Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. G., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti matky S. G., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom A., P. XXX/XX a otca A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A., toho času v Q. G., so sídlom N., S. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. septembra 2019, č.k. -93, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že súd určuje otcovi výživné na maloletého A. G., nar. XX.XX.XXXX. sumou 80 eur mesačne a na maloletú Z. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou od 18.04.2019.

II. Zročné výživné na mal. A. za obdobie od 18.04.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu, v sume 914,67 eur, otca zaväzuje zaplatiť matke v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zročné výživné na maloletú Z. za obdobie od 18.04.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu, v sume 686 eur, otca zaväzuje zaplatiť matke v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zveril maloleté deti A. a Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom II. určil otcovi výživné na maloletého A. sumou 100 eur mesačne a na maloletú Z. sumou 80 eur mesačne, ktoré otca zaviazal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou od 01.10.2018. Výrokmi III. a IV. zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 01.10.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 1.200 eur a na maloletú Z. za rovnaké obdobie v sume 960 eur otcovi povolil zaplatiť matke v splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným, s účinnosťou od 01.10.2019 do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom V. styk otca s maloletými deťmi neupravil. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia vyživovacej povinnosti otcovi detí na maloletého A. sumou 100 eur mesačne

a na maloletú Z. sumou 80 eur mesačne, pričom styk otca s maloletými deťmi upraviť nežiadala, a to aj vzhľadom k tomu, že otec sa nachádzal v ústave na výkon väzby. Návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sa narodili zo vzťahu s A. W., ktorý dňa 10.09.2018 odišiel bez udania dôvodu zo spoločnej domácnosti. Od uvedeného dňa neprejavil žiadny záujem o maloleté deti a ani neprispieval na ich výživu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Mal za preukázané, že otec maloletých detí sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, preto otca vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom otec uviedol, že so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí, preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti stará aj v súčasnej dobe; rozhodol tak s prihliadnutím na ich vek a skutočnosť, že otec je v súčasnej dobe vo výkone väzby. Styk otca s maloletými deťmi neupravil vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletých styk upraviť nežiadali. Pri určení výživného vychádzal z toho, že otec s navrhovanou výškou výživného pri výsluchu súhlasil a ďalej z toho, že matka maloletých detí je zamestnaná len od konca augusta 2019 ako A. Z. v G. s príjmom 520 eur brutto mesačne. Platí výdavky maloletých detí, domácnosti a spláca úver. Vyživovaciu povinnosť má k trom maloletým deťom. Pokiaľ ide o otca, uviedol súd, pri určení výživného vychádzal z jeho schopností a možností pred jeho vzatím do väzby, keďže otec maloletých detí je vo väzbe, kde nemá žiadny príjem. Uviedol, že otec je vo väzbe v dôsledku jeho trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. Pred vzatím do väzby mal v období od januára 2018 do septembra 2018 čistý mesačný príjem 528,45 eur, od novembra 2018 do januára 2019 mal podľa vyjadrenia otca čistý príjem 650 eur. Z uvedených skutočností, konštatoval súd, je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť príjem, z ktorého by bol, keby bol na slobode, schopný platiť výživné vo výške 180 eur na obe deti. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom určil spätne odo dňa 01.10.2018 v súlade s návrhom navrhovateľky, pričom uviedol, že tak rozhodol z dôvodu, že od uvedeného dňa si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplnil. Nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku, jeho výroku o výške vyživovacej povinnosti a nedoplatku na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výškou výživného, ktoré mu súd určil a taktiež so spätným doplatením výživného, pretože jeho majetkové a finančné pomery sú nulové. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a je bezdomovec. Momentálne ho žaluje VÚB a.s. a vymáha od neho pohľadávku vo výške 16.052,86 eur a ďalšiu pohľadávku vo výške 6.828,57 eur. Ďalej uviedol, že jeho matka vypomáha matke maloletých detí, či už materiálne alebo finančne. Je si vedomý toho, že musí a aj chce prispievať na výživné svojim deťom, ale momentálne nemá z čoho. Zo spoločnej domácnosti odišiel z dôvodu, že jeho partnerka mu bola neverná. Žiadal súd, aby mu určil minimálne výživné na obe maloleté deti až do jeho prepustenia z výkonu väzby, poprípade trestu, a taktiež aby zohľadnil v dlžnej sume finančnú a materiálnu výpomoc jeho matky.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloleté deti majú svoje potreby, ktoré ona ako matka musí pravidelne zabezpečovať i napriek tomu, že otec detí na ich výživu neprispieva, čo je často veľmi ťažké. Pred pojednávaním otec detí súhlasil s navrhovanou výškou výživného na obe deti, taktiež súhlasil so splatením zročného výživného na obe deti. V r. 2018 otec požiadal VÚB banku o dve pôžičky, ktoré mu boli schválené, a to výške 6.200 eur a 13.870 eur, pričom uvedenú sumu za krátke obdobie minul a deťom i napriek tomu neprispel na výživu ani cent. Otec má v ústave na výkon väzby zabezpečené bývanie a pravidelnú stravu, uvedené by mali mať zabezpečené taktiež deti, na čom by sa mal podieľať aj ich otec. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

