Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-27-2020.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Subarea
55Ek/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: YAKHA s.r.o., IČO: 51 259 303, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, IČO: 42 329 230, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice - Sever proti povinnému: PROFITECH SK s.r.o., IČO: 52 097 994, so sídlom Hrubý Šúr 154, 903 01 Hrubý Šúr o vymoženie 16.362,38 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ninou Banášovou, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 42 171 547, pod sp. zn. 377EX 9/20, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2020 vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ninou Banášovou, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 42 171 547, pod sp. zn. 377 EX 9/20 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 204,95 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.12.2019, vedeným pod sp. zn. 55Ek/27/2020, domáhal od povinného vymoženia 16.362,38 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 5Up/1060/2019 dňa 23.10.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu Banášovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/27/2020 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:6120203833.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 377EX 9/20.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16.01.2020, ktoré bolo dňa 20.01.2020 doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 31.01.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.02.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 14.02.2020. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora.
6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu
podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.01.2020, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 04.02.2020. Predmetný návrh povinného bol dňa 04.02.2020 prostredníctvom poštového úradu doručený súdnemu exekútorovi.
7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2020 povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že spôsoby vykonania exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nie sú prípustné pre výkon exekúcie za účelom uspokojenia predmetnej pohľadávky, a to najmä pokiaľ ide o spôsoby výkonu exekúcie podľa písmena e) a g), keďže nie je zrejmé, na aké nehnuteľnosti by sa mal výkon exekúcie viesť, ani či oprávnený s výkonom exekúcie na predaj nehnuteľnosti súhlasil. Taktiež je povinný toho názoru, že výkon exekúcie príkazom na zadržanie vodičského preukazu je podľa ust. § 179a Exekučného poriadku prípustný iba pre vymáhanie peňažného plnenia titulom neplneného výživného. Povinný týmto návrhom na zastavenie exekúcie namieta neprípustnosť vykonania exekúcie spôsobmi podľa § 63 ods. 1) písmeno e) a g). Povinný pre prípad nevyhovenia návrhu na zastavenie exekúcie zároveň podal aj návrh na odklad exekúcie podľa ust. § 61h ods. 1 písmeno h) Exekučného poriadku, nakoľko v súvislosti s exekučným titulom povinný podal mimoriadny opravný prostriedok spolu so žiadosťou o odloženie vykonateľnosti, z dôvodu, že povinný nárok oprávneného neuznáva a túto skutočnosť nemohol uviesť v pôvodnom konaní, nakoľko sa o platobnom rozkaze dozvedel až po jeho právoplatnosti.
8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu údajného nesprávneho postupu súdneho exekútora v exekúcií pokladá za nedôvodný, pričom cieľom tohto návrhu povinného je podľa právneho zástupcu oprávneného len natiahnutie času. Súdny exekútor totiž podľa oprávneného postupoval v exekúcií dôsledne a v súlade s Exekučným poriadkom, čo vyplýva z exekučného spisu. Aj návrh povinného na odklad exekúcie považuje oprávnený za nedôvodný. Povinný sa totiž vo svojom návrhu odvoláva na ust. § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého platí: „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.“ Právny zástupca oprávneného k tomuto uviedol, že doposiaľ žiadny orgán však o odklade vykonateľnosti exekučného titulu nerozhodol. Oprávnený len pripomína, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný súdom prvého stupňa, a preto je evidentné, že tento exekučný titul ani nemôže byť zrušený v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože takýto postup zákon ani neumožňuje. S ohľadom na vyššie uvedené preto právny zástupca oprávneného navrhol konajúcemu súdu, aby návrh povinného na zastavenie (odklad) exekúcie zamietol a priznal oprávnenému trovy exekučného konania v plnom rozsahu (oprávnený vyčísľuje trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 204,95 EUR, t. j. 160,17 EUR + režijný paušál + DPH).
