Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27CoCsp-7-2020.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Subarea
27CoCsp/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, o návrhu navrhovateľa: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Daliborom Pavelkom, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17Csp/2/2020-17 zo dňa 31. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdzuje.
II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.08.2017 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom (v ďalšom texte „dohoda o zrážkach zo mzdy“) na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (lepšia splátka) č. 1767480973 zo dňa 01.08.2017 (v ďalšom texte „zmluva o úvere“) a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa - JUTEX SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 250 643, sídlo: 821 04 Bratislava, Ivánska cesta 2, a aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Výrokom II. odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1. 1. Rozhodnutie súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Zo zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie osvedčené, že obsahuje základné zákonné náležitosti úveru - účel úveru, jeho výšku, termíny splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, RPMN, poistenie a poplatky s uvedením istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru, celkovú sumu k zaplateniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v rovnaký deň na samostatnej listine. Dlžník neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, odporca preto požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky úveru 380,19 eura, s tým, že ku dňu vystavenia žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy banka eviduje voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 29.640,24 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonom dovolený spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatnú zmluvu, v ktorej je vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, obsahovala aj poučenia o jej následkoch, súd prvej inštancie preto ustálil, že uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy nie je preto možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neobstojí tiež argumentácia navrhovateľa, že absentuje dojednanie o konkrétnej výške pohľadávky, druhu zabezpečenej pohľadávku a jej konečná výška. Z čl. 2.1 dohody o zrážkach zo mzdy uvedené vyplýva, teda že sa zabezpečuje pohľadávka banky zo zmluvy o úvere na vrátenie poskytnutého úveru
vo výške 27.300 eura s prísl.. Rovnako je uvedená v č.l. 2.3 výška mesačnej úhrady 380,19 eura zodpovedajúca mesačnej splátke zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na základe uzavretej zmluvy o úvere navrhovateľ ako spoludlžník riadne čerpal poskytnuté finančné prostriedky a zaviazal sa tieto vrátiť práve v režime mesačných splátok v stanovenej výške. Na jeho strane teda vznikla povinnosť uhrádzať tieto mesačné platby, pričom v prípade ich neplatenia porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorá bola zabezpečená práve dohodou o zrážkach zo mzdy. 1. 2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že napriek ochrane poskytovanej spotrebiteľom právnym poriadkom Slovenskej republiky, nemožno túto ochranu vykladať absolútne. Hoci spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou vo vznikajúcom záväzkovoprávnom vzťahu, nemožno ani jeho zbaviť povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky (najmä ak boli naformulované v súlade so zákonom). Argumentácia navrhovateľa sa obmedzila len na všeobecné tvrdenia ohľadne nekalých zmluvných podmienok a neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, avšak bez ich bližšej konkretizácie, pričom súd prvej inštancie ani pri posúdení náležitostí samotnej zmluvy o úvere nezistil chýbajúce náležitosti, ktoré by boli sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovateľnosťou úveru, rovnako nezistil ani vady dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré by ju robili neplatnou. 1. 3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), § 551 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
1. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom v konaní úspešnému odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v súlade s jeho návrhom, pričom mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. 1. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a nedôvodné, keď súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú a zároveň i prijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa navrhovateľa je však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na skutočnosti opísané v návrhu neprijateľnou, a preto i neplatnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej inštancie argumenty navrhovateľa neakceptoval s odôvodnením, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súladná so zákonom (nedošlo k naplneniu § 5a odsek 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.), pretože bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, navrhovateľ bol o dôsledkoch jej uzavretia poučený a mal možnosť ju odmietnuť. Toto konštatovanie súdu nie je správne, pretože vo veci bol naplnený len atribút podmienky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predformulovanou zo strany odporcu, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené odporcom na príslušnom formulári bez možnosti navrhovateľa akokoľvek ovplyvniť jej obsah, nebol poučený o dôsledkoch dohody, pričom navrhovateľ nemal možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, pretože jej podpísaním bolo podmienené poskytnutie úveru.
2. 2. Navrhovateľ poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy neprimerane zvýhodňuje veriteľa v neprospech navrhovateľa, pretože mu umožňuje vymôcť pohľadávku bez akejkoľvek súdnej kontroly a teda i vo výške, ktorá mu neprináleží. Toto tvrdenie v predmetnej veci odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje presné určenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v bode 2.1 je uvedené, že sa zabezpečuje najmä nárok banky na vrátenie úveru vo výške 27.300 eur na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov t.j. poplatky a náklady, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti v neznámej výške, ktorú určí podľa svojej vôle veriteľ, bez toho, aby tieto podliehali akejkoľvek kontrole. Takto neurčito identifikovaná pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nemôže byť v spotrebiteľskej sfére považovaná za platné zmluvné dojednanie. Odôvodnené pochybnosti navrhovateľa o zákonnosti postupu odporcu, ktorý sa domáha uspokojenia jeho pohľadávky prostredníctvom zrážok zo mzdy potom s odkazom na vyššie
uvedené skutočnosti vyvoláva i odporcom predložená žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej je uvedené, že Banka voči Dlžníkovi eviduje pohľadávku vo výške 29.640,24 eura s príslušenstvom (pohľadávka je naďalej úročená). Navrhovateľ však nemá vedomosť z čoho táto pohľadávka pozostáva a ako sa odporca k takejto sume dopracoval, či má na ňu nárok v tejto výške a ani to akú sumu zaplatil hlavný dlžník z úverovej zmluvy. Uvedené prisvedčuje tomu, že postup odporcu, ktorým sa domáha uspokojenia jeho pohľadávky zrážkami zo mzdy navrhovateľa je nelegitímny a nesúladný so zákonom.
2. 3. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tým záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého všetky tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú len všeobecnými tvrdeniami ohľadne nekalých zmluvných podmienok a neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov. Dôvody, pre ktoré navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajú z rozhodovacej praxe súdov a navrhovateľom uvádzané dôvody boli už v mnohých obdobných prípadoch spôsobilé k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha i navrhovateľ v tomto konaní.
3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.) proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, odvolanie preto nie je dôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zo zmluvy o úvere a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa a aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
7. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý návrh zamietol z dôvodov, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a potrebu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov.
8. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako spoludlžník uzavrel s odporcom ako veriteľom dňa 01.08.2017 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol navrhovateľovi a dlžníkovi poskytnutý úver na refinancovanie predchádzajúcich záväzkov vo výške 27.300 eur s počtom mesačných splátok 96 po 380,19 eur a termínom konečnej splatnosti 15.08.2025. Okrem uvedeného je zmluve uvedená aj výška úrokovej sadzby, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), priemerná RPMN na trhu, odplata za poskytnutie úveru, najvyššia prípustná hodnota odplaty, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť, dátum prvej splátky, každej ďalšie splátky a konečnej splatnosti úveru, ako aj počet mesačných splátok, zmluva obsahuje aj splátkový kalendár. Na samostatnej listine je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka, podľa bodu 2. 1. ktorej sa touto dohodou zabezpečuje pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vzniknutá zo zmluvy o úvere, najmä nárok odporcu na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 27.300 eur za zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov odporcu spojených s uplatnením týchto nárokov. Podľa bodu 2. 3. tejto dohody má odporca právo na výplatu zrážok zo mzdy navrhovateľa v mesačnej periodicite vo výške 380,19 eur až do splatenia pohľadávky (bod 3. 1.) Zamestnávateľovi navrhovateľa bola predložená žiadosť zo dňa
02.12.2019 o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že k uvedenému dňu odporca eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 29.640,27 eura a žiada o realizáciu mesačných zrážok vo výške 380,19 eura do úplného vysporiadania záväzku navrhovateľa ako dlžníka.
11. Z citovaných ustanovení § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V konaní o neodkladnom opatrení nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu.
12. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáha toho, aby súd zabránil odporcovi požadovať na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy od zamestnávateľa navrhovateľa zrážky a aby ten nevyplácal časť mzdy, na ktorú má navrhovateľ nárok. Vo svojej odvolacej námietke navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie že dohoda o zrážkach zo mzdy je súladná so zákonom. Podľa navrhovateľa je dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na skutočnosti opísané v návrhu neprijateľnou, a preto i neplatnou zmluvnou podmienkou.