5. Otec v replike k vyjadreniu matky zopakoval, že žiada, aby mu súd stanovil minimálne výživné až do jeho prepustenia z výkonu trestu, ktoré má 26.09.2021, aby mu nenarástol dlh, ktorý by bol schopný platiť. K tvrdeniu matky, že pred súdnym pojednávaním súhlasil so splatením zročného výživného uviedol, že toto je nepravdivé, nemohol s tým súhlasiť ani pred pojednávaním, pretože sa o tom nič nehovorilo a nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. Opakovanie poukázal na to, že jeho matka prispieva na deti namiesto neho a taktiež jeho synovi platí škôlku, čo matka detí nikde neuvádza. Z pôžičiek si vyplatil dlhy, ktoré mal. Uviedol, že deti majú zabezpečené všetko (ošatenie, škôlku, hračky) zo strany jeho matky, taktiež aj finančnú pomoc v rámci možností, a keby ich matka nebola alkoholička, všetko by mali.

6. Matka v následnej duplike uviedla, že je v súčasnej dobe s maloletou Z. na rodičovskej dovolenke, výška rodičovského príspevku a prídavkov na deti nie je postačujúcou na pokrytie všetkých výdavkov domácnosti, ako aj lieky pre deti, ktoré bývajú často choré od nástupu maloletého A. do škôlky. Otec detí sa odvoláva na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, no jej životná situácia je rovnako neľahká, sama sa stará o tri maloleté deti. Potvrdila, že je pravdou, že jej pomáha s ošatením a hračkami pre maloletú Z. a A. matka otca, momentálne tiež platí úhradu v materskej škole pre A., keďže jej finančné možnosti to nedovoľujú. Pomoc, ktorú však poskytuje deťom, nezabezpečuje namiesto jej syna, ale ako stará matka maloletých detí. Syn A. navštevuje materskú školu, kde mesačná úhrada pozostáva zo školného vo výške 10 eur a stravy vo výške 36 eur mesačne; dcéra Sofia začne chodiť do škôlky od septembra 2020. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí s navrhovanou výškou minimálneho výživného zo strany otca detí.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a (, ďalej len ) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov II., III. a IV., podľa (, ďalej len ), zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. a V. rozhodnutia, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

10. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného.Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba.

11. Na strane povinného súd prihladia na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R27/1970).

12. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.

13. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, t.j. z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

14. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin nim nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov. Aj v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok NS SR z 20.02.2019, č.k. ).

