Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-344-2015.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Subarea
7Er/344/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 967 692, proti povinnému: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. XX/XXX, XXX XX K., v konaní o vymoženie 359,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník trovy exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 28. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka IA-B/0713/0012 zo dňa 28. 10. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 9. 1. 2014 a vykonateľnosť dňa 13. 1. 2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 359,76 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/344/2015-17 zo dňa 27. 2. 2020 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 3. 2020.
3. Dňa 6. 3. 2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania spolu vo výške 42,41 eur (odmena vo výške 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov v sume 2,15 eur + 7,07 eur DPH).
4. Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
14. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
16. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 21a cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
20. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. O výške trov exekučného konania súd rozhodol v intenciách znenia ustanovenia § 47 ods. 3 druhej vety EP v znení účinnom do 31. 3. 2017. Hoci si súdny exekútor v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur + účelne vynaložené výdavky + DPH, podľa názoru súdu, súdny exekútor v tomto štádiu konania, kedy ho súd vykonaním exekúcie nepoveril a jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol a konanie následne zastavil, nárok na odmenu vo výške 33,19 eur vrátane pomernej časti DPH nemá. Tento názor plne zodpovedá autentickému výkladu zákonodarcu podanému v dôvodovej správe k novele Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., kde v rámci novelizácie ustanovenia § 47 ods. 3 zákonodarca uvádza: ,,Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.“ V uvedenom prípade odmena vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi nepatrí jednak vzhľadom na špeciálne znenie ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a jednak mu túto odmenu nemožno priznať ani v zmysle cit. vyhl.. Odmenu v minimálnej výške 33,19 eur cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 viaže na samotný výkon exekúcie (§ 5 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) alebo pri rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie resp. vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (§ 14 ods. 1, 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017), kde pre vznik nároku na odmenu vo výške 33,19 eur je nevyhnuté vykonať minimálne jeden z úkonov paušálne odmeňovaných sumou 3,32 eur (§ 15 ods. 1 písm. a) - j) cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017). V uvedenom prípade nedošlo ani k vykonávaniu exekúcie ani k zastaveniu exekúcie (pozn. súdu: došlo k zastaveniu exekučného konania, pretože súdny exekútor nebol súdom poverený vykonávaním exekúcie tak, aby bolo možné hovoriť o zastavení exekúcie). V prípade druhej vety citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 má súd za to, že skončenie exekučného konania v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy povinným tak, ako to vykladá súdny exekútor v rámci iných konaní vedených na tunajšom súde, je len jednou z možností skončenia exekučného konania, nie výhradnou podmienkou. Ďalšou skutočnosťou majúcou vplyv na skončenie exekučného konania je práve situácia, kedy súd exekučné konanie zastaví v dôsledku právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
22. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 2,15 eur + DPH. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 vo výške 1,15 eur vrátane 20 % DPH (poštovné za odoslanie žiadosti o udelenie poverenia), túto mu súd nepriznal, pretože predmetná žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného. Súd mu taktiež nepriznal výdaj vo výške 1,00 eur za spotrebu kanc. materiálu, nakoľko ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať
na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.