9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
12. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol nedostatky upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný sa však neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Súd k namietanej skutočnosti zo strany povinného, že upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje nedostatky uvádza nasledovné. Ustanovenie § 62 Exekučného poriadku obsahuje dikciu, podľa ktorej možno exekúciu vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone, čím je vyjadrená jedna zo základných osobitných procesných zásad exekučného konania. Dôvodom výslovného zakotvenia tejto zásady priamo do Exekučného poriadku je skutočnosť, aby sa do majetkových a aj iných práv a slobôd dotknutého subjektu zasahovalo len zákonom aprobovaným spôsobom a v jeho medziach. Spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor, ak nie je Exekučným poriadkom ustanovené inak. Súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania. Sú to predovšetkým zásada primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Relevantné je tiež, aby nebol povinný neprimerane zaťažovaný v intenciách čo najrýchlejšieho uspokojenia pohľadávky oprávneného. Exekučný poriadok diferencuje spôsoby exekúcie podľa skutočnosti, či je predmetom vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Diferenciačné kritérium pre voľbu spôsobov vykonania exekúcie vyplýva z obsahu exekučného titulu. V prípade, ak je v exekučnom titule uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, použije sa niektorý zo
spôsobov na peňažné plnenie. V tejto prebiehajúcej exekúcii ide o peňažné plnenie, t. j. o vymoženie 16.362,38 EUR s prísl. a trov exekúcie. Pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby na peňažné plnenie, možno hovoriť o istej systematizácií ich usporiadania, ktorá má predovšetkým historický základ, avšak možno konštatovať, že nemusí dochádzať z hľadiska systematiky k postupnému uplatňovaniu spôsobov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 63 odsek 1) Exekučného poriadku. V prípade peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie volí súdny exekútor. Pri určení spôsobu vykonania exekúcie je prioritne viazaný zásadou primeranosti a suficiencie. Súdny exekútor nie je obmedzený pri výbere spôsobu vykonania exekúcie. Súdny exekútor po začatí exekúcie zväčša (obvykle) pristúpi k prvotnej lustrácii majetku povinného a vydá upovedomenie o začatí exekúcie podľa ust. § 61 Exekučného poriadku, kde v nadväznosti od zistení vyplývajúcich z výsledkov vykonaných lustrácií špecifikuje spôsob vykonania exekúcie, samozrejme ak je to možné. V praxi je obvyklejší postup vydávania tzv. všeobecných upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 Exekučného poriadku, kde súdny exekútor označí všetky spôsoby výkonu exekúcie, ktoré zákon pripúšťa, to znamená, že súdny exekútor uvedie v upovedomení o začatí exekúcie všetky alternatívne možnosti, resp. možné spôsoby uspokojenia vymáhaného nároku ustanovené zákonom, ktorých aplikáciu bude v priebehu exekúcie postupne uplatňovať. Skutočnosť, že súdny exekútor použil v upovedomení o začatí exekúcie vydaného podľa ust. § 61 Exekučného poriadku niektorý z možných spôsobov vykonania exekúcie alebo ich vymenoval aj všetky automaticky neznamená, že k ich vykonaniu aj prakticky a nevyhnutne dôjde. Pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia rozlišujeme medzi všeobecným začatím exekúcie a začatím exekúcie vo vzťahu k určitému majetku povinného. Exekúcia sa začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. O tejto skutočnosti vydá súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku (tzv. „všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie“). Exekúcia vo vzťahu k určitému majetku povinného sa začína až úkonom exekučnej činnosti (blokačný úkon), na základe ktorého sa určitá vec (právo alebo iná majetková hodnota) stáva predmetom exekúcie. Súdny exekútor súčasne s vykonaním blokačného úkonu upovedomí účastníkov konania o spôsobe vykonania exekúcie. V aplikačnej praxi často dochádza k mylnému zamieňaniu si upovedomenia o začatí exekúcie určitým spôsobom (napríklad „upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti“) so všeobecným upovedomením o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku, tak ako to je v tomto prípade, t. j. v prípade predmetného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti môže byť súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie, teda súčasťou tej istej listiny (takto postupuje súdny exekútor vtedy, keď oprávnený podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva ako súčasť návrhu na vykonanie exekúcie). Určenie spôsobu vykonania exekúcie už pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie je však fakultatívne. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti môže byť vydané ako samostatná listina až po vydaní všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (pôjde o prípady, keď súdny exekútor v čase vydania všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie ešte neurčil spôsob vykonania exekúcie alebo keď došlo k rozšíreniu spôsobov vykonania exekúcie, alebo keď oprávnený podá návrh na zriadenie exekučného záložného práva až po začatí exekúcie). Ak je upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti vydané ako samostatná listina a ak je povinnému doručené až po tom, čo mu bolo doručené všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie, neplynie už ďalšia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Zároveň konajúci súd dodáva, že prípadné zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného nie je vlastným výkonom rozhodnutia (exekučného titulu), ale iba zriadením zábezpeky pre oprávneného z exekučného titulu. Teda exekučné záložné právo, tak ako každé záložné právo, plní v prípade jeho zriadenia iba zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Rovnako sa vyššie vysvetlené týka aj možného výkonu exekúcie príkazom na zadržanie vodičského preukazu uvedenom vo všeobecnom upovedomení o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku ako jednej z alternatívnych možností vedenia exekúcie a dodržania zaužívanej aplikačnej praxe zo strany súdneho exekútora vymenovaním všetkých alternatívnych možností, resp. možných spôsobov uspokojenia vymáhaného nároku ustanovených zákonom, aj napriek tomu, že v prebiehajúcej exekúcii pôjde o nepoužiteľný spôsob výkonu exekúcie, nakoľko sa nejedná o vymáhanie peňažného plnenia titulom neplneného výživného. A teda zhrňujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že uvedenie všetkých možností spôsobu vykonania exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora je v súlade s ustanovením § 61 Exekučného poriadku a aplikačnou praxou, a zároveň ide o skutočnosť, ktorú nie je možné zaradiť pod ktorýkoľvek dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k a nasledujúcich Exekučného poriadku v platnom znení. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov konania v plnej výške, a to v sume 204,95 EUR, ktoré pozostávajú z jedného polovičného právneho úkonu právnej služby vo výške 160,17 EUR, režijného paušálu pre rok 2020 (s poukazom na to, že úkon právnej služby bol vykonaný v roku 2020) vo výške 10,62 EUR + 20 % DPH (t. j. 160,17 EUR + 10,62 EUR + 20 % DPH).
24. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
25. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodovať o návrhu povinného na odklad exekúcie v zmysle platného a účinného Exekučného poriadku nemá právomoc, a teda o návrhu na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h Exekučného poriadku rozhodne súdny exekútor.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.