Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8P-66-2020.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/66/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako rodičia, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov J. E., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom D., D. ul. č. XX, t.č. bytom K., W. ul. č. XX a A. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom K., W. ul. č. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Maloletá R. J., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vydaním neodkladného opatrenia.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020 sa matka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozhodnutia vo veci samej, ktorý návrh však matka zatiaľ nepodala, zveril maloletú R. do jej osobnej starostlivosti s právom osobne sa starať o maloletú a zastupovať ju, otca zaviazať prispievať na jej výživu výživným vo výške 400 Eur mesačne od narodenia maloletej a upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený sa s maloletou sa stretávať vždy po vzájomnej dohode rodičov v bydlisku matky a za prítomnosti matky.
2. Ako dôvod vydania neodkladného oparenia uviedla skutočnosť, že s otcom maloletej nie sú manželia, v súčasnosti žijú v jednej domácnosti aj spolu s jej staršou maloletou dcérou, pričom byt, v ktorom žijú, je v osobnom vlastníctve otca maloletej. Otec maloletej na výživu dieťaťa ničím neprispieva, nepomáha jej so starostlivosťou o maloletú, vyhadzuje ich z bytu. Maloletá má zdravotné problémy ( tieto matka nešpecifikovala), takisto aj jej sa v dôsledku správania sa otca maloletej voči nej zhoršil zdravotný stav. K návrhu doložila rodný list maloletej.
3. Súd sa oboznámil s návrhom matky, s pripojeným listinným dôkazom, a zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia, v súčasnosti žijú v spoločnom dome, podľa vyjadrenia matky však pravdepodobne spoločnú domácnosť ( spoločné hospodárenie, spoločná starostlivosť o maloletú) nevedú. Podľa vyjadrenia matky všetku starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne ona. Otec je zárobkovo činný, podľa vyjadrenia matky dosahuje príjem cca. 1200 - 1550 Eur mesačne, matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršej dcére E., otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
4. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
5. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
10. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.
14. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
15. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.
16. Z návrhu matky mal súd preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú - rodičia maloletej viedli spoločnú domácnosť, z ich vzťahu pochádza maloleté dieťa, ich vzájomné práva a povinnosti súdnym rozhodnutím doposiaľ upravené nie sú.
17. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení však musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
18. Vzhľadom k obsahu návrhu matky súd skonštatoval, že rodičia maloletej Natálie síce v súčasnosti spolu bývajú v jednom byte, avšak pravdepodobne spolu nehospodária ako partneri, podľa vyjadrenia matky starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka, otec sa na jej výžive ničím nepodieľa. Podľa vyjadrenia matky je otec k nej ako aj k jej staršej dcére agresívny, matka nemá istotu, že bude môcť s deťmi aj naďalej bývať v terajšej domácnosti - otec maloletej sa matke vyhráža vysťahovaním z dôvodu predaja bytu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom k tomu, aby bola zaistená stabilita prostredia maloletej, súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. Pojem „osobná starostlivosť“ znamená aj fakticky osobnú starostlivosť, pretože touto starostlivosťou nie sú dotknuté práva druhého rodiča čo sa týka výchovy dieťaťa, jeho zastupovania, spravovania majetku dieťaťa alebo rozhodovania o zásadných veciach týkajúcich sa dieťaťa (§28 Zákona o rodine). Preto súd aj v časti o práve zastupovať maloletú Natáliu iba matkou návrh zamietol.
20. Pokiaľ sa týka určenia výživného neodkladným opatrením, neodkladným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere. Životné minimum pre neplnoleté nezaopatrené dieťa stanovené Zákonom č. 601/2003 Z. z. v platnom znení - Opatrenie MPSVaR SR č. 183/2019 Z. z. účinné od 01.07.2019 je 95,96 Eur. Súd pri posudzovaní návrhu matky vychádzal z uvedeného predpisu, zo skutočnosti, že maloletá Ema je v kojeneckom veku, výživné pre maloleté dieťa nemôže suplovať nároky matky na prípadné určenie výživného pre ňu ako matku dieťaťa zo strany otca dieťaťa. Preto výživné týmto neodkladným opatrením určil vo výške 100 Eur mesačne ( suma blízky životnému minimu dieťaťa) a vo zvyšku návrh matky zamietol. Matka má možnosť kedykoľvek podať riadny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Natálii, v tom prípade bude súd skúmať možnosti a schopnosti rodičov, nároky maloletého dieťaťa, jeho potreby, spôsob starostlivosti rodičov o dieťa a na takto základe takto vykonaného dokazovanie potom určí výšku výživného. V rámci nariadenia neodkladného opatrenia súd vychádza iba z tvrdení účastníkov a iba z premisy zabezpečenia nevyhnutnej výživy dieťaťa. Takisto pokiaľ matka žiadala určiť výživné spätne od narodenia maloletej Natálie, neodkladným opatrením súd môže určiť výživné iba odo dňa vydania tohto opatrenia, nie však spätne. Preto aj v tejto časti návrh matky zamietol. 21. Čo sa týka návrhu matky na dočasnú úpravu styku otca s maloletou R., aj v tejto časti návrh matky zamietol - tento je nejasný, neurčitý, odkazuje na dohodu medzi rodičmi. Pokiaľ sa rodičia vedia na úprave styku dohodnúť, nie je potrebný zásah súdu.
22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).