Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-11-2020.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: C.. Z. N., O.. XX.XX.XXXX V. B. H. XXX/XX, XXX XX M., E. Z., proti žalovanému: L. B., O.. XX.XX.XXXX, V. B. H. XX/XX, XXX XX M., E. Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom na súde dňa 20.02.2020 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa predaja, zámeny, darovania, vkladu do majetku právnickej osoby, prenajatia a vypožičania podielu vo výške 1/5 k pozemku na parcele registra „C“ č. XXX/X R. XXX/X, o celkovej výmere 328 m2, druh: záhrada a zastavané plochy a nádvoria zapásaný na LV č. XXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre okres Ž., obec M., kat. územie M.. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku záhrada o celkovej výmere 301 m2 a pozemku s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 27 m, zapísaný na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie M. v obci M.. Žalobca disponuje informáciou, že uvedený spoluvlastnícky podiel k dotknutému pozemku žalovaný už previedol na tretiu osobu, nakoľko na LV č. XXX je vyznačená plomba X. - XXXX/XXXX. Prevod sa uskutočnil aj napriek výzve žalobcu, že žalovaný má voči žalobcovi povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel žalobcovi, ktorá mu vyplýva z predkupného práva. Žalobca je 3/5 podielovým spoluvlastníkom dotknutého pozemku a tento pozemok využíva dlhodobo viac ako 10 rokov, pričom znáša všetky náklady súvisiace s údržbou a užívaným tohto pozemku, nakoľko na časti tohto pozemku sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca taktiež uvádza, že žalovaný je menšinovým, čiže 1/5 podielovým spoluvlastníkom a doposiaľ nevynaložil žiadne náklady na hospodárenie so spoločným pozemkom. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude ohrozené predkupné právo žalobcu. Žalobca tvrdí, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany predkupného práva žalobcu. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný má povinnosť ponúknuť predmetný pozemok žalobcovi z titulu predkupného práva pri podielovom spoluvlastníctve. 3. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
8. Podľa ust. § 603 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
9. Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ v znení zákona č. 252/1999 Zb. účinnom od 11.10.1999, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely rozhodnutia súdu v danom prípade sa súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom prípade zaoberať nebude). Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
11. Súd vychádzajúc zo žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú. M. zo dňa 19.02.2020 (na č. l. 4 spisu) vyplýva, že v časti A predmetného listu vlastníctva sú evidované pozemky uvedené v druhom bode odôvodnenia tohto uznesenia. V časti B listu vlastníctva je medzi inými evidovaný žalobca ako podielový spoluvlastník pod B14 a B16 v podiele o veľkosti 3/5 a pod B15 žalovaný ako podielový spoluvlastník v
podiele o veľkosti 1/5. Na predmetnom liste vlastníctva je k nehnuteľnostiam uvedeným v druhom bode odôvodnenia tohto uznesenia vyznačená plomba na základe X. - XXXX/XXXX.
13. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že žalobca neosvedčil spôsobilosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako potrebu dočasnej úpravy vzťahov voči žalovanému. Vyznačením plomby na základe X.-XXXX/XXXX na liste vlastníctva č. XXX, ktorá podľa žalobcu vyznačuje prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaným na tretiu osobu, malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k porušeniu jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností podľa ust. § 140 OZ. Nariadením neodkladného oparenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému, aby sa zdržal prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom, by sa nedosiahla potrebná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko by nebolo možné určiť trvanie účinnosti takého neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný mohol svoj spoluvlastnícky podiel k dotknutým pozemkom previesť na tretiu osobu (súd poznamenáva, že žalobca nepreukázal, na akú osobu mal byť jeho spoluvlastnícky podiel prevedený, keď skutočnosť, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemkom osvedčuje len existenciou plomby na predmetnom liste vlastníctva) bez toho, aby zachoval predkupné právo žalobcu, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý majú byť bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Žalobca má na ochranu svojho predkupného práva k dispozícii právne mechanizmy uvedené v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, t.j. dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je možné aj v katastrálnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy, a to doručením námietky k prebiehajúcemu katastrálnemu konaniu. Okresný úrad, katastrálny odbor je povinný takúto námietku doručiť účastníkom a vysporiadať sa s ňou aj v konaní a pri vydaní rozhodnutia. V tomto prípade je však potrebné prihliadnuť na fakt, že príslušné katastrálne odbory aplikujú aj v prípadoch relatívnej neplatnosti právneho úkonu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.7.2011 publikované pod č. R 81/2014, v zmysle ktorého „spor o platnosť odstúpenia od zmluvy musí okresný úrad, katastrálny odbor, skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd.“ Keďže v prípade vznesenia námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu pôjde v zásade o totožnú situáciu (existuje tu spor o platnosť právneho úkonu, ktorý je občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť len súd), okresný úrad, katastrálny odbor bude vo vkladovom konaní skúmať, či je medzi účastníkmi spor týkajúci sa vznesenia námietky relatívnej neplatnosti, a v prípade, ak takýto spor existuje, vyzve účastníka na podanie žaloby v zmysle ustanovení CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s.) Pokiaľ by sa žalobca relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolával, a vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu žalovaného by sa stala tretia osoba, žalobca má k dispozícii možnosť domáhať sa od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, ak tak neučiní dobrovoľne, má žalobca právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (tretej osoby). Žalobca teda nie je oprávnený domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, ako to navrhuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje pri porušení predkupného práva sa domáhať v tomto prípade žalobcovi ako oprávnenému z predkupného práva, aby mu nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu (tretia osoba) ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované. Predmetné ustanovenie teda neponúka možnosť žalobcovi, aby sa domáhal ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu od žalovaného ako osoby, ktorá predkupné právo porušila. Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného
práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre možnosť domáhať sa nápravy žalobou o nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 OSP (pozn. súdu teraz § 229 CSP). Dovolateľ sa preto mylne domnieva, že v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môže „realizovať“ aj tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinné dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnosti dovolania relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačnoprávnym vlastníkom (Ro NS SR z 30. 06. 2010, sp. zn. 4 Cdo 48/2009).
S prihliadnutím na uvedené dospel súd k záveru, že za súčasného skutkového stavu nie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa prevodu spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam dôvodné, pretože by sa tým neupravili pomery medzi stranami sporu, ale naopak, došlo by k situácii, kedy by žalovaný nebol oprávnený dotknutý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam previesť, avšak žalobca by ani nebol oprávnený žalobou vo veci samej sa domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Také neodkladné opatrenie by neplnilo svoj účel a neprimerane by zasahovalo do vlastníckeho práva žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Nakoľko súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, prináleží nárok na náhradu trov konania žalovanému. Vzhľadom na to, že si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy vznikli, súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.