13. S uvedeným názorom navrhovateľa s poukazom na osvedčené skutočnosti sa odvolací súd nestotožňuje. Vo veci je dostatočne osvedčené, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde navrhovateľ je v postavení spotrebiteľa a odporca v postavení dodávateľa. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijteľná podmienka). To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne dojednané. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že aj keď určité ustanovenie nie je individuálne dojednané, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Uvedené kritérium vychádza z toho, že v podstate v každej (aj synalagmatickej) zmluve je prítomný určitý nerovnovážny prvok, pretože takmer žiadna zmluva sa neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva určité výhody a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť úlohou ani ambíciou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu) vyváženosť zmlúv. Zásah súdu prichádza až vtedy, keď je nerovnováha „značná“. Podľa názoru súdu veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, má oprávnený a odôvodnený záujem na tom, aby svoj nárok zabezpečil. Veriteľ nesleduje sociálnu pomoc dlžníkovi, ale sleduje vlastný zisk tým, že dlžníkovi dočasne poskytne prostriedky, očakáva ich vrátenie a primerané zhodnotenie (kde hranicou je, samozrejme, zákon a dobré mravy). Naopak, dlžník úverom získava výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a spotreby v budúcnosti. Takto získaná výhoda kompenzuje záväzok dlžníka vrátiť sumu vyššiu než požičanú a tiež strpieť zabezpečenie veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný svoj záväzok splniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa - odporcu v preskúmavanej veci. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital zo dňa 10. septembra 2014, závery ktorého je možné aplikovať aj v preskúmavanej veci. V ňom Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť vymáhania nárokov zo zmluvy aj mimosúdnym výkonom, nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Rovnaké závery sú použiteľné aj v preskúmavanej veci - predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť prostredníctvom neodkladného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd nepovažuje za osvedčené, že by samotná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach navrhovateľa a odporcu a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
14. Odvolacia námietka navrhovateľa, podľa ktorého neurčito identifikovaná pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nemôže byť v spotrebiteľskej sfére považovaná za platné zmluvné dojednanie nemá oporu ani v osvedčených skutočnostiach ani v zákonných ustanoveniach.
15. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Navrhovateľ sa v tejto súvislosti odvoláva na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z neho vyplývajúcu neurčitosť a tým aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčitosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že z právneho úkonu nemožno ani výkladom zistiť rozsah práv a povinností strán. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, osoby strán a pod.. S uvedeným korešponduje bod 2.1 dohody o zrážkach zo mzdy, kde je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vzniknutá zo zmluvy o úvere, najmä nárok odporcu na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 27.300 eur za zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov odporcu spojených s uplatnením týchto nárokov. Takéto vymedzenie pohľadávky je úplne jasné a zrozumiteľné a umožňuje v každom prípade rozpoznať, či určitá pohľadávka je alebo nie je touto dohodou zabezpečená. Odvolací súd dodáva, že zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľa sú vo výške 380,19 eura, teda vo výške mesačnej splátky, k plateniu ktorej sa navrhovateľ ako spoludlžník zaviazal zmluvou o úvere. Čo sa týka výšky pohľadávky uvedenej v žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy v sume 29.640,24 eura je zrejmé, že sa jedná o istinu úveru s príslušným úrokom, nakoľko z podstaty veci vyplýva, že úver riadne splácaný nebol (túto skutočnosť navrhovateľ ani nespochybnil). Odvolací súd pritom poukazuje na bod 2. 2. zmluvy o úvere kde je celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť vyčíslená na sumu 36.497,31 eura. Ide teda o skutočnosti nevymykajúce sa rámcu dohodnutej zmluvy o úvere. S poukazom na uvedené odvolací súd nevzhľadal ani dôvody neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorý navrhovateľ, avšak bez uvedenia konkrétností, odkázal.
16. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci odporca v odvolacom konaní nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania odporcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
18. Senát odvolacieho súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p.) prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).