Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: Mgr. B. X., nar. XX.XX.XXXX, H.. L. H. 1, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokát, Floriánska 16, Košice, IČO: 35 563 079, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, R. 7, XXX XX E., o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e priznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného ROZHODCOVSKÝM SÚDOM so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. zo dňa 11.05.2016 (ďalej len rozhodcovský rozsudok) a náhrady trov konania. Skutkovo tvrdil, že po dni 11.05.2016 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. Uplatňuje dôvod zrušenia podľa a Ďalej tvrdil, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a že ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA nemal právomoc rozhodnúť vo veci. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v listine datovanej 31.08.2015, ktorú rozhodcovský sud vyhodnotil ako zmenku, nespĺňa náležitosti požadované zákonom o rozhodcovskom konaní. Nie je urobená v písomnej forme, nakoľko nie je krytá podpisom žalobcu. Ako uviedol vo vyjadrení dňa 26.04.2016 „zmenka“ zo dňa 31.08.2015 je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Dôvody neplatnosti - podvod zo strany p. S. D., bytom R. 7, E. a absenca vôle žalobcu na zmenkový záväzok - sa plne vzťahujú aj na rozhodcovskú doložku, čo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní spôsobuje jej neplatnosť. Tiež namietal, že v rozhodcovskej doložke je uvedený stály rozhodcovský súd, ktorý v čase jej vzniku neexistoval. Spory zo zmenky mali byť rozhodnuté Rozhodcovským súdom v Bratislave so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava. Tento rozhodcovský súd bol zriadený dňa 22. 11.2013 zriaďovateľom Rozhodcovský súd Bratislava, s. r. o. IČO: 47 537 451, Žilinská 14, 811 05 Bratislava. ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA, ktorý vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok bol zriadený dňa 01.01.2015 zriaďovateľom Centrum rozhodcovskej a právnej pomoci, IČO: 45 744 921, Žilinská 14, 811 05 Bratislava, ako právny nástupca Rozhodcovského Súdu Bratislava. Je zrejmé, že Rozhodcovský súd Bratislava a ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA sú rozdielne rozhodcovské súdy. V rozhodcovskej doložke obsiahnutej v zmenke zo dňa 31.08.2015 je určený Rozhodcovský súd Bratislava, ktorý v danom čase už neexistoval (zanikol 31.12.2014). Za popísaných okolností je rozhodcovská doložka neplatná pre založenie rozhodcovskej právomoci neexistujúceho rozhodcovského súdu a ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA nemohol mať na jej základ právomoc rozhodovať spory zo zmenky zo dňa 31.08.2015.

Ďalej namietal, že konanie na rozhodcovskom súde bolo poznačené procesnými vadami v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, ktoré vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na § 34 ods. 2 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní a § 7 ods. 5 Rokovacieho poriadku ROZHODCOVSKÉHO SÚDU BRATISLAVA: Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je podľa žalobcu nepreskúmateľné a neobsahuje riadne odôvodnenie. Nevyporiadal sa so žiadnym z podstatných argumentov žalobcu z vyjadrenia zo dňa 26.04.2016. Ďalšou vadou konania na rozhodcovskom súde s negatívnym dopadom na rozhodnutie vo veci samej je odopretie prerušenia rozhodcovského konania, napriek informácií o podaní trestného oznámenia spojeného so zmenkou a postupom p. S. D.. Poukázal na zákona o rozhodcovskom konaní a a Rozhodcovskému súdu žalobca adresoval informáciu iniciovaní trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v priamej spojitosti s okolnosťami vystavenia zmenky zo dňa 31.08.2015. Bolo povinnosťou rozhodcovského súdu prerušiť rozhodcovské konanie a vyčkať s rozhodnutím vo veci samej do právoplatného skončenia trestného konania.

2. K žalobe pripojil rozhodcovský rozsudok, zmenku, vyjadrenie k žalobe, výpisy z obchodného vestníku zo dňa 22.11.2013, zo dňa 01.01.2015 zo dňa 01.01.2016.

