Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/921/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného „Spoločnosť pre zdravý životný štýl", občianske združenie, IČO: 45 011 583, so sídlom Bratislavská 57, 908 48 Kopčany, právne zast. JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti povinnému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX O., vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, so sídlom exekútorského úradu Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica, pod sp. zn. 143EX 341/19, o vymoženie 28.214,83,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. októbra 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. októbra 2019.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 31.5.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. -449 zo dňa 21.6.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2019 a vykonateľnosť dňa 7.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. -516 zo dňa 30.1.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 11.6.2019 súdnu exekútorku JUDr. Blanku Ružekovú, so sídlom exekútorského úradu Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 11.6.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.10.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že dňa 15.4.2019 podal dovolanie proti exekučnému titulu a následne, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, podal návrh aj o odklad jeho vykonateľnosti. Najvyšší súd vo veci síce ešte nerozhodol, povinný však predpokladá, že Najvyšší súd SR dovolaniu vyhovie. Je preto daná skutočnosť, ktorá bráni vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený s návrhom povinného nesúhlasil, poukázal na to, že povinný neuviedol žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na materiálnu a formálnu

právoplatnosť exekučného titulu a k tvrdeniam povinného uviedol, že samotné podanie dovolania nemá odkladný (suspenzívny) účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a preto nezakladá ani dôvod podľa §61k ods. l Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť. Až prípadné právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by zakladalo dôvod pre odklad, respektíve zastavenie exekúcie. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. k momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je práve naopak, viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS CR ). Preto, keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok a nie je ani dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť, vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 25.10.2019, podal povinný dňa 6.11.2019, v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.

6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil rovnakými skutočnosťami, ktoré uvádzal aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Poukazoval opätovne na podané dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté a na ustanovenia § 56 ods. 2 a § 57 ods. 1 Exekučného poriadku týkajúce sa odkladu a zastavenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zastavenie exekúcie, navrhol aby súd rozhodol o odklade exekúcie.

7. Súd dňa 4.12.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 19.12.2019. Oprávnený zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a napadnuté uznesenie za vecne a právne správne. Súdu predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.10.2019, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie povinného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Náhradu trov právneho zastúpenia si neuplatnil.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj s tvrdeniami oprávneného. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného konštatuje, že vyšší súdny úradník správne poukázal na to, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, samo o sebe nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie a nebráni vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný súdu nepreukázal, ani v rámci podanej sťažnosti, že by dovolací súd o jeho podaniach rozhodol v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Práve naopak, oprávnený súdu predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.10.2019, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie povinného.

15. Súd ďalej poukazuje na to, rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti (t.j. výrok vykonávaného rozhodnutia), boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, v akej výške a v akej lehote má plniť. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že návrh na exekúciu podal ten subjekt, v prospech koho je priznané právo vyplývajúce z exekučného titulu, teda osoba aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

16. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

17. K návrhu povinného na odklad exekúcie, súd uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy (účinnej od 1.4.2017) o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor (nie súd). Dôvody odkladu exekúcie sú upravené v ustanovení Exekučného poriadku a ich existenciu preskúmava súdny exekútor. Povinný sa nesprávne odvolával na ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré bolo novelizované. Povinný má právo požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie z dôvodov uvedených v ustanovení Exekučného poriadku a bude úlohou súdneho exekútora o jeho návrhu rozhodnúť v súlade s uvedeným ustanovením Exekučného poriadku.

18. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

22. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.

23. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).