanie nasledovných listinných dôkazov: výpis z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný ( č.l. XX), C. o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXD/XX/XXXX, J. X/XXXX (č.l. XX), Z. o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX), lekárske správy žalovanej v X.rade (č.l.XX), Z. posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX), predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX).
4. L. doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadrila žalovaná v X.rade, ktorá uviedla, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nakoľko predmet súdneho konania sa dotýka darcu (žalovanej v 1. rade) a obdarovaného (žalovaná v 2. rade), nie však žalobkyne, ktorá účastníkom darovacej zmluvy nie je. Ďalej žalovaná v X.rade uviedla, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ani nešpecifikovala, v čom konkrétne by mal jej naliehavý právny záujem spočívať. J. spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti sa nijak nedotýka právnej sféry žalobkyne a netýka sa ani spoluvlastníckeho podielu, ktorý je stále vo vlastníctve žalobkyne. Na určení vlastníckeho práva nemá záujem ani žalovaná v 1. rade, keďže vlastnícke právo sama previedla. L. by aj žalovaná v 1. rade mala záujem na inom usporiadaní vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, musela by žalobu o určenie vlastníckeho práva podať ona sama.
Ku skutkovému stavu veci uviedla, že žalovanú v X.rade žiadnym spôsobom nenútila, nepresviedčala ani nijak neovplyvňovala, aby na ňu previedla svoj spoluvlastnícky podiel na byte, práve naopak, žalovaná v X.rade tak konala z vlastnej iniciatívy a plne si uvedomujúc následky svojho konania. Z. v X.rade poukázala na to, že žalovaná v X.rade býva u nej v B., pričom jej prispieva na úhradu životných nákladov, nakoľko dôchodok žalovanej vX.rade vo výške cca XXX Q. je nepostačujúci, vozí žalovanú v X.rade na lekárske vyšetrenia. C. dcéry sa na nákladoch nepodieľajú. Z. v 1. rade si tieto zvýšené náklady žalovanej v 2. rade uvedomuje, takisto oceňuje starostlivosť, ktorú jej žalovaná v 2. rade venuje, preto sa sama rozhodla darovať jej svoj spoluvlastnícky podiel na byte. Za absurdné a účelové považuje tvrdenia o zdravotnom stave žalovanej v 1. rade, vrátane výsledkov súkromného znaleckého posudku. Má za to, že znalec vychádzal z nepravdivých informácií, nepravdivého popisu zdravotného stavu, neaktuálnej a nekompletnej zdravotnej dokumentácie (z ktorej časť je ešte z XXtych rokov). V neposlednom rade znalec žalovanú v 1. rade žiadnym spôsobom nekontaktoval, nestretol sa s ňou osobne ani s ňou telefonicky nehovoril, nebolo teda možné, aby zdravotný a mentálny stav žalovanej v 1. rade posúdil objektívne a bez pochybností. L. záznam zo zdravotnej dokumentácie, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, z roku XXXX, preukazuje, že stav žalovanej v 1. rade bol stabilizovaný. L. aj nato, že žalovaná v 1. rade neposkytla svoju zdravotnú dokumentáciu žalobkyni, ani súdnemu znalcovi a s použitím svojej zdravotnej dokumentácie na účel vyhotovenia znaleckého posudku nesúhlasila.
5. L. doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadrila žalovaná v X.rade, ktorá uviedla, že potvrdzuje, že darovanie jej podielu na jej dcéru Z. W. (žalovanú v X.rade, poznámka súdu) bolo jej dobrovoľné rozhodnutie a nebolo pod nátlakom. D., že od októbra XXXX žije u svojej dcéry Z. W., ktorá s ňou navštevuje lekárov a chodí s ňou na dovolenky a príklade sa o ňu stará. K vyjadreniu predložila lekárske potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Replikou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uviedla, že k žalovanou v 2. rade namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne uvádza, že podľa právnej teórie, aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. G. podľa súdnej praxe na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (rozsudok B. súdu SR, sp. zn. X S. XXX/XXXX). Keďže žalobkyňa je podielovou spoluvlastníckou bytu, na ktorom podiel bol prevedený žalovanou v 1. rade na žalovanú v 2. rade (matka- dcéra), tento právny vzťah sa dotýka právnej sféry žalobkyne (tiež dcéra). Čo sa týka nepreukázania naliehavého právneho záujmu k tejto námietke dopĺňa, že naliehavý právny záujem v zmysle je daný tým, že zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 8.6.2022 nie je možné učiniť žiadnym iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu o neplatnosti darovacej zmluvy a určením, že tieto patria žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa uviedla, že aj právna teória potvrdzuje, že naliehavý právny záujem na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri (katastri nehnuteľností) vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX v súlade s § X77 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. S. sporového poriadku (ďalej len „S.“), na ktoré predvolal obe sporové strany. Z. v X.rade sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie na pojednávania mala riadne a včas doručené. C. svoju neúčasť na skôr nariadené pojednávanie na XX.XX.XXXX (ktoré bolo odročené na návrh právnej zástupkyne žalobkyne z dôvodu jej náhlej choroby) z dôvodu vzdialenosti od miesta jej súčasného bydliska a zdravotného stavu, pričom súhlasila s pojednávaním bez jej účasti. Súd v súlade s § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovanej v 1.rade.
8. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný ( č.l. XX) pre katastrálne územie B. súd zistil, že byt č. 2, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu X. XX,XX,XX,XX, so súpisným číslom XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve, žalobkyne, žalovanej v X.rade a tretej osoby, ktorá nie je sporovou stranou. P. spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je vo výške X/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v X.rade je vo výške X/X a veľkosť spoluvlastníckeho podielu H. T., nar. XX.XX.XXXX, je vo výške X/X. L. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej v 2.rade k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti
X/X je darovacia zmluva, ktorá je na liste vlastníctva zapísaná ako J. zmluva V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetnou darovacou zmluvou žalovaná v X.rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na byte na žalovanú v X.rade. Z uvedeného dôvodu nebolo ani potrebné, aby si súd túto zmluvu vyžiadal z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor.
11. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
12. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
18. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
21. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal skúmaním, či je žaloba prípustná, či je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení a či je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby.
22. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/8 k bytu žalovanej v X.rade v dôsledku tvrdenej absolútne neplatnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v X.rade ako darcom a žalovanou v X.rade ako obdarovanou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v X.rade na základe V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
23. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.X.XXXX sp.zn. X S. XXX/XXXX).
24. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie E. súdu U. republiky z XX.XX.XXXX č.k. N.. ÚS XXX/XXXX-X). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
25. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy. V posudzovanom spore nepochybne účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, žalobkyňa nie je, preto nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností a preto žalobkyňa nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobkyňa v replike ako aj v konaní pred súdom na pojednávaní na 27.02.2024 prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že jej aktívna vecná legitimácia je daná, pretože sa dotýka jej právnej sféry, nakoľko je tiež spoluvlastníčkou predmetného bytu a rovnako dcérou žalovanej v X.rade tak ako žalovaná v X.rade. Je potrebné dodať, že požadovaným výrokom určujúcim spoluvlastníctvo žalovanej v X.rade o výške X/X by sa na právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo, nakoľko kataster nehnuteľností by len obnovil predchádzajúci právny stav a za podielového spoluvlastníka s podielom o veľkosti X/X by zapísal žalovanú v X.rade, avšak podiel žalobkyne o veľkosti X/X by ostal nedotknutý. V zásade platí, že neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať s úspechom i tá osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou napadnutej zmluvy, ale len ak bola takýmto právnym úkonom na svojich právach dotknutá. H. žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou napadnutej darovacej zmluvy, nebola touto zmluvou nijako dotknutá, pretože sa jej práv k bytu predmetný právny úkon nijako nedotýka. Ako už bolo uvedené vyššie, nedostatok vecnej legitimácie samo o sebe vedie vždy k zamietnutiu žaloby.
26. Súd sa zaoberal aj preskúmaním existencie naliehavého záujmu žalobkyne na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď by bez určenia, ktorého sa žalobkyňa domáha, bolo jej právo ohrozené alebo by jej právne postavenie ostalo neisté, za predpokladu, že by vyhovenie žalobe túto neistotu odstránilo a vytvorilo tak pevný základ pre vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými. V danej veci žalobkyňa dôvodila, tým, že zmena zápisu vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva k bytu nie je možné učiniť žiadnym iným spôsobom ako rozhodnutím súdu o neplatnosti darovacej zmluvy a určením, že toto právo patrí žalovanej v 1. rade. Súd konštatuje, že vyhovenie tejto žalobe, by právne postavenie žalobkyni nijako nezmenilo, totižto, ak by sa opätovne stala vlastníčkou 5/8 k bytu žalovaná v X.rade, nič by jej nebránilo disponovať svojim spoluvlastníckym podielom (§ 123 Občianskeho zákonníka), teda tento znova podľa svojej vlastnej vôle počas života previesť. Žalobkyňou zvolená určovacia žaloba jej nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho postavenia. Určenie darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu by totiž nemalo za následok, že by žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel, ktorý sa stal predmetom darovacej zmluvy. Ak by sa návrhu vyhovelo a určenie by spôsobilo obnovenie predchádzajúceho (pôvodného) stavu, aký existoval pred uzavretím darovacej zmluvy, darkyňa ako vlastník by mohla opätovne slobodne disponovať so svojím vlastníctvom. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že podmienka naliehavého právneho záujmu nie je splnená, čo predstavuje ďalší dôvod zamietnutia žaloby.
27. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Rovnako v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
28. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a zároveň aj neexistencii naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu po vecnej stránke nepreskúmaval, nakoľko uvedené je vylúčené s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalované mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na zásadu úspechu vo veci, súd priznal žalovanej v 2.rade zastúpenej advokátkou nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej v X.rade nepriznal (R XX/ XXXX), pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislave IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.