Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-24-2019.pdf
PDF · 95.94 KB
No categories available
43Sa/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: G. V., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, L. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 z r u š u j e sa vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 Generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.5.2017 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.6.2017. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaná vychádzala zo zistenia, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 15.5.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia (podľa posudku výsledná miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 30%, pričom tento bol doplnený na základe požiadavky Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 38Sd/84/2014). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keď celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 30%, čo znamená, že invalidita u žalobcu nevznikla. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že vzhľadom na medicínske rozpory v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Stanovičovej z odboru neurológie bola žalobcovi posudkovým lekárom navrhnutá diagnostická hospitalizácia s tým, že po doručení prepúšťacej správy z tejto hospitalizácie by bol jeho zdravotný stav na účely invalidity znovu posúdený. Nakoľko žalobca nesúhlasil s diagnostickou hospitalizáciu na
neurologickej klinike, tak zdravotný stav žalobcu bol posúdený za prítomnosti prísediacieho odborného lekára z odboru neurológia a z odboru psychiatria.
2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, pričom namietal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, pretože jej postup bol v rozpore s ust. § 196 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pretože táto opakovane prihliadala len na stanoviská svojich posudkových lekárov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžp/6/2011 z 28.3.2012, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2013 pod č. 16, v ktorom bolo konštatované: „ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky“. Ďalej poukázal na to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav ho obmedzuje vo vykonávaní jednoduchých motorických činností (napr. zaviazať si šnúrky na topánkach, otvoriť si plastové vrecko na pečivo, padanie rôznych vecí z rúk, nalievanie vody do pohára, či vyberanie drobných mincí z peňaženky). Ďalej uviedol, že žalovaná argumentuje ním dosiahnutými výsledkami, vzdelaním, pričom opomína fakt, že žalobca bol integrovaný na základnej i strednej škole, navštevoval pravidelne doučovanie a aj na vysokej škole je registrovaný ako študent so špecifickými potrebami, pričom v porovnaní s ostatnými spolužiakmi je výrazne znevýhodnený. Žiadal preto, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
3.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.1.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. V tejto súvislosti uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Galanta dňa 19.6.2017, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 6.9.2017 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keď celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 30%, čo znamená, že invalidita u žalobcu nevznikla. Ďalej uviedla, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spochybnili alebo vyvrátili.
4.
V predmetnej veci tunajší súd už raz rozhodoval, a to rozsudkom č.k. 43Sa/34/2017 dňa 20.8.2018, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pričom v rozhodnutí konštatoval, vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov, ktorí určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 30%, bol postup správnych orgánov správny, pokiaľ žalobcovi žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietli. V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave bolo ďalej uvedené, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považoval súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nebolo dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že žalobca v správnom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tieto závery vyplývali tak z psychiatrického
vyšetrenia ako aj z neurologického vyšetrenia žalobcu, ktoré bolo posudkovým lekárom zrealizované v rámci odvolacieho správneho konania za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru neurológia a z odboru psychiatria, nakoľko žalobca nesúhlasil s diagnostickou hospitalizáciou na neurologickej klinike.
5.
Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 7Sk/41/2018 dňa 27.11.2019 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/34/2017-41 zo dňa 20.8.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to jednak z dôvodu, že súčasťou spisového materiálu nebol posudkový spis, keď k súdnemu spisu bol pripojený iba dávkový spis. Za tohto stavu preto krajský súd nemohol náležite preskúmať, či príslušný posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené žalobcom, a preto za tohto stavu správnemu súdu chýbali základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Taktiež kasačný súd poukázal na to, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal, čo v predmetnej veci správny súd neurobil.
6.
Krajský súd, potom ako si správny súd zabezpečil pripojenie posudkového spisu, vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania, a to postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. b) SSP a § 107 ods. 1 SSP, vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 23.3.2020, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v predmetnej veci podaná dôvodne.
7.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie.
Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdení skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
8.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 8 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
9.
