Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1040-2013.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/1040/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10 813 63 Bratislava, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika č. 2269/18, 955 37 Topoľčany, proti povinnému: B. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D., T. XXXX/ XX, o vymoženie 390,81 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom exekútorského úradu Nitra, Moyzesova 5, trovy exekúcie vo výške 46,07 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
IV. Návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 12.08.2013 domáha v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 390,81 € na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-1511417613-GC04/13 zo dňa 18.07.2013. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.08.2013 Mgr. Stanislavovi Polákovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Nitre.
(2) Dňa 19.10.2018 doručil povinný tunajšiemu súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. 22OdK/360/2018 zo dňa 24.09.2018 bol povinný ako dlžník oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Zároveň navrhol, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
(3) Dňa 22.10.2018 poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 73,97 €, ktoré súdny exekútor špecifikoval ako odmenu vo výške 56,44 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 5,20 € a DPH.
(4) Súd z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/360/2018 zo dňa 24.09.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 189/2018 dňa 01.10.2018.
(5) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK") na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
(6) Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
(7) Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
(8) Predmetná exekúcia vymáhaná v tomto konaní sa považuje za tzv. "starú exekúciu" podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, a preto súd najskôr musel preskúmať, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, keďže ZoUNEK je lex specialis voči Exekučnému poriadku. Povinný pred účinnosťou ZoUNEK dňa 19.10.2018 podal na tunajšom súde návrh na odklad a zastavenie exekúcie a táto skutočnosť predstavuje relatívnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie ex lege v zmysle ZoUNEK a to z dôvodu predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Exekučný súd preto o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku.
(9) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(10) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(11) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
(12) Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
(13) Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
(14) Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
(15) Podľa § 166b ods. 1 ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
(16) Okresný súdu Trenčín uznesením zo dňa 24.09.2018, sp. zn. 22OdK/360/2018 vyhlásil na majetok povinného konkurz a zároveň ho oddlžil. Vyhlásenie konkurzu a oddlženie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v spojení s § 167f ods. 2 ZKR exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu.
(17) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(18) Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(19) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(20) Podľa § 203 ods. 3 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
(21) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(22) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(23) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(24) Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(25) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za úkony podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v sume 3,32 € za každý úkon exekučnej činnosti za:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 2 x 3,32 € 6,64 €.
Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 € za 7 úkonov exekučnej činnosti, ktoré mal súd preukázané predloženým exekučným spisom, pretože predloženým exekučným spisom je preukázané vykonanie týchto úkonov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v uplatnenom rozsahu odmenu za úkony doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, ale len v rozsahu jedného úkonu doručenia príkazu na začatie exekúcie a jedného úkonu doručenia exekučného príkazu. Rozhodol tak z dôvodu, že odmenu za doručenie je možné priznať len raz bez ohľadu na to, koľko jednotlivých rovnopisov písomností súdny exekútor doručuje. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena "doručenie", naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena "každé"). Takýto výklad ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky je súdnou praxou všeobecne prijatý a potvrdený rozhodovacou praxou odvolacieho súdu. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 5,20 € za poštovné, ktoré súd považuje za primerané vzhľadom na počet doručovaných zásielok v konaní a preukázané predloženým exekučným spisom. 3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 38,39 €, t.j. 7,68 €.
(26) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 46,07 € (33,19 € + 5,20 € + 7,68 €) súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
(27) Podľa § 56 ods. 2 EP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
(28) O návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd exekúciu výrokom I tohto uznesenia voči nemu zastavil, preto už odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Súd môže povoliť odklad exekúcie, ak ešte len možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nie vtedy, ak exekúciu (aj keď neprávoplatne) už zastavil.
(29) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(30) Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(31) Keďže Exekučný poriadok upravuje náhradu trov exekúcie, avšak neobsahuje právnu úpravu náhrady trov exekučného konania, súd za použitia zásady analógie pri rozhodovaní o trovách konania oprávneného a povinného použil vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(32) O trovách exekučného konania ostatných účastníkov konania súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, t. j. na podklade ustanovenia osobitného zákona.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výrokom II. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.