Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-1594-2019.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Subarea
26Ek/1594/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C.. U. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. L. M. XXXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Miroslav Katunský, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice- Staré mesto, proti povinnému: Second Chance, s.r.o., IČO: 50 567 845, so sídlom Kamenice 6, 902 01 Pezinok, zast. JUDr. Jana Bajužíková, advokát, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1500,00 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.09.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1500,00 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného dňa 27.6.2019 pod spisovou značkou 15Up/639/2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 25.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/1594/2019, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 414EX 278/19 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 25.10.2019.
3. Dňa 27.11.2019 povinný odoslal podanie súdnemu exekútorovi. Dňa 27.11.2019 bolo súdnemu exekútorovi doručené predmetné podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 08.12.2019.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a), teda z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dna 12.11.2019. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje prostredníctvom svojho právneho zástupcu tým, že oprávnený ma záväzky voči povinnému zo zmluvy o Nájme nebytových priestorov, ktoré si povinný započítal, avšak oprávnený tieto zápočty neuznal, preto sa povinný obrátil nie len na sud, ale aj na orgány činné v trestnom konaní. Oprávnený poukazuje na to, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica (15Up/639/2019 zo dňa 27.06.2019) sa stalo exekučným titulom na základe fikcie doručenia, nakoľko štatutárny zástupca spoločnosti povinného, Ing. Marek Horinka, si včas poštu z elektronickej schránky nevybral, ale oprávnený taktiež uviedol, že táto skutočnosť je pre exekúciu irelevantná. Povinný uzavrel s oprávneným a spoločne aj s jeho bratom- MVDr. Pavlom Gotzmannom Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2019, podľa ktorej mu vznikla povinnosť uhrádzať prenajímateľom zálohu za služby vo výške 1500,00 Eur štvrťročne. Medzi oprávneným a povinným
vzťah prenajímateľ vs nájomca vznikol ešte v r. 2016. Oprávnený ako prenajímateľ uzavrel identickú nájomnú zmluvu so spoločnosťami: mpco s.r.o., Easteurotex s.r.o., Second Chance s.r.o., v ktorých bol štatutárny zástupca povinného- Ing. Marek Horinka spoločníkom a konateľom. V nájomných zmluvách sa kontinuálne pokračovalo, nakoľko sa jednalo o organizačné zmeny u povinného v jeho obchodných spoločnostiach. Vo všetkých týchto identických nájomných zmluvách bola zakotvená povinnosť oprávneného a jeho brata ako spoluvlastníka vysporiadať sa finančne s povinným ohľadne ročného zúčtovania za dodávku energií. Pri zániku nájomného vzťahu s predchodcami žalovaného došlo k postúpeniu pohľadávok (tykajúcich sa nevysporiadaného ročného zúčtovania) z predchádzajúcich nájomných zmlúv, o čom bol žalobca ako aj jeho brat (spoluvlastník) písomne upovedomený. Oprávnený (ako jeden zo spoluvlastníkov a solidárne zaviazaný) ako prenajímateľ nepredkladal povinnému ako nájomcovi, ani jeho právnym predchodcom (postupcom) ročné zúčtovania energií, aj keď s ohľadom na značné vysoké zálohové platby (500 Eur mesačne) sa dal predpokladať preplatok. K výzve povinného sa vyjadril len brat žalobcu, ktorý uviedol, že by rád splnil túto povinnosť, avšak bráni mu v tom skutočnosť, že zmluvným partnerom dodávateľov energií je len jeho brat- oprávnený, ktorý mu tieto údaje nechce poskytnúť. Údajne tieto faktúry získal prostredníctvom vyžiadania súdu, z ktorého vyplynulo zistenie, že vznikli značne vysoké preplatky. Pohľadávku, ktorú si oprávnený uplatňuje v exekúcii, bola započítaná jednostranným zápočtom zo dňa 02.03.2019, teda ku dnu vydania platobného rozkazu už pohľadávka bola uhradená, avšak povinný nepodal odpor, lebo si poštu z elektronickej schránky nevyzdvihol, a teda nemôže byť ani v omeškaní. Tým, že žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov (prenajímateľ) nepredkladá ročné zúčtovanie platieb (r.2016-2018), pričom z vyjadrení druhého spoluvlastníka a z dokladov je zrejmé, že vznikli vysoké preplatky, ktoré si žalobca ponechal a nevyplatil žalovanému, čiže žalobca poškodzuje žalovaného, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohacuje. Podľa potvrdenia druhého spoluvlastníka - brata oprávneného je zistená výška pohľadávky povinného voči oprávnenému vo výške 5067,08 Eur a výška predpokladanej pohľadávky, ktorá sa zisťuje cestou súdu a formou trestného oznámenia sume cca. 6700 Eur.
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhuje, aby sud návrh povinného zamietol. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh povinného neobsahuje žiadne právne argumenty, ktoré by bolo možné označiť za dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený uvádza, že všetky námietky uvádzané povinným mal povinný možnosť uviesť v rámci odporu voči platobnému rozkazu, avšak neučinil tak. Oprávnený teda eviduje voči povinnému pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, žeby mala uvedená pohľadávka oprávneného voči povinnému zaniknúť akýmkoľvek spôsobom, t.j. že by v danom prípade existovali skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Návrh povinného je postavený na tvrdení, že povinný voči oprávnenému údajne eviduje nejakú pohľadávku, ktorej výšku ani sám nevie ustáliť a na preukázanie ktorej nepredložil žiaden dôkaz, ktorú si mal jednostranne započítať na pohľadávku oprávneného. Pokiaľ má povinný za to, že eviduje voči oprávnenému pohľadávku v danom štádiu je nevyhnutné, aby si túto uplatnil riadne na súde a len v prípade, ak sa v konaní preukáže právoplatným rozhodnutím existencia takejto pohľadávky, možno takúto pohľadávku započítať.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že posúdenie argumentov povinného necháva na rozhodnutie súdu.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
16. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie oneskorene, až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Povinný preto v návrhu na zastavenie môže namietať iba také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Povinný tvrdí, že Upovedomenie o začatí exekúcie si prevzal dňa 12.11.2019, ale podľa doručenky od súdneho exekútora má súd za preukázané, že k doručeniu došlo dňa 25.10.2019. Aj keby povinný podal návrh včas, neuviedol žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Všetky povinným namietané skutočnosti vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu, čiže povinný ich mohol namietať v rámci základného konania, mohol využiť opravný prostriedok proti platobnému rozkazu - odpor v základnom konaní. Čo sa týka jednostranného započítania pohľadávok, povinný by si mohol po začatí exekúcie započítať iba takú pohľadávku, ktorá by bola priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu proti oprávnenému. Skutočnosť, že sa vedie trestné konanie proti oprávnenému, tiež nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
17. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
18. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
19. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.