Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-21-2020.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného I. J., nar. XX.XX.XXXX v O., v konaní o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí dňa 24. marca 2020 o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2019, sp. zn. 1Pp/207/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného I. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 28.11.2019, sp. zn. 1Pp/207/2019, podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného I. J. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/131/2012 zo dňa 06.02.2013, právoplatného toho istého dňa, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. vo výmere 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý aktuálne vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Nt/98/2018 zo dňa 04.10.2018.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený I. J. sťažnosť, ktorú bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne s tým, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedol, že počas výkonu trestu odňatia slobody si plnil všetky svoje povinnosti a nad rámec uložených povinností sa venoval vo voľnom čase duchovným veciam, a čo vníma ako podstatné je v tomto smere aj skutočnosť, že vo vzťahu k plneniu si pracovných návykov, riadne pracoval. K vytknutému nedostatku týkajúceho sa vynášaniu stravy z jedálne a iné výhrady voči jeho správaniu vyplývajúcich z hodnotenia ústavu uviedol, že toto je veľmi subjektívne hodnotenie podmienené sympatiami a inými nemerateľnými skutočnosťami a preto s uvedenými závermi v hodnotení sa vôbec nestotožňuje. Nakoľko v konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie psychológom, hodnotenie o resocializačnej prognóze ako aj ďalšie skutočnosti v hodnotení považuje sa subjektívne, nedostatočne objektívne zhodnotené v napadnutom rozhodnutí a z tohto dôvodu preto žiadal krajský súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a sám rozhodol tak, že vyhovie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 21. februára 2020, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 24. marca 2020 v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a jeho obhajkyne a postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich negatívne hodnotenie z ústavu na výkon trestu z ktorého vyplýva, že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni v dôsledku opakovaného porušovania ústavného poriadku, hoci v súčasnosti už jeho správanie možno hodnotiť ako stabilizované, no odsúdený má rezervy v oblasti sebapoznania a sebakritiky a preto program zaobchádzania sa mu doposiaľ darí plniť iba čiastočne) - nemožno teda dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák..
Z ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného I. J. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený I. J. preukazuje iba čiastočné splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti (spáchanie aj obzvlášť závažného zločinu), experimentovania s drogami a dlhodobej nezamestnanosti. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k správnemu záveru.
Krajský súd záverom dodáva, že negatívny charakter má práve správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený I. J. opakovane páchal rôznorodú trestnú činnosť, pričom celkovo bol už 9-krát súdne trestaný, dokonca aj nepodmienečnými trestami. Je teda osobou so sklonom k páchaniu trestných činov, aj závažnej povahy a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne
a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto menej priaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k ich páchaniu tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu boli uložené teraz vykonávané tresty a nemožno preto dôvodne predpokladať, že aj na slobode povedie riadny život.
Napadnuté uznesenie je preto vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného I. J. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .