Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/59/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: REDIMER s.r.o., sídlo Blatnícka 3, Bratislava, IČO: 36 830 631, zastúpený advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., sídlo Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101572358/2019 zo dňa 27.06.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou poštou dňa 13.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 16.09.2019, domáha vo veci samej preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý návrh správny súd podľa obsahu ( ) posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 102597227/2018 zo 14.12.2018, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 3.392,76 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil v podstate tým, že výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, musel by žalobca žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Žalobca nie je podľa zákona povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, táto ujma výkonom rozhodnutia reálne aj nastane. Žalobca v rámci právnej argumentácie poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. - 50 zo 07.12.2010.

5. Správny súd uznesením č. k. - 32 z 5. decembra 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa 20.02.2020. Dňa 19.02.2020 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh žalobcu nie je založený na právne relevantných dôvodoch. Rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.392,76 eura, bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh žalobcu je preto nepodložený a neopodstatnený. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto

okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

16. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe .

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdeniach o hrozbe závažnej ujmy spočívajúcej v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty a z nej prípadne vyplývajúcich právnych následkov v prípade, ak by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo neskôr zrušené, čím by odpadol exekučný titul daňového exekučného konania.

25. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

26. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi konkrétnym závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorú je však potrebné preukázať konkrétnymi dôkazmi (napr. v prípade, ak by výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma spočívajúca v nemožnosti alebo výraznom obmedzení pokračovania v podnikateľskej činnosti, musel by uviesť a preukázať aké sú napr. jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, a pod.).

27. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, z ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

28. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naviac, čo sa týka dôvodu, na ktorom založil žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (hrozba daňovej exekúcie), táto, ako správny súd uviedol už vyššie, sama o sebe, teda bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

29. Správny súd z uvedených dôvodov pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok a ktoré sú taxatívne vymedzené v , nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

30. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré možno pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani nemohol posudzovať).

31. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).