Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Em-2-2022.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Subarea
11Em/2/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Piešť II.XXX, XXX XX C., proti povinnej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. X, G., zastúpenej: VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.04.2022 domáhal nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017 v časti styku otca s maloletým dieťaťom. 2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11Em/2/2022 – 43, zo dňa 15.07.2022, bol nariadený výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017 v časti styku otca s maloletým. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.08.2022. 3. Exekučným titulom vo veci je rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny mesiac v kalendárnom roku od prvého piatku v tom ktorom mesiaci od 15.00 hod do soboty nasledujúceho týždňa toho ktorého mesiaca do 15.00 hod, od tretieho piatku toho ktorého mesiaca od 15.00 hod do stredy v týždni nasledujúcom po treťom piatku toho ktorého mesiaca do 17.00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v mesiaci august od pondelka druhého týždňa mesiaca od 9.00 hod do nedele tretieho týždňa v auguste do 19.00 hod, každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod, každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 15.00 hod do soboty nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19.00 hod, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 12.00 hod do 31.12. do 12.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 12.00 hod do 25.12. do 12.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do posledného dňa prázdnin do
19.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť spolu s osobnými vecami a odovzdať otcovi v stanovenom čase. 4. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 59P/30/2021, o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia. Konanie bolo právoplatne skončené. 5. Zo súvisiaceho spisu sp. zn. 59P/30/2021 bolo zistené, že súd uznesením č. k. 59P/30/2021-21 z 23.06.2021 nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX ako i maloletému H., povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať v Občianskom združení Tenenet, každému v rozsahu 60 hodín, po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí určí zariadenie po dohode s každým z rodičov samostatne. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností a za účelom psychologického poradenstva maloletému. 6. Zo záverečnej správy Tenenet o. z. z 31.05.2022 (č. l. 195) vyplynulo, že spolupráci bola rodina od začiatku ich problému naklonená, matka maloletého chcela riešiť odmietanie otca svojim synom ako aj jeho prežívanie, aby to v budúcnosti nemalo dopad na jeho psychiku. S otcom maloletého však bola prerušená a ukončená komunikácia a spolupráca z dôvodov neustáleho nahrávania si osoby psychologičky, ktorá s tým nesúhlasila a otec bol na to upozornený, ako aj z dôvodu porušovania dôvery. Otec nerešpektoval odporúčania psychologičky, a preto bolo potrebné venovať sa prežívaniu maloletého. 7. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie pod sp. zn. 59P/32/2020, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. 8. Zo súvisiaceho spisu sp. zn. 59P/32/2020 bolo zistené, že súd uznesením č. k. 59P/32/2020-974 z 28.09.2022 nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil rodičom maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX ako i maloletému H. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať Centre pre deti a rodiny Röntgenova 6, Bratislava, v rozsahu 60 hodín na celú rodinu po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí a miesto určí zariadenie po dohode s každým z rodičov. Po dobu trvania výchovného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. č.k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností, za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných stretnutí otca s maloletým dieťaťom. 9. Centrum pre deti a rodiny Röntgenova 6, Bratislava podaním k sp. zn. 59P/32/2020 informovalo súd, že s rodinou nepracovali. 10. V súvisiacom konaní pod sp. zn. 59P/32/2020 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí a poradenská psychológia. Znalec v znaleckom posudku č. 51/2021 uviedol, že v súčasnej debaklovej situácii, kedy sa maloleté dieťa nestretáva s otcom, pričom takému stretávaniu sa, kvôli pretrvávajúcemu rodičovskému konfliktu ako i výchovnému pôsobeniu rezidenčného rodiča, aj aktívne bráni, nie je možné z psychologického hľadiska, odporučiť pokračovanie tejto formy rodičovskej starostlivosti tak, aby sa dala považovať za optimálnu z hľadiska vývinových potrieb maloletého dieťaťa, pričom násilné zásahy do preferenčnej rezidenčnej starostlivosti by zrejme spôsobili maloletému dieťaťu ešte väčšie škody, preto je možné odporučiť len asistovanú sanáciu narušených rodinných väzieb potrebnú k tomu, aby pomocou terapeutických intervencií došlo k obnoveniu stretávania maloletého s otcom. 11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 376 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 14. Podľa § 378 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. 15. V zmysle § 390 ods. 1 písm. c) CMP výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 16. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. 17. V konaní je nesporné, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo problematická, vzájomný vzťah rodičov je konfliktný a styk otca s maloletým dieťaťom sa nerealizoval v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, preto bolo rodine v súvisiacich konania opakovane uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností, za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných stretnutí otca s maloletým dieťaťom. Uložené výchovné opatrenie a asistovaný styk však nesplnili svoj účel a aj napriek spolupráci rodičov a pôsobeniu odborníka sa zmenu postoja a správania dieťaťa voči otcovi nepodarilo dosiahnuť. Dieťa naďalej reaguje vo vzťahu k otcovi odmietavo. Znalec vo svojom posudku uviedol, že násilné zásahy do preferenčnej rezidenčnej starostlivosti by zrejme spôsobili maloletému dieťaťu ešte väčšie škody, preto je možné odporučiť len asistovanú sanáciu narušených rodinných väzieb potrebnú k tomu, aby pomocou terapeutických intervencií došlo k obnoveniu stretávania maloletého s otcom. 18. Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). 19. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29. júna 2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006 , ods. 109). 20. Vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. Európsky súd pre ľudské práva uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 115). 21. Súd sa v danom prípade pokúsil vytvoriť a zabezpečiť predpoklady na realizáciu súdneho rozhodnutia, prijal tomu zodpovedajúce vhodné opatrenia, ktoré ale neviedli k náprave narušených vzťahov a obnove styku otca s maloletým dieťaťom. Z podanej správy Tenenet o.z. je zrejmé, otec maloletého počas asistovaného styku nespolupracoval, otec nereagoval na potreby maloletého. Centrum pre deti a rodiny Röntgenova 6, Bratislava informovalo súd, že s rodinou nepracovali. S poukazom na predložené správy ako aj znalecký posudok č. 51/2021 v tejto fáze konania nie je možné prijať jednoznačne záver, že dôvodom negatívneho správania sa dieťaťa voči otcovi je výlučne postoj matky. Nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami, čo v tomto prípade preukázané nebolo. V predmetnej veci považuje súd použitie donucovacích opatrení za kontraproduktívne, nakoľko ich použitie by mohlo viesť k ešte väčšej degradácii vzťahov medzi maloletým dieťaťom a otcom. Súd má za to, že k vyriešeniu tejto neželanej situácie v rodine môže dôjsť len zmenou postoja maloletého dieťaťa a znalcom odporúčanou asistovanou sanáciu narušených rodinných väzieb, avšak túto zmenu nie je možné dosiahnuť použitím donucovacích prostriedkov zo strany súdu. 22. Súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní, nakoľko použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v danom prípade nežiaduce, nesleduje najlepší záujem dieťaťa a najmä nebude viesť k zlepšeniu vzťahov
medzi otcom a maloletým dieťaťom. Súd preto v zmysle ustanovenia § 390 ods. 1 písm. c) CMP výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. 23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (v zmysle CMP účastník), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.