Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Z. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX N., proti žalovanej: S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX N., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -71 zo dňa 17.12.2018 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení sa uznesenie vo výroku II. v časti trov konania žlaovanej tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

II. Priznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že zastavil konanie v celom rozsahu na základe späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 16.11.2018. Je toho názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto má žalovaná nárok na náhradu konania. Zo spisu súd však nezistil, že by žalovanej preukázateľne trovy konania vznikli, a preto jej žiadne nepriznal. Aplikoval ustanovenia , , a , a (ďalej len „“).

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie žalovaná Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, že jej nepriznal trovy konania. Poukázala na to, že bola vyzvaná súdom prvej inštancie, aby sa vyjadrila k žalobe žalobcu a pripojila listiny. Listiny doručila súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami, čím jej vznikli náklady s kopírovaním listín. Uviedla, že cestovala osobne autom zo N. do K. a späť, aby podala vyjadrenie do podateľne. Jej celkové náklady boli vo výške 18 eur. Poukázala na to, že žalobca vzal žaloby späť aj v ďalších konaniach, ktoré majú pridelené iní sudcovia a boli uznané trovy konania. Navrhla, aby jej odvolací súd priznal trovy konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

5. Odvolateľka v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia v časti nepriznania jej náhrady trov konania a žiadala priznať ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že podala vyjadrenie k žalobe, pričom jej v tejto súvislosti vznikli výdavky spojené s kopírovaním a cestovaním.

6. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom.

7. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 16.11.2018 vzal žalobu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu spoločnej nehnuteľnosti v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že zastavil konanie. O trovách konania rozhodol tak, že procesne neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže ich nemal preukázané z obsahu spisu.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. 12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn. , ktoré uvádza, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 13. V zmysle ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal návrh späť preto, že zo strany žalovaného došlo k správaniu, ktoré má pre žalobcu obdobné následky ako vyhovenie jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným. Takáto situácia prichádza do úvahy typicky v prípade, keď žalovaný v priebehu konania uhradí žalované plnenie, teda vo všeobecnosti vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci samej dobrovoľne splní žalovanú povinnosť. V posudzovanom prípade, však zo strany žalovanej k žiadnemu takémuto správaniu nedošlo. Procesné zavinenie zastavenia konania spočíva v tomto prípade v späťvzatí žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu, a preto vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania.

14. V zaujme zachovania dvojfázovosti rozhodovania o trovách konania, za situácie, ak podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn. a žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania podľa , odvolací súd zmenil ( ) napadnuté uznesenie vo výroku II. v časti trov konania žalovanej tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením ( ). Súdny úradník vyhodnotí vynaložené výdavky žalovanej, ktoré jej vznikli v súvislosti s týmto konaním v zmysle zákonných kritérií podľa .

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, o ktorej výške rozhodne rovnako súd prvej inštancie postupom podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).