Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-3-2020.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29.augusta 8-10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., F. X/XX, o vymoženie sumy 13.827,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného Prievidza č.k. 15Er/4534/2013-16 zo dňa 18. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1.V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej exekúcii posúdil podanie povinného zo dňa 02.02.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 11.03.2016, ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v uvedenom podaní spochybnil pohľadávku oprávneného ako neoprávnenú. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav s tým, že tento je trvalý a prognóza nepriaznivá. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie voči povinnému bolo začaté pre vymoženie dlžnej sumy z titulu neoprávnene prevzatej úrazovej renty. Ďalej uviedol, že nespochybňuje zlý zdravotný stav povinného, ale zároveň dodal, že zistil, že rozhodnutím zo dňa 22.03.2006 bol povinnému spätne od 12.03.2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Oprávnený skonštatoval, že tým došlo k zmene podmienok pre priznanie nároku na úrazovú rentu (§227 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného ku dňu 22.03.2006). Uzavrel, že na základe výzvy oprávneného mal povinný povinnosť oznámiť oprávnenému zmenu podmienok rozhodujúcich pre nárok na úrazovú rentu, tzn. oznámiť skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku. Keďže si povinný túto oznamovaciu povinnosť nesplnil na poskytovanej úrazovej rente vznikol, za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2011, preplatok v sume 13.827,64 eur. Záverom oprávnený uviedol, že povinný prevzal výzvu oprávneného na vrátenie neprávom vyplatenej úrazovej renty, avšak do dňa vydania exekučného titulu neprávnom vyplatenú sumu neuhradil ani nenamietal. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že exekučný súd nemôže nijakým spôsobom zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo vzniku vykonateľného rozhodnutia. Dodal, že tieto okolnosti možno namietať len v základnom konaní, kedy má povinný možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Ďalej konštatoval, že skutočnosti uvádzané povinným ako dôvody na zastavenie exekúcie (nepriaznivý zdravotný stav) nezakladajú predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu, a teda nie sú dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej veci neexistuje žiadny z dôvodov podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pre ktorý by mohla byť exekúcia zastavená. Vzhľadom k tomu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie povinný. Uviedol, že úrazová renta mu bola priznaná v súlade so zákonom po riadnom preskúmaní jeho zdravotného stavu. Dodal, že po priznaní čiastočného invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav natoľko zhoršený, že nemal vedomosť o tom, že úrazovú rentu poberá neprávom. Mal za to, že došlo k pochybeniu aj zo strany oprávneného, ktorý sám mohol zastaviť vyplácanie úrazovej renty, resp. upraviť jej sumu, pokiaľ si bol istý, že túto poberal v nesprávnej výške. Záverom opakovane poukázal na svoj pretrvávajúci zlý zdravotný stav.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril v tom zmysle, že skutočnosti uvádzané v odvolaním napadnutom uznesení sa nezmenili a naďalej trval na exekúcii. Dodal, že doposiaľ bolo vymožených 224,32 eur, tzn. že aktuálny zostatok je 13.603,32 eur.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného taktiež písomne vyjadril. Uviedol, že ako súdny exekútor neskúma, čo predchádzalo vydaniu exekučného titulu, a preto má za to, že k odvolaniu povinného môže zaujať potrebné stanovisko len oprávnený. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
8. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
9. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 6929-18/2012-BA zo dňa 03.07.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť vrátiť oprávnenému neprávom vyplatenú úrazovú rentu za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2011, v celkovej sume 13.827,64 eur. Uvedené rozhodnutie nadobudolo právoplatnosť ako aj vykonateľnosť dňa 14.08.2012, čím sa stalo spôsobilým exekučným titulom, v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Dňa 22.11.2013 vydal exekučný súd poverenie na výkon exekúcie na základe uvedeného rozhodnutia ako exekučného titulu, súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi. Dňa 11.03.2016 bol súdu prvej inštancie súdnym exekútorom predložený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil svojim trvalým zlým zdravotným stavom a mal za to, že vymáhaný nárok je neoprávnený. K návrhu doložil lekársku správu preukazujúcu, že jeho zdravotný stav je trvalý a prognóza nepriaznivá a vyjadrenie oprávneného k ním podaným námietkam voči exekúcii. Následne súd prvej inštancie rozhodol, odvolaním napadnutým uznesením, o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení dostatočne odôvodnil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neuvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie považoval nárok oprávneného za neoprávnený a poukázal na svoj dlhodobo zlý zdravotný.
14. Odvolací súd udáva, že iba vykonateľné rozhodnutie umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Predmetný exekučný titul je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a na jeho vykonanie nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Dôvodom neprípustnosti exekúcie by bola napr. skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné. Takúto vadu exekučného titulu však povinný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal. Rovnako v priebehu doteraz vedeného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť k zrušeniu exekučného titulu. Povinný spochybňuje nárok oprávneného priznaný exekučným titulom ako neoprávnený. Dôvody, ktoré ho k uvedenému záveru viedli mal však uviesť už v základnom konaní (tzn. v konaní vedenom oprávneným, v ktorom bol exekučný titul - rozhodnutie oprávneného o vrátení neoprávnene vyplatenej úrazovej renty, vydaný). Ak toto právo nevyužil, resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie.
15. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom k odvolacím námietkam povinného odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie ani odvolací súd nie je oprávnený v rámci už prebiehajúceho exekučného konania akýmkoľvek spôsobom posudzovať základné konanie (t.j. konanie, v ktorom bolo o nároku oprávneného rozhodované, a ktorého bol povinný účastníkom, ktorý mal a mohol vzniesť prípadné námietky, pre ktoré považuje rozhodnutie o vrátení úrazovej renty za neoprávnené) a preskúmavať rozhodnutie, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Dispozícia s návrhom na vykonanie exekúcie je, v rámci exekučného konania, v rukách oprávneného, ktorý trvá na vedení predmetnej exekúcie. Odvolací súd uzatvára, že samotné tvrdenie povinného o neoprávnenosti nároku oprávneného vymáhaného v tejto exekúcii nezakladá žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. 16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).