Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. marca 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

Q. Q.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., D. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 4. marca 2020 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 11.4.2014 bol Q. Q. odsúdený pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. d) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 9 rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Menovanému boli uložené aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 4 roky, prepadnutia vecí, ak aj ochranné opatrenia v podobe ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a ochranného dohľadu na 18 mesiacov.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený Q. Q. podľa , §, , ods. 1 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa Tr. zák. bola odsúdenému určená skúšobná doba na 36 mesiacov a súčasne mu bol na túto dobu nariadený probačný dohľad. Podľa , Tr. zák. bolo odsúdenému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a bol mu uložený príkaz v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že prokurátor nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa o splnení materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie v podobe očakávania vedenia riadneho života. Tu prokurátor dokonca uviedol, že hlavne nesúhlasí v tomto smere s argumentáciou predsedu senátu. Ďalej prokurátor uviedol právne úvahy týkajúce sa ustanovenia Tr. zák. V závere k tomu poukázal na to, že dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode je v prípade odsúdeného viac ako pochybné, vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti, stredné riziko sociálneho zlyhania odsúdeného. V neprospech odsúdeného svedčí tiež, že tento bol pred výkonom trestu odňatia slobody drogovo závislý, má nižšiu úroveň vzdelania a bol nezamestnaný. Preto neexistuje záruka ba ani len dôvodný predpoklad, že na slobode bude odsúdený viesť riadny život. Prokurátor

navrhol podľa zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a uložiť mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v senáte (vyššie uvedený súhrnný trest odňatia slobody bol uložený senátom) na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť jednak k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, tak aj k očakávaniu, či na slobode bude viesť riadny život.

Senát nadriadeného súdu sa ďalej stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňa jednak formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu už viac ako 3 uloženého trestu odňatia slobody - § 67 ods. 1 Tr. zák. (odsúdený splnil túto lehotu dňa 17.1.2020). Prokurátor v sťažnosti nenamietal ani splnenie prvej materiálnej podmienky v podobe zisteného polepšenia na základe jeho správania sa a plnenia povinností vo výkone trestu odňatia slobody. Splnenie tejto podmienky bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z veľmi kladného hodnotenia zo strany riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Je to podporované aj skutočnosťou, že odsúdený po tak dlhú dobu výkonu trestu odňatia slobody dosiahol 6 disciplinárnych odmien, pričom nebol ani raz disciplinárne potrestaný. Najmä takáto dlhšia doba výkonu trestu odňatia slobody potom nesvedčí, že by správanie sa odsúdeného malo byť len „účelové“ v snahe dosiahnuť podmienečné prepustenie.

Z pohľadu dôvodov sťažnosti prokurátora senát nadriadeného súdu nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore ústavu na výkon trestu odňatia slobody a súdu prvého stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného s probačným dohľadom bolo potrebné odmietnuť. Senát nadriadeného súdu sa pritom absolútne nestotožnil s vytýkanou chybou v sťažnosti prokurátora v tom, že argumentácia predsedu senátu v písomných dôvodoch uznesenia je nesprávna. Práve naopak najmä na str. 4 uznesenia predseda senátu veľmi podrobne rozviedol nielen správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností, ale z toho vyvodil správny záver o vytvorení si veľmi dobrých pracovných návykov, ktoré spolu so zabezpečením bývania na slobode a preukázaným sociálnym zázemím umožňujú urobiť „rozumný predpoklad“, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život.

Pokiaľ ďalej prokurátor v sťažnosti v neprospech odsúdeného poukazoval na charakter spáchanej trestnej činnosti, tu senátu nadriadeného súdu jednak nie je celom zrejmá táto úvaha prokurátora. Pritom podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. súd má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody prihliadať na povahu a nie charakter spáchaného trestného činu. Zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava V pritom nevyplývajú také okolnosti, ktoré by sa v neprospech odsúdeného vymykali obvykle páchanej drogovej trestnej činnosti. Odsúdený síce predával drogy aj tehotnej žene, táto okolnosť sa však prejavila v kvalifikovaní konania odsúdeného ako obzvlášť závažného zločinu - § 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák. - na chránenej osobe. Z pohľadu možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného sa takáto právna kvalifikácia výrazne prejavila v nemožnosti jeho podmienečného prepustenia pred po vykonaním 3 trestu.

Vo vzťahu k ďalším uvádzaným okolnostiam v sťažnosti prokurátora (drogová závislosť, nižšia úroveň vzdelania, nezamestnanosť), senát nadriadeného súdu uvádza, že ide najmä o okolnosti pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody, pričom odsúdený vykonal už odvtedy trest odňatia slobody viac ako 7 rokov. Z ochranného protitoxikomanického liečenia bol odsúdený prepustený a tiež prezentuje dostatočnú pripravenosť na zaobstarávanie si životných potrieb prácou.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život (takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani nemôžu mať nikdy). Súčasne však nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad. Práve naopak z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia nadriadeného súdu takýto dôvodný predpoklad vyplýva.

Pritom pre posilnenie vyššie uvedeného predpokladu vedenia riadneho života boli odsúdenému uložené dohľady (probačný, ochranný), ktoré na slobode budú dôsledne „sledovať“ správanie sa odsúdeného. Pre dovŕšenie „drogovej minulosti“ bol odsúdenému uložený zákaz požívania návykových látok, ako aj povinnosť smerujúca k jeho zamestnaniu sa.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.