3. Žalovanému bola žalobca doručená dňa 21.02.2020, ktorý sa k žalobe nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, odročenie nežiadal a žalovaný riadne predvolaný sa na pojednávanie nedostavil, a na základe nesporných skutkových tvrdení a dôkazov uvedených v odseku 2 zistil tento skutkový stav veci:

5. Z rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. zo dňa 11.05.2016 vyplýva, že bol vydaný rozhodcom JUDr. Z. U., ktorého ustanovil do funkcie rozhodcu ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA so sídlom Žilinská 14, Bratislava a to v spore žalovaného v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu proti žalobcovi v rozhodcovskom konaní žalovaného. Rozhodcovským rozsudok bolo rozhodnuté, že ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA so sídlom Žilinská 14, Bratislava má v danej veci právomoc rozhodovať.

6. Zo zmenky vyplýva, že je na pretlačenom tlačive, kde je jasne veľkými písmenami napísané ZA TÚTO ZMENKU ZAPLATÍM BEZ PROTESTU komu (veriteľovi) S. D., R. 7, XXX XX E. a v časti meno/názov a podpis dlžníka zo zmenky (vystaviteľa) je napísaná Z.. X. B., H.. L. H. 1, XXX XX E. a vlastnoručný podpis. V zmenke je uvedené, že účastníci zmenkového vzťahu svojimi podpismi na tejto zmenke prejavujú vôľu byť viazaní týmto zmenkovým vzťahom a touto rozhodcovskou doložkou. Spory, ktoré vzniknú z tejto zmenky, sa budú prejednávať a rozhodovať bez prítomnosti účastníkov (písomne a zrýchlenou formou) v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom Bratislava, sídlo: Žilinská 14, 811 05 Bratislava, (www.rsba.sk <http://www.rsba.sk>). Účastníci sa podriadia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.

7. Žalobca vo vyjadrení k žalobe datovanom dňa 26.04.2016, ktoré adresoval ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA o. i. uviedol, že má za to, že Rozhodcovský súd Bratislava ani nemôže byť príslušným pre konanie o zmenke, preto namieta jeho nepríslušnosť a žiada, aby tento spor bol riešený na všeobecnom súde v zmysle .

8. Z Obchodného vestníka č. 12/2014 zo dňa 20.01.2014 vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a to Rozhodcovský Súd Bratislava s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 537 451, zverejňuje oznámenie, že dňa 22.11.2013 zriadil stály rozhodcovský súd pod názvom Rozhodcovský Súd Bratislava, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava. Ďalej s oznámením o zriadení stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľ zverejnil aj Štatút Stáleho Rozhodcovského Súdu Bratislava.

9. Z Obchodného vestníka č. 14/2015 zo dňa 22.01.2015 vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a to Centrum rozhodcovskej a právnej pomoci, so sídlom Žilinská 14, 811 05

Bratislava, IČO: 45 744 921, webové sídlo: rsba.sk, zverejňuje oznámenie, že dňa 01.01.2015 zriadil stály rozhodcovský súd pod názvom ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava. Ďalej s oznámením o zriadení stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľ zverejnil aj Štatút STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU BRATISLAVA.

10. Z Obchodného vestníka č. 19/2016 zo dňa 29.01.2016 vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a to Centrum rozhodcovskej a právnej pomoci, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 45 744 921, zverejňuje oznámenie o zmene údajov zverejnených o ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde pod názvom ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava. Ďalej s oznámením o zriadení stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľ zverejnil aj Štatút STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU BRATISLAVA.

11. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 11.05.2016. Žaloba o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku bol doručená Okresnému súdu Bratislava V dňa 08.07.2016.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

13. Podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

14. Podľa na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

15. Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

17. Podľa účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

19. Žalobca ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania pod sp. zn. vedeného rozhodcom JUDr. Z. U., ktorého ustanovil do funkcie rozhodcu ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, čím je daná aktívna aj pasívne legitimácia v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca v 60 dňovej lehote podľa podal žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu, že neuviedol dátum, kedy rozhodcovský rozsudok prevzal, tvrdil, že to bolo po jeho vydaní t. j. po 11.05.2016, pričom žaloba bola doručená na Okresný súd Bratislava V, v tom čase na kauzálne príslušný súd, dňa 08.07.2016, t. j. včas.

20. Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. (). Žalobca pri prvom úkone uviedol doslovne toto: že „Rozhodcovský súd Bratislava ani nemôže byť príslušným pre konanie o zmenke, preto namieta jeho nepríslušnosť a žiada, aby tento spor bol riešený na všeobecnom súde v zmysle .“ Žalobnú odpoveď adresoval na ROZHODCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA. Žalobca v žalobe rozlišuje medzi Rozhodcovským súdom Bratislava, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovský Súd Bratislava s. r. o a tvrdí, že je neexistujúcim súdom a ROZHODCOVSKÝM SÚDOM BRATISLAVA, so zriaďovateľom Centrom rozhodcovskej a právnej pomoci, ktorý v predmetnom rozhodcovskom konaní rozhodoval. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca namietol absenciu právomoci Rozhodcovského súdu Bratislava, ale nenamietol absenciu právomoci ROZHODCOVSKÉHO SÚDU BRATISLAVA, ktorý rozhodoval spor pod sp. zn. a ktorému adresoval žalobnú odpoveď. S poukazom zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Nie je sporné, že žalujúca strana podala rozhodcovskú žalobu na ROZHODCOVCOVSKÝ SÚD BRATISLAVA a žalobca v žalobnej odpovedi právomoc tohto rozhodcovského súdu nenamietol. Námietky ohľadom právneho nástupníctva uvedené v žalobe súd nezobral do úvahy, keď tieto dôvody neboli v žalobnej odpovedi namietnuté ( ). Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právomoc ROZHODCOVCOVSKÉHO SÚDU BRATISLAVA prejednať a rozhodnúť tento rozhodcovský spor medzi žalobcom a žalovaným bola daná podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to už neriešil otázku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi, podvodu, či nedostatku vôle žalobcu.

21. Žalobca ako dôvod zrušenia namietol procesné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Táto vada spočíva podľa neho nepreskúmateľnosti odôvodnenia. Aj keby súd pripustil tento dôvod zrušenia, hoci ho namietol až v žalobe, pričom procesné vady, respektíve všetky dôvody zrušenia žalobca musí namietať v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4). odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nenapĺňa procesnú vadu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. o rozhodcovskom konaní. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, nemôže byť skutočnosťou s vplyvom, dopadom na rozhodnutie vo veci samej, pretože odôvodnenie nasleduje vždy po samotnom rozhodnutí vo veci samej. Odôvodnenie nikdy nebude predchádzať rozhodnutie, práve naopak, najskôr je rozhodnutie vo veci samej a až potom odôvodnenie. Vzhľadom na to súd uvádza, že tento dôvod zrušenia nebol daný.

22. Ako ďalší dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobca uplatnil vadu konania na rozhodcovskom súde s negatívnym dopadnem na rozhodnutie vo veci samej - odopretie neprerušenia konania. Zo žalobnej odpovede vyplýva, že žalobca oznamoval, že podáva trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Informácia o tom, že žalobca podáva trestné oznámenie, nie je dôvodom na prerušenie konania, nakoľko podaním trestného oznámenia sa trestné konanie nezačína. Preto neprerušenie konania z dôvodu podania trestného oznámenia nebolo porušením zákona o rozhodcovskom konaní a už vôbec nie skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, nebol naplnený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa

23. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (, ,

Z. z). Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku, preto neskúmal dôvodnosť žaloby, ani preskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, keďže konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je odvolacím konaním. V predmetnom rozhodcovskom spore súd žiadne porušenie verejného poriadku nezistil. Zároveň dodáva, že žalobca za celú dĺžku konania tohto sporu výsledok či vybavenie jeho trestného oznámenia, na ktoré v žalobnej odpovedi poukazoval, súdu do vyhlásenia dokazovania za skončené neuviedol.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).

26. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech vo veci, nakoľko mu podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal s poukazom na citované ustanovenie , základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Mestskom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).