Z pripojeného spisového materiálu žalovanej vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil u žalobcu choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zo strany žalovanej určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená u žalobcu o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 30%, z čoho vyplýva, že invalidita u žalobcu nevznikla. Žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z posudku posudkového lekára zo dňa 15.5.2017 vyplýva, že tento sa plne stotožňuje so záverom posudkového lekára ústredia. Zo stanoviska posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia k znaleckému posudku MUDr. Stanovičovej vyplýva, že posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia zistil diskrepanciu (rozpory) na 6. a 7. strane znaleckého posudku, kde v objektívnom neurologickom náleze je prítomná slabosť ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, ide o slabosť vľavo stredne ťažkého stupňa s oslabením psychomotorického tempa, poruchou krátkodobej pamäti, čítania a písania, poruchou jemnej a hrubej motoriky. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% s možnosťou navýšenia o 10%, nakoľko porucha čítania a písania ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo sa javí ako nadhodnotené a je zle zaradené, vychádzajúc z objektívneho neurologického vyšetrenia a záveru (strana 6), kde v neurologickom obraze je prítomná hemiparéza (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, čo patrí pod písmeno a), ľahké parézy dvoch končatín s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% - 20%. Pri navýšení 10% na dislexiu a disgrafiu je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 30%. Vzhľadom na medicínske rozpory v znaleckom posudku súdnej znalkyne v odbore neurológia MUDr. Stanovičovej, Sociálna poisťovňa, ústredie navrhla žalobcovi diagnostickú hospitalizáciu na I. Neurologickej klinike ÚK v Bratislave u prof. P. O., PhD., s tým, že po doručení prepúšťacej správy z diagnostickej hospitalizácie bude zdravotný stav žalobcu na účely invalidity znovu posúdený ako realizácia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/84/2014 zo dňa 18.11.2016. S navrhovanou diagnostickou hospitalizáciou žalobca nesúhlasil. V posudku bolo ďalej konštatované, že rozpory v znaleckom posudku MUDr. Stanovičovej boli v tom, že hemiparézu (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky je potrebné posudzovať ako stredne ťažkú parézu dvoch končatín (so zaradením pod iné písmeno, kde je iné percentuálne rozmedzie), čo mení celkovú situáciu a čo zákon o sociálnom poistení, príloha č. 4 neumožňuje. V posudku zo dňa 15.5.2017, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo za rozhodujúce ochorenie určená hemiparéza (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% podľa kapitoly VI. - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny, písmeno A - ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy (rozpätie 10% - 20%) s navýšením 10% na poruchu čítania a písania (dislexiu a disgrafiu). V závere posudku bolo ďalej konštatované, že napriek psychickému hendikepu (podpriemerný intelekt podľa psychologického vyšetrenia, porucha učenia - čítania a písania) absolvoval strednú školu, získal maturitu, vodičský preukaz a toho času je študentom tretieho ročníka vysokej školy - odbor politológia.
10.
Po opätovnom preskúmaní postupu žalovanej správny súd považuje v prvom rade za potrebné k veci uviesť, že úlohou správneho orgánu je svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, k čomu v predmetnej veci nedošlo. Predovšetkým je potrebné posúdiť, aby sa správne orgány vysporiadali s otázkou, či posudky posudkových lekárov ako podklady rozhodnutia sú úplné, riadne odôvodnené a či argumentácia obsiahnutá v týchto posudkoch posudkových lekárov je alebo nie je v rozpore so skutkovými zisteniami uvedenými v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Stanovičovej. Sami správne orgány konštatujú, že existujú medicínske rozpory v tomto znaleckom posudku, ktoré je možné odstrániť buď ďalším znaleckým posudkom alebo diagnostickou hospitalizáciou, ktorú však žalobca nechcel absolvovať. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa vykonaným dokazovaním zistí sporná medicínska otázka (rozdielne hodnotenia zdravotného stavu posudkových lekárov ako aj znalca, keď posudkoví lekári považujú zdravotné postihnutie u žalobcu - ľahké parézy dvoch končatín a znalec zasa
za stredne ťažké parézy dvoch končatín), tak je potrebné dokazovanie doplniť o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, aby sa náležitým spôsobom vyhodnotila táto sporná medicínska otázka týkajúca sa zdravotného stavu žalobcu. Výsledkom rozdielnych záverov posudkových lekárov a znalkyne je potom rozdielne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu.
11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd rozhodnutie žalovanej postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní je potrebné rozdielne závery posudkových lekárov a znalca vyhodnotiť, a to prípadným vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, resp. opätovným posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi s tým, aby bolo prihliadnuté na žalobcom predloženú lekársku správu z 31.8.2017 ako aj na prípadné ďalšie lekárske nálezy, ktoré má žalobca k dispozícii od vydania posledného rozhodnutia žalovanej, pričom po vykonaní tohto ďalšieho dokazovania je potrebné, aby rozhodnutie žalovanej bolo náležitým spôsobom odôvodnené a aby boli lekárske nálezy týkajúce sa žalobcu správne vyhodnotené.
12.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).