15. V preskúmavanej veci ide práve o takýto prípad, v ktorom sa osoba povinná poskytovať výživu (otec) preukázateľne dopustila trestnej činnosti, za ktorú bola najskôr vo väzbe a neskôr vo výkone trestu odňatia slobody. Súd prvej inštancie preto správne pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality príjmov, t.j. z výšky príjmov otca, ktoré dosahoval pred vzatím do väzby. Preskúmaním obsahu spisu a tam predložených listiných dôkazov však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým záverom ohľadne zárobku otca pred vzatím do väzby. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že otec pred vzatím do väzby mal v období od januára 2018 do septembra 2018 čistý mesačný príjem 528,45 eur a od novembra 2018 do januára 2019 čistý príjem 650 eur, z ktorých zistení potom súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o tom, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 180 eur mesačne. Odvolací súd však z potvrdení od zamestnávateľov otca zistil nasledovné príjmy otca pred vzatím do väzby: z potvrdenia spoločnosti A. N. Y. - Z., Z. (č.l. 35 spisu) odvolací súd zistil, že otec v uvedenej spoločnosti pracoval od 15.06.2017 do 10.09.2018 (jeho pracovný pomer bol skončený dohodou podľa ) a za obdobie od 01/2018 do 09/2018 tu dosiahol čistý priemerný príjem vo výške 528,45 eur. Ďalej z potvrdenia spoločnosti O. Z., V.., so sídlom v N. (č.l. 40 spisu) odvolací súd zistil, že otec bol v ich spoločnosti zamestnaný v období od 20.12.2018 do 31.01.2019 na základe dohody o pracovnej činnosti a dosiahol tam čistý príjem vo výške 117,52 eur. Celkovo tak otec za obdobie od januára 2018 do vzatia do väzby za desať mesiacov dosiahol priemerný mesačný zárobok vo výške 475,93 eur. Vychádzajúc z uvedeného čistého mesačného príjmu otca, odvolací súd bol toho názoru, že súdom prvej inštancie stanovená výška vyživovacej povinnosti v sume 180 eur mesačne je neprimerane vysoká; za primeranú uvedenému príjmu otca odvolací súd považoval vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur mesačne na maloletého A. a v sume 60 eur mesačne na maloletú Z., vychádzajúc z princípu potencionality príjmov.

16. Preto odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletého A. vo výške 80 eur mesačne a na maloletú Z. vo výške 60 eur mesačne.

17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je dôvod, aby vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom určil spätne od 01.10.2018 z dôvodu, že od uvedeného dňa si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplnil.

18. Zákon o rodine totiž v ust. § 77 ods. 1 veta druhá, tretia zakotvuje, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno síce priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne od začatia konania, avšak iba ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možnosti uplatňovať si výživné; relevantným dôvodom pre priznanie výživného pre maloleté deti spätne by mohol byť napr. zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil

včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné (výhražky, násilie) a pod.

20. V preskúmavnej veci však dôvody, pre ktoré si matka neuplatnila včas nárok na určenie výživného, neboli preukázané. Matka netvrdila a ani nepreukázala, že by si nemohla podať návrh na určenie výživného ihneď po odchode otca zo spoločnej domácnosti, preto odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výnimočne priznať výživné pre maloleté deti aj spätne. Z uvedených dôvodov vychádzal z ustanovenia § 77 ods. 1 vetra druhá Zákona o rodine a priznal výživné až odo dňa podania návrhu na súd prvej inštancie, t.j. od 18.04.2019.

21. V nadväznosti na to potom odvolací súd zmenil aj výroky III. a IV. napadnutého rozhodnutia tak, že vyčíslil zročné výživné na maloletého Petra za obdobie odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 18.04.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že vyčíslil nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie na maloletého A. v sume 914,67 eur (11 mesiacov x 80 eur = 880 eur + za 13 dní mesiaca apríl 2019 sumu 34,67 eur) a na maloletú Z. v sume 686 eur (11 mesiacov x 60 = 660 eur + za 13 dní mesiaca apríl 2019 sumu 26 eur), ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( ). Pri výpočte nedoplatku na výživnom pritom odvolací súd nezohľadnil námietku otca, že výživné namiesto neho platila jeho matka, pretože z ust. Zákona o rodine síce vyplýva, že v prípade nemožnosti plniť vyživovaciu povinnosť prechádza vyživovacia povinnosť na predkov, avšak nemožnosťou plniť vyživovaciu povinnosť treba rozumieť objektívnu nespôsobilosť povinnej osoby plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ale táto nemožnosť nie je daná v prípade nespôsobilosti spôsobenej subjektívne, pretože aj tu sa posudzuje potencionalita príjmov. V posudzovanej veci, keďže sa otec ako osoba povinná výživou k maloletým deťom vlastným zavinením dostal do väzby a neskôr do výkonu trestu odňatia slobody, ide o okolnosť spôsobenú subjektívne, preto neboli naplnené zákonné predpoklady na prechod vyživovacej povinnosti na jeho matku v zmysle ust. Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov, pokiaľ matka otca pomáha finančne alebo materiálne matke maloletých detí so starostlivosťou o deti, jedná sa iba o jej výpomoc ako starej matky maloletých detí matke detí, preto ju nemožno započítať na plnenie vyživovacej povinnosti